Ako predchádzať poruchám príjmu potravy u detí?

Kým je dieťa malé, preberá v rodine hodnoty, ktoré sú dôležité pre to, aby sa dokázalo do budúcna úspešne vyrovnať s najrôznejšími tlakmi okolia. Mentálna anorexia postihuje počas puberty každé dvadsiate dievča a s poruchami príjmu potravy sa stretáva až každé ôsme dievča. Ale tiež chlapci si môžu vybudovať nezdravý vzťah k svojmu telu či jedlu. Čo možno urobiť pre to, aby sme u detí do budúcna predišli problémom s príjmom potravy? Na čo si dať vo výchove pozor? Aké stravovacie návyky sú správne? Poruchy príjmu potravy u detí totiž začínajú už v útlom veku.

Poruchy príjmu potravy u detí

Keď sa povie poruchy príjmu potravy, väčšinu z nás napadne vyziabnutá pubertiačka, ktorá sa zazrela v nejakej modelke či herečke, prestala jesť, neustále počíta kalórie a cvičí od rána do večera. Áno, takto to síce niekedy končí, však predpoklady pre rozvoj mentálnej anorexie či iných porúch príjmu potravy sa budujú už v útlom detstve. Niektoré povahové črty u detí patria medzi rizikové faktory. Okrem povahy dieťaťa prispieva k rozvoju ochorenia okrem iného aj rodinné prostredie a spôsob výchovy. Ako možno u detí do budúcna predchádzať poruchám príjmu potravy? Na čo si dať najväčší pozor už v útlom detstve? A postihujú poruchy príjmu potravy už menšie deti, než len adolescentov?

Poruchy príjmu potravy u detí – kde to všetko začína?

Možno vás prekvapí, ale poruchy príjmu potravy sa týkajú niekedy už aj detí v druhej či tretej triede. Postoje detí voči svojmu telu sa utvárajú v ranom veku. Dieťa v rámci primárnej socializácie preberá vzory z rodiny. Hodnoty a normy preberá mladá slečna alebo chlapec od ľudí, s ktorými sa stýkajú najčastejšie, teda od rodičov, starých rodičov či starších súrodencov. Až druhoradú úlohu v tomto procese zohráva okolitý svet či médiá. S nástupom do predškolského či školského kolektívu sa samozrejme pridávajú ďalšie vplyvy, ktoré formujú hodnoty a postoje dieťaťa (čo je považované za atraktívne a žiadúce, čo je považované za odpudivé, nežiaduce atď.). Ak je však dieťa emocionálne stabilné a má už určité hodnoty internalizované, teda vžité, z domova, existuje veľká šanca, že ho už toľko negatívne neovplyvní.

Mentálna anorexia

Naprostý prím hrá medzi poruchami príjmu potravy mentálna anorexia. Bohužiaľ sa jedná o ochorenie, ktoré má ďalekosiahle zdravotné dôsledky (napr. až i stratu plodnosti u dievčat, osteoporózu v mladom veku atď.) a ktoré sa veľmi ťažko lieči. Jedná sa o boj na dlhú trať a málokedy je úplne vyhraté. Oveľa lepšie bude sa jej pokúsiť predchádzať už v detskom veku, teda v období, kedy sa u dieťaťa formuje emočná inteligencia, sebapoznanie a utvára sa hodnotový systém. Najmä u malých dievčatiek by ste na to mali myslieť. V pubertálnom veku sa totiž s anorexiou trápi až každé dvadsiate mladé dievča. Dieťa sa snaží znížiť svoju hmotnosť, a to buď cvičením alebo obmedzením jedla. Svoje telo nevníma reálne, aj keď je dievčatko štíhla či dokonca vychrtlé, má pocit, že je stále tučné a treba schudnúť.

Orthorexia

Zatiaľ čo u dievčat sa objavuje anorexia oveľa častejšie, než u chlapcov, ani tým sa nevyhýbajú psychické problémy súvisiace s jedlom. S tým, ako sa v puberte začínajú chlapci čím ďalej tým viac zaoberať svojím vzhľadom a svojím telom, študujú rôzne prístupy pre stravovanie. Skúšajú rôzne proteínovej diéty, ktoré im pomôžu nadobúdať svalovú hmotu, chodia do posilňovne, sledujú youtube kanály o zdravej strave. To je všetko v poriadku, ale v určitej fáze sa môže taký záujem premeniť v psychickú poruchu – orthorexiu, posadnutosť zdravým jedlom.

Problém s poruchou príjmu potravy u detí

Poruchy príjmu potravy sú u detí oveľa nebezpečnejšie, než u dospelých. Môžu totiž závažne spomaliť alebo úplne zastaviť fyzický vývoj. Okrem mentálnej anorexii (odmietanie potravy), bulímii (vracanie potravy) a záchvatového prejedania existujú ešte ďalšie poruchy príjmu potravy, s ktorými sa môžeme u menších detí stretnúť.

Infantilná mentálna anorexia

Objavuje sa u detí od 6 mesiacov do 3 rokov. Dieťa je po fyzickej stránke v poriadku, však odmieta jedlo. Ide o akýsi „boj“ s matkou, ktorá ho do jedla núti. Mamička sa vytrvalo snaží dieťa nakŕmiť, dieťa však ešte vytrvalejšie jedlo odmieta. Ďalšiou poruchou príjmu potravy u detí je emočná porucha spojená s vyhýbaním sa jedlu. Dieťa odmieta jedlo, však sa neobjavuje prehnaná túžba po štíhlosti alebo nerealistické vnímanie vlastného tela. Dieťa si väčšinou spája jedlo s nejakým negatívnym zážitkom, má napríklad strach, že ho bude bolieť bruško alebo bude zvracať.

Vyberavosť v jedle

U menších detí pozorujeme často niečo, čomu hovoríme vyberavosť, kedy dieťa odmieta nejakú potravinu, ktorá je z pohľadu rodičov pre jeho vývoj dôležitá. Dieťa je iba veľmi obmedzené množstvo potravín, napríklad dve alebo tri. Odporúča sa jedlo deťom ponúkať, ale netlačiť na pílu. Vyberavosť často sama ustúpi časom, najneskôr v období puberty.

Ako poruchy príjmu potravy vznikajú?

Toto ochorenie nemá jednu príčinu, väčšinou vzniká vtedy, keď sa ich niekoľko nakopí. Ako rodičia máte možnosť čiastočne zasiahnuť do prevencie. Niektorí rodičia majú tendenciu hodnotiť postavu svojich detí už v útlom veku. Mamička na pieskovisku ukazuje svojim kamarátkam, ako má jej štvorročné dievčatko veľké bruško po oteckovi alebo väčší zadoček po babičke. Ale nie je potreba hodnotiť len deti. Úplne stačí, keď sa mamička neustále negatívne vyjadruje o postave niekoho iného alebo o tej svojej a dieťa je tomu denne svedkom.

„Nejedz toľko, budeš tučná!“

Niektoré mamičky sú extrémne vysadené na svoj vzhľad a váhu, a dávajú tak svojim dcéram určitý príklad. Tiež oteckovia niekedy hodnotia pred deťmi mamičku či iné ženy. Hodnotiť ľudí na základe vzhľadu potom deťom pripadá normálne. Ale novo sa objavujú aj ďalšie dôvody, prečo sa čím ďalej viac detí zaoberá svojím jedlom. Záujem o zdravé jedlo a zdravý životný štýl je určite pozitívny aspekt súčasnej doby (najmä v porovnaní s minulosťou), ale nič sa nesmie preháňať. Stále viac detí a dospievajúcich si buduje poruchy príjmu potravy tým, že sa snaží vyhnúť všetkému nezdravému a toxickému, čo je samozrejme dobre, ak sa z toho nestane obsesia.

Rizikové faktory

Ktoré deti najčastejšie poruchami príjmu potravy trpia? Podľa psychiatrov existujú určité rizikové povahové rysy. U takýchto detí je potrebné si dať naozaj zvýšený pozor na svoje správanie, výroky a hodnotenie.

Potreba pozornosti a nízke sebavedomie

Ak sa vaše dieťa neustále dožaduje vašej pozornosti alebo mu vadí, keď chválite niekoho iného, ​​máte zamiesené na problémy. Ak vaše dieťa potrebuje neustále počuť, že je najlepšie, že ho máte najradšej a že jeho výtvory sú prekrásne, má zrejme problém so sebahodnotením.

Potreba kontroly a perfekcionizmus

Niekedy vedie snaha o lepšie sebahodnotenie u detí k perfekcionizmu. Tiež snaha byť dokonalý a vyniknúť, a tým utíšiť zvýšenú sebakritickosť a nízke sebavedomie, patrí medzi rizikové povahové faktory. Emocionálna zraniteľnosť a neistota ohľadne seba samého vedie k zvýšenej snahe sa zapáčiť druhým a mať situáciu pod kontrolou.

Premenlivosť emócií

Kontrola nad jedlom zastupuje kontrolu nad nestabilnými inštinktami a radosťami. Deti, ktoré sú emocionálne nevyrovnané (ťažko nesú prehru v hre, žiarli na súrodenca alebo na kamarátov, ľutujú sa, cíti sa často ukrivdene, neznesú kritiku atď.), sú tiež považované za rizikové čo sa týka porúch príjmu potravy.

A čo rodinné prostredie?

Nezanedbateľné riziko rozvoja porúch príjmu potravy predstavuje dedičnosť v rodine. Nejde ani tak o genetické dispozície, ako o socializačný faktor. Nie je výnimočné, keď sa s anorexiou stretneme u ďalších členov rodiny (matka, babička, teta …). Problém je často utajovaný, neliečený. V niektorých rodinách môže byť postihnutých aj viac žien. Ale nie je to samozrejme podmienkou.

Rodinné stravovacie návyky

V rámci rodiny sa odovzdávajú stravovacie návyky. Stretávame sa s tým aj u rodín, ktoré sú postihnuté obezitou. Dieťa je od útleho veku zvyknuté jesť určitý typ potravy. V rodinách dochádza k preferencii niektorých jedál, množstva konzumovaného jedla, početnosti stravovania, ale aj napr. spôsobu stravovania. Kým niekde predstavuje večera spoločný rituál rodiny a jedlu sa vkladá obrovský význam, inde žiadny pravidelný čas večere stanovený nie je a každý si ju dá vtedy, keď má chuť alebo hlad. Ani jeden extrém nie je vhodný. Snažte sa jesť pravidelne, spoločne a zdravo, ale ak to časovo nevychádza, nie je problém sa najesť oddelene, dať si toho menej alebo naopak viac, alebo si pochutnať aj na niečom nezdravom.

Trauma

Niekedy vedú k poruche príjmu potravy u detí tiež traumy. Najčastejšie to je rozvod rodičov či úmrtie v rodine, sťahovanie a strata priateľov atd. Tomu sa samozrejme predchádza horšie, než v prípade nevhodných poznámok na vzhľad.

Čo môžem robiť?

Okrem toho, že by ste mali do značnej miery revidovať jednotlivé súdy na vzhľad ostatných ľudí, nato svoje deti (ale na svoj vzhľad), nech už  sú negatívne, ale aj pozitívne, je potrebné dobre zvážiť napr. krúžky, na ktoré budete deti dávať. Pre deti, ktoré spadajú do rizikových skupín (emocionálne nestále, potrebujú neustále ubezpečovať o svojej hodnote a chváliť) nie sú napr. vhodné kurzy modernej gymnastiky, rôzne kurzy pre modelky či balet. U rizikových detí si dávame tiež veľký pozor na aktivitu, kde je vysoký tlak na výkon (atletika, vrcholové športy, ale aj ťažké štúdium na gymnáziu).

GreenSun - Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.
GreenSun – Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.
Normálny vzťah k jedlu – čo to je?

Dôležité je tiež vybudovať v dieťati normálny vzťah k jedlu. Normálne jesť znamená byť schopný jesť, keď mám hlad a do sýtosti, byť schopný vybrať si jedlo, ktoré mám rád. Keď človek niekedy zje jeden rožok alebo tabuľku čokolády navyše, nestresovať sa z toho a vedieť, že to telo zvládne. Občas sa najesť viac, keď je jedlo čerstvé. Venovať jedlu len určitý obmedzený čas a pozornosť. Jesť väčšinou tri hlavné jedlá denne. Normálny jedálenský režim je flexibilný, mení sa s pocitmi, časovým rozvrhom, hladom a dostupnosťou jedla – skrátka vedieť sa prispôsobiť okolnostiam.

zdroj: motherclub.cz

Čo vštepiť deťom, aby v živote obstáli a boli šťastné?

facebook

Hovorí váš puberťák doma sproste? Zmeňte to!