Otázku, či sa majú so staršími deťmi doma aktívne učiť a pomáhať im pri štúdiu, rieši mnoho rodičov. A občas bezradne tápu. Ako ich podporovať v nezávislosti, naučiť ich kriticky myslieť, samostatne pracovať a premýšľať v súvislostiach? Tu je pár stratégií priamo od pedagógov, ktoré odporúčam doma vyskúšať.
Podľa aktuálnych prieskumov má takmer 80 % žiakov a študentov základných a stredných škôl problémy s učením. „Najväčším problémom je učiť sa látku naspamäť bez záujmu, porozumenia a súvislostí. To vedie k rýchlemu zabúdaniu a malej orientácii v naučenej látke. Zlé návyky si so sebou väčšina študentov odnesie aj do dospelosti,“ uvádza psychoterapeut a špecialista na procesy učenia. Je presvedčený, že veľkým problémom škôl je skutočnosť, že nemajú v osnovách predmety typu „ako si pamätať“ alebo „ako kriticky vyhodnotiť informácie“.
Pretrvávajúca predstava, že niečo vedieť znamená vedieť to zopakovať, ideálne doslova, je scestná. „Zásadným problémom je, že pamäť je od detstva trénovaná len memorovaním a biflovaním. Takto sa učivo zachytí v krátkodobej pamäti, ale do tej dlhodobej sa už neuloží. Študent tak doma vie, ale následne často zo skúšky prinesie zlú známku alebo po skúške všetko okamžite zabudne,“ zdôrazňuje psychoterapeut. Skúste ísť na učenie múdro!
Vymýšľajte otázky
Pýtajte sa, vyzývajte dieťa, aby s vami diskutovalo, požiadajte ho, nech pre vás zistí alebo potvrdí určité informácie, o ktorých pochybujete alebo ktoré ste niekde počuli… Zahrajte sa na zvedavcov a dávajte najrôznejšie otázky k ľubovoľným témam. Podporujete tým totiž nielen schopnosť samostatného kritického myslenia a schopnosť viesť dialóg, ale aj sebadôveru dieťaťa. Môžete ho napríklad požiadať, aby pátralo, či je nejaká správa, ktorú ste práve videli na sociálnych sieťach, pravdivá, alebo ide o úplný nezmysel.
Formulujte to ale opatrne, napríklad: „Môžeš mi prosím ťa pomôcť zistiť, či to ten človek skutočne povedal, mám tomu veriť?“ Alebo sa jednoducho len rozprávajte o tom, čo práve preberajú napríklad v dejepise. Povedzte svoj názor na celú vec, zaspomínajte si, čo ste sa kedysi učili alebo dočítali vy, a motivujte dieťa, aby sa zamyslelo, pochybovalo a začalo byť zvedavé. A to je ideálna cesta, ako inšpirovať k záujmu o štúdium. Výbornou metódou, ako prepojiť zábavu, záujem, spoločnú hru a vzdelávanie, sú aj rôzne hry, ktoré skvele vedú k osvojovaniu si zručnosti kritického myslenia.
Rozprávajte zážitky, priznajte chyby
Samozrejme pre deti zrejme neexistuje otravnejšia otázka ako obligátna: „Tak čo bolo v škole?“ Napriek tomu ju môžete položiť, záleží len na vhodnej formulácii. Pamätajte, že keď sa úplne automaticky spýtate, ako bolo v škole, tak na takto všeobecnú otázku dostanete (pri troche šťastia) jednoslovnú odpoveď. Komunikáciu tým rozhodne nenadviažete. Buďte konkrétnejšie. Napríklad takto: „S kým si sa rozprával počas prestávky?“ „Čo ste mali na obed?“ „Stále ešte chodí vaša učiteľka angličtiny do hodín o desať minút neskôr?“ Za pomoci podobných otázok máte oveľa väčšiu šancu, že prinútite ratolesť k rozhovoru, otvorí sa a začne sa zverovať.
Nenechajte konverzáciu zaspať, rozprávajte svoje zážitky (aj tie trochu trápne). Najmä príbehy o tom, čo sa vám (alebo niekomu inému) nepodarilo, kedy ste urobili chybu a museli ju napraviť, dokážu dieťa motivovať. Stratí vďaka tomu zábrany zdieľať s vami svoje vlastné, bude bez obáv, že by ste jeho pohnútky a správanie považovali okamžite za zlé a stavali sa k nim negatívne. Pokiaľ pôjdete príkladom a ukážete, že omylom a problémom sa občas nevyhneme a každý z nás s niečím bojuje, budú deti oveľa lepšie chápať, že zlý školský deň alebo mizerná slohová práca neznamenajú hneď naštvaných rodičov, tichú domácnosť a týždenný zákaz televízie.
Hovorte o aktuálnych udalostiach
Veľkým problémom dnešných detí a dospievajúcich je, že nemajú všeobecný prehľad, sťažujú sa učitelia. Chýba im základné povedomie o tom, čo sa deje okolo nich, nepoznajú svetové reálie, neorientujú sa v histórii ani politickej situácii. Čo je, najmä v čase internetu, on-line spravodajstva, sociálnych sietí a najmodernejších médií, dosť zlé. V škole sa učia naspamäť dáta, vzorce a poučky, nikto ich ale neučí, ako analyticky premýšľať, dokázať vyhodnocovať informácie a vytvárať si vlastný názor. Nie sú pripravené na praktický život.
Často nevedia prepojiť aktuálne udalosti, ktoré sa vo svete dejú, s tým, čo sa učia v škole, cítia sa zmätené a neisté. Čo s tým? Kedykoľvek nájdete zaujímavý článok alebo komentár, videoreportáž alebo správu o novom objave, výstave, knižke atď., vystrihnite ho (ak bol objavený v novinách alebo časopise) alebo odošlite odkaz vášmu dieťaťu. Najskôr sa ale uistite, že je napísaný tak, aby mu potomok v pohode rozumel. Neskôr, napríklad pri večeri, počas jazdy v aute alebo večer pred zaspaním, sa o tom skúste porozprávať.
Spýtajte sa, či všetkému rozumel, a povzbuďte ho, aby sa s vami podelil o svoj názor a pohľad na vec. Naučí sa hovoriť nahlas svoju mienku, podeliť sa o myšlienky bez strachu, že sa mu niekto bude posmievať alebo ho kritizovať. A keď sa rovnaká alebo podobná téma objaví pri vyučovaní, využije príležitosť svoje znalosti predviesť.
zdroj: maminka.cz
Čítajte deťom už od narodenia: Rozvíjate ich slovnú zásobu a obrazotvornosť
