Posadnutosť po internete ničí vzťahy, priateľstvo i milostný život

Keď pôjdete električkou, vlakom alebo autobusom, pozrite sa okolo seba. Koľko ľudí má v ruke mobil alebo tablet, „skroluje“ facebook, odpisuje na maily, telefonuje? To isté urobíme po príchode domov v kuchyni, robíme to v reštaurácii pri večeri, s kamarátmi pri pive: Ako by skutočná realita bola tá virtuálna. Je načase povedať dosť, než nám technológia zničí medziľudské vzťahy.

Na písanie tohto článku som sa mimoriadne tešila. Týka sa totiž väčšiny z nás, ale málokto si svoju závislosť chce priznať. Poďme teda k sebe byť úprimní a pozrieť sa na to, čo sa môže stať, keď pozornosť, ktorú venujeme smartfónom, tabletom či notebookom začneme smerovať svojim blízkym.

Mám za sebou celkom náročný deň a nechce sa mi robiť vôbec nič, a tak ležím na gauči, mám v ruke mobil a prechádzam Pinterest. Na svoje virtuálne nástenky si pripevňujem fotky ideálnych outfitov, interiérov, účesov, životov a stále nechápem, že ten môj mi práve teraz preteká medzi prstami. Môj partner prišiel z práce a rozpráva mi detaily svojho dnešného dňa. Koľkokrát som si sľubovala, že vždy, keď sa večer doma stretneme, odložím mobil niekam z dohľadu, notebook už neotvorím a odpovede na maily budú musieť počkať do rána. Nevydržím to nikdy. Hoci je komunikácia základom nášho vzťahu a dokážeme sa spolu rozprávať takmer o akejkoľvek téme hodiny, stále sa medzi nás niečo vkráda. Môj telefón, jeho tabliet. Neznášam, keď svojmu náprotivku niečo rozprávam a on si pri tom prezerá Instagram. V tej chvíli si pripadám ako najzbytočnejší a najodmietnutejší človek na svete. A tiež ako pokrytec, pretože veľmi dobre viem, že sa tak sama správam.

Psychológovia moje pocity iba potvrdzujú. Keď sa počas interakcie so svojimi blízkymi venujeme ešte surfovaniu po internete, vytvárame akési emocionálne prázdno. Nemôžeme nadviazať vzájomné spojenie a zdieľať skutočne to, čo si potrebujeme a chceme povedať. Intenzita nášho prepojenia určuje kvalitu vzťahu, ale s mobilom v ruke si ju ťažko vybudujeme. Vypnúť si telefón a venovať pozornosť iba svojmu náprotivku je jednoduché, ale nie jednoduché riešenie celého problému. Na sociálnych sieťach totiž vzniká závislosť, ktorú môžete prekonať iba silnou vôľou a veľkou motiváciou. Lenže, komu by sa do toho po celodennom maratóne chcelo?

Myslela som si, že telefón či tablet je oným neblahým „chrenom“ iba v dlhodobých vzťahoch. Nejako som si nedokázala predstaviť, že vyrazíte s niekým novým na rande a pri tom budete pociťovať nutkanie skontrolovať si Facebook. Ale stačí sa rozhliadnuť okolo seba, keď idete do kaviarne. Vidíte zamilovaný pár, ich energia priam srší napätím zo vzájomnej príťažlivosti. Potom sa jeden z nich odoberie na toaletu a ten, ktorý zostáva pri stole, si s rýchlosťou blesku berie do ruky telefón. V dobách minulých by nám pripadalo, že taký človek je určite špión a ide niekomu vysielať tajné šifry.

Ordinácia psychológov sa plní nielen pármi, ktoré prechádzajú hlbokou krízou, pretože sa kvôli smartfónu prevalila nevera, ale aj kvôli odcudzeniu spôsobenému množstvom času stráveného on-line. Mám kamarátku Janu, ktorá sa kvôli mobilu so svojim partnerom rozišla. „Prisťahovala som sa za ním do jeho mesta, všetko bolo pre nás nové, ale každý náš spoločný večer vyzeral rovnako: sedela som vedľa neho na gauči a on mal pohľad zaborený do telefónu.“ Janin prípad nie je ojedinelý, v priemere sa vraj každý piaty pár najčastejšie háda o tom, koľko času strávi na internete.

Ďalšia štúdia o používaní moderných technológií odhalila, že 70 % ľudí časom prestane mať chuť svojej polovičke niečo rozprávať, keď vidí, že ho nepočúva a venuje sa radšej napríklad čítaniu správ na tablete. Na toto číslo budem zase myslieť, až môj najdrahší príde domov a ja budem mať nutkanie pri jeho popise problému, ako zaparkovať v centre auto, zase prezerať oblečenie na Pintereste. Podľa experimentu psychológov z univerzity v americkej Virgínii už samotná prítomnosť smartfónu v dohľade očí mení našu komunikáciu. Je potom plochejšia, prejavujeme menej chuti zdieľať naozaj vnútorné pocity a počúvame napoly ucha.

Deje sa tak vraj kvôli rozporu, ktorý prežívame. Na jednej strane sa máme sústrediť na realitu, ktorá sa odohráva priamo pred našimi očami, na strane druhej tu máme prístroj, ktorý nám ponúka more informácií, noviniek, správ a… balastu, ktorý naše vedomie len zahlcuje. Znižuje sa aj naša schopnosť empatie i nadväzovanie vzťahov s ľuďmi v reálnom svete. Jasne, môžete namietnuť, že existuje množstvo on-line zoznamiek aj aplikácií, ktoré dali dohromady dvojice, čo by sa inak nestretli. Ale vzťahy sú bohužiaľ kvôli nadmernému používaniu smartfónov plytšie, povrchnejšie.

Citové puto sa totiž rodí postupne, v okamihoch, keď sme spolu len tak. V momentoch, keď si berieme do ruky mobil, toto kúzlo mizne. Zároveň končí aj istá exkluzivita, že náš čas patrí len tomu, kto sa práve nachádza vedľa nás. Tým, ako sme on-line, sme stále dostupní pre celú sieť našich kontaktov, vlastne pre kohokoľvek na svete. Tiež očakávame, že nám každý ihneď odpovie na našu správu či e-mail, čo je extrémne vyčerpávajúce pre obe strany.

Závislosť na sociálnych sieťach nás stavia do nereálnych očakávaní: na jednu stranu máme s partnerom prežívať scenérie ako z hollywoodskeho filmu, aby sme ich mohli nahrať na Facebook a Instagram, na strane druhej sme si kvôli mobilu vrastenému do ruky celkom cudzie.

Nikto nechce byť zabúdaný kvôli neživej veci a virtuálnej komunikácii s ľuďmi, čo s nami v tom momente nezdieľa rovnaký priestor. Aj keď toto všetko vieme, mobily neodkladáme nielen kvôli „obyčajnej“ závislosti, ale predovšetkým preto, že venovať tomu druhému pozornosť vyžaduje väčšie úsilie, než sme schopní vynaložiť.

Aj keď ste na tom ako ja a chcete si večer prezerať na telefóne napríklad úsmevné videá so zvieratkami, dajte telefón zo svojho dosahu, keď idete do postele. Čas pred zaspaním je jeden zo stavebných kameňov partnerskej intimity, preto psychológovia podotýkajú, že je dôležité chodiť spať v rovnakom čase. Keď si otvoríte Facebook alebo správy, už nemáte chuť na interakciu akéhokoľvek druhu so svojím náprotivkom.

Digitálne technológie zásadne premenili naše vzťahy, o tom už snáď nemá ani zmysel diskutovať. Do tej miery, že ich žijeme v štyroch: vy, on a vaše smartfóny.

Máte pocit, že tón môjho článku vyznieva príliš pesimisticky? A to som sa ešte nedostala k problému internetového porna! Jeden z najznámejších psychológov Philip Zimbardo tvrdí, že muži v dnešnej dobe zlyhávajú preto, že majú nereálne očakávania od sexuálnych zážitkov, ktoré sú neporovnateľné s tým, čo sledujú v porne. Muža, ktorý len hrá hry, sleduje pornografiu  a inak nevie, čo so sebou, nazýva „odpojeným“. Štatistiky hovoria, že ročne sa cez telefón či tablet pripojí na porno stránky 88 biliónov ľudí. Image pornohercov aj ich výkony či praktiky sú ale na hony vzdialené realite. Keď žena zistí, čo jej muž na svojom displeji potajomky sleduje, môže sa cítiť podvedená a ponížená. Môže mať dojem, že má vedľa seba niekoho, koho vôbec nepozná, kto je posadnutý sexom a má perverzné chúťky. Objav porna na počítači či telefóne partnera je mnohokrát prvá konfrontácia s jeho sexuálnymi fantáziami. Len malé množstvo dvojíc o nich spolu dokáže pokojne hovoriť.

Sledovanie porna teda nie je príčinou, prečo vám to vo vzťahu škrípe. Na vine je nedostatočný kontakt. Porno, rovnako ako prezeranie Facebooku, môže byť formou relaxácie. Dôležitá je však miera a v akých prípadoch sa k týmto náhradkám skutočného kontaktu uchyľujeme. Na oboch ľahko vzniká závislosť nielen kvôli tomu, že sú neustále k dispozícii, ale aj preto, že od nás nič nevyžadujú späť.

Pri písaní tohto článku som si znova uvedomila pri akých príležitostiach sa od svojho partnera odpájam. Keď rozpráva niečo veľmi zdĺhavo, pozerám na mobil. Keď so mnou chce preberať rekonštrukciu bytu a ja som už veľmi unavená, po očku si prezerám nové reštaurácie na Instagrame. Vo chvíli, keď vznesie otázku, kedy si urobíme rodinný výlet s jeho príbuznými, musím nutne „olajkovať“ roztomilé video s miniatúrnym japonským ježkom.

Sú to momenty, kedy by som najradšej niekam utiekla, pretože sa mi ich nechce riešiť. Vraciam sa k sebe. Prečo? Nemám trpezlivosť počúvať dlhé detaily udalostí v práci, kvôli svojej profesii som natoľko prehltená ľuďmi, že nechcem tráviť víkend s babičkou a tetičkou. Lenže tým, že si vezmem do ruky smartfón, zrazu odpovedám len „hm, hm“ a nemusím sa s ničím konfrontovať. Máte to aj podobne?

Úprimnosť v tejto situácii mi pomohla v tom, že som sa stretla nielen so svojimi nepríjemnými pocitmi, ale dokázala ich potom vysvetliť aj mužovi svojho srdca. Odteraz trávime večery off-line. Keď sa jeden z nás chce pozrieť na niečo na internete, netrvá to dlhšie ako pár minút. Niekedy len pozorujem, kedy chcem na scénu opäť vytiahnuť telefón, mnohokrát je to automatické správanie, ktoré mi pripomína odnaučeného fajčiara, ktorý musí aspoň žmoliť v ruke ceruzku.

Moderné technológie sú úžasným zdrojom informácií a pomocou a skutočne premieňajú náš svet k lepšiemu. Ale ako s každým bohatstvom, aj s nimi sa musí zaobchádzať s rozmyslom. Zatiaľ sa k nim staviame ako deti, ktoré mohli zjesť v cukrárni všetko, na čo dostali chuť, a už ich začína bolieť brucho…

zdroj: mojezdravi.cz

Využite sociálne siete v prospech vášho vzťahu

Nebezpečná diagnóza modernej doby: Spánková prokrastinácia! Spoznajte, či sa netýka aj vás