Ako sa pýtať detí, aby ste sa niečo dozvedeli?

Pozná to asi každý rodič. Dostať z detí, obzvlášť tých násťročných, nejakú informáciu, je v podstate nadľudská úloha. Áno. V pohode. Nič. To sú klasické odpovede na čokoľvek. Ale možno to ide lepšie, tu je návod, ako sa detí pýtať, aby ste niečo zistili.

Tak trochu totiž platí porekadlo “na hlúpu otázku, hlúpa odpoveď”. Keď sa pýtate stále dookola na to isté, a navyše je vaša otázka položená veľmi všeobecne, je jasné, že dostanete podobne nič nehovoriacu odpoveď.

Dôvod, načasovanie a netlačiť na pílu

Prvá rada znie, pýtajte sa, keď je dôvod. Na zdvorilostné otázky, alebo aby reč nestála a vy ste prejavili trochu tej rodičovskej pozornosti, tak na to deti neužije. Spoznajú, že je to len ako a rovnako tak aj ony odpovedia len zo slušnosti.

Po druhé, záleží na správnom načasovaní. Vrhnúť sa na dieťa hneď vo dverách, keď sa vráti zo školy, nie je moc dobrý nápad. Má za sebou celý deň učenia, je rado, že je konečne doma, chce si určite málinko oddýchnuť. Tak mu ten čas doprajte. Koniec koncov vy tiež, keď prídete z práce, chcete si dať napríklad kávu a aspoň máličko si oddýchnuť.

Tretia rada znie, netlačte na pílu. Keď sa dieťaťu nechce hovoriť, silou ho k tomu nedonútite. Ba práve naopak, ešte viac sa uzavrie. Obzvlášť v dobe puberty je dôležité (ale aj u menších detí) prejaviť záujem, ale zároveň dieťaťu dopriať slobodu a pocit, že ono samo si rozhoduje o tom, čo, kedy a ako rodičom povie.

A tu sú najčastejšie pre deti nudné otázky, ktorými ich rodičia zahŕňajú, ale hlavne návod, ako ich pokladať trochu inak. So správne položenou otázkou sa totiž významne dvíha šanca, že odpoveď bude za niečo stáť.

1. Ako bolo v škole?

Táto veta je úplný evergreen. Čo na to má dieťa povedať? Pokiaľ práve niekto nevolal do školy, že je tam bomba, proste ak sa neodohralo niečo naozaj zásadného, ​​počujete najskôr iba to staré dobré “nič, v pohode, dobre”.

Sami premýšľajte, na čo sa naozaj chcete opýtať. Keď máte doma premianta, asi nie je potrebné, aby vám každý deň hlásil, čo sa rokovalo o tom, aké má úlohy a aké dostal známky. Ale ani dieťa, ktoré so školou trochu bojuje, nemusíte neustále trápiť otázkami.

Nepýtajte sa každý deň, ale skúste vychytať tie dni, kedy viete, že sa niečo špeciálne dialo. Písala sa písomka, bolo skúšanie, konala sa zaujímavá prednáška, dieťa malo predmet, ktorý ho vôbec nebaví, a podobne. Otázky môžu vyzerať napríklad takto:

  • Máš nejaké úlohy, s ktorými budeš chcieť pomôcť?
  • Písali ste ten test z matematiky? Bol tam nejaký príklad, s ktorým si si nevedel vôbec rady?
  •  Tak čo chémia dneska? Robili ste nejaký pokus?
  • Skúšala ťa pani učiteľka z angličtiny? Ako si dopadol?
2. Ako si sa mal?

Opäť. Príliš všeobecná, nič nehovoriaca otázka. Celý deň predsa neschováte do jednej otázky. Pýtajte sa na konkrétne veci, vyberte z každého dňa niečo, čo pre neho bolo kľúčové. A ak sa napríklad pýtate na nejakú akciu typu tábor, škola v prírode a podobne, tiež to skúste detailnejšie. Tu sú príklady.

  • Dal si dnes na tréningu gól?
  • Bol si vonku s kamarátom? Už dostal to nové kolo, čo si tak prial? Áno? Tak to ste ho určite vyskúšali, čo?
  • Na obed ste dnes mali sviečkovú, tú máš rád, čo? Podarila sa kuchárkam, alebo tá babičkina je jednoducho top?
  • S kým si bol na izbe? (Keď sa napríklad pýtate na školu v prírode.)
  • O čom bola celotáborová hra? Na akú tému ste to tento rok mali? Čo v nej bolo najťažšie? A čo ti naopak nerobilo vôbec problém?
  • Koľkokrát denne ste na sústredení trénovali? Koľko kilometrov ste tam tak nabehali?
3. Čo ti je?

Toto je tak trochu chôdza na hrane. Keď už sa na toto pýtate, je jasné, že máte podozrenie, že vaše dieťa niečo trápi, štve, má jednoducho nejaké problémy. Skôr než konkrétne otázky je tu hlavná vaša úprimnosť a ochota dopriať dieťaťu slobodu sa rozhodnúť, či sa zverí, alebo nie.

Netlačte na neho, nesnažte sa ho donútiť s vami hovoriť, skôr mu dajte najavo, že tu pre neho ste. Z vašich slov by malo dieťa jednoznačne pochopiť nasledujúce:

  • Vnímate, že má nejaký problém, a rozhodne vám to nie je jedno.
  • Ste tu pre neho, vždy a za všetkých okolností, vo dne v noci!
  • Neexistuje problém, s ktorým by sa vám nemohol zveriť. Možno ho za rozbité okno u susedov nepochválite, ale hlavu mu tiež neodtrhne.
  • Každý problém má riešenie a spolu zvládneme čokoľvek.

Dieťa musí vedieť jedno: Nech sa deje, čo sa deje, vždy budem stáť za tebou. Som tvoja mama a moja láska nemá podmienky. Nesúvisí s tým, aké nosíš známky, či občas hneváš a podobne. Milujem ťa a som tu pre teba vždy a za všetkých okolností!

zdroj: prozeny.cz/

Zlé rodičovskej návyky, ktoré ničia zdravie detí

facebook

Dieťa a rodič. Ako sa menia ich vzťahy v priebehu života?

kava chillax
Sledujte nás a lajknite nás:

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.