Káva a zdravie: čo vieme o účinkoch kávy v roku 2020

Káva a jej vplyv na zdravie je večná (a vďačná) téma. Spolu s vajcami a mliekom je káva jednou z potravín, u ktorých sa názory na ich prospešnosť menia rovnako ako jarné počasie. Rozhodli sme sa urobiť konečne jasno v tom, čo hovoria najnovšie vedecké poznatky. Snáď vás príjemne prekvapí, že káva nie je taký zabijak, za ktorý je niektorými vydávaná.

Na tému “káva a zdravie” už toho bolo napísané veľa. Snáď najbúrlivejšiu diskusiu rozpútalo tvrdenie, že káva s mliekom spôsobuje prudké kŕče dvanástnika (teda začiatku tenkého čreva) a následkom sú zažívacie a pohybové problémy. Iní káve prisudzujú pomaly až diabolské účinky – zahlienenie lymfy a čriev, výskyt alergií a ekzémov, kŕče, neschopnosť schudnúť, gynekologické problémy u žien, atď. – a označujú ju za prudký jed. Pozrime sa spoločne na kĺb všetkým tvrdeniam, ktoré o káve kolujú. Aké sú teda skutočné účinky kávy na naše zdravie – sú to nezmysly alebo pravda?

Obsahuje káva toxíny?

Nie. Kávové zrnká sú zásobárňou živín a to hlavne (a našťastie pre nás) tých prospešných. Ako sme už spomínali, káva je emulziou vody, aromatických olejov a mnohých ďalších látok. Práve tomu vďačí za svoje široké a rozmanité chuťové spektrum.

Šálka ​​stredne silnej kávy s objemom 100 ml obsahuje 92 mg draslíka, 8 mg horčíka a 0.7 mg vitamínu B3. Medzi ďalšie živiny obsiahnuté v káve patrí vitamíny B2, B5 a B1, ďalej mangán a fosfor. Tie z nás, ktorí si strážia kalórie, iste poteší fakt, že káva obsahuje len zanedbateľné množstvo tukov, sacharidov a bielkovín. Preto na 100 ml pripadá len 1-2 kcal.  Ak vypijete niekoľko šálok kávy denne, prispievate tým tak (hoci malým množstvom) na zvýšenie svojho nutričného príjmu.

Káva a nutričné ​​hodnoty

Z menej prospešných látok sa v káve môže objaviť napr. stopové množstvo diterpénov, ochratoxínu, akrylamidu a furánu. Diterpény môžu zvyšovať cholesterol. Ich obsah je však taký nízky, že účinky na organizmus nestojia za reč. Okrem toho ich nájdete skôr vo filtrovanej káve, pretože ich obsahujú filtračné papiere. Zdrojom ochratoxínu je pleseň, ktorá sa môže objaviť na zle uskladnených nepražených (tj. ešte zelených) zrnách. Rovnakú pleseň nájdete aj na obilninách alebo sušených hrozienok, ak sú skladované v nevhodných podmienkach. Krajiny vyvážajúce kávu prítomnosť ochratoxínu v káve prísne kontrolujú, podlieha aj regulácii Európskej únie. Akrylamid a furán vznikajú dôsledkom praženia. Niektoré štúdie naznačujú ich spojitosť s výskytom rakoviny, jedná sa však o štúdie vykonané na zvieratách. Žiadna štúdia zatiaľ nebola schopná preukázať potenciálne škodlivý vplyv na zdravie človeka, napriek tomu sú hodnoty akrylamidu aj furánu v potravinách radšej obmedzované. Konkrétne furán sa okrem kávy vyskytuje v množstve bežných potravín, oi. aj v cereáliách alebo detských príkrmoch.

Suma sumárum, káva je skrátka potravina ako každá iná. Konkrétne plesne možno potenciálne nájsť v každom jedle. Keď si kúpite zrnkovú kávu namiesto mletej, máte väčšiu šancu ustrážiť jej kvalitu.

Je kofeín návykový?

Teoreticky áno. Kofeín je najznámejšia a najaktívnejšia látka obsiahnutá v káve. Je významným stimulantom centrálnej nervovej sústavy. Okrem prírodných zdrojov ako sú kávové zrnká, čajové lístky a kakaová zrnká je umelo pridávaný do množstva obľúbených limonád a voľne predajných liekov.

Obsah kofeínu v káve sa pohybuje medzi 75-100 mg kofeínu na 100ml šálky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uviedol, že denný príjem nepresahujúci 400 mg (u tehotných žien do 200 mg) nie je pre človeka nijako nebezpečný. Výskumy ďalej preukázali, že medzi pozitívne účinky kofeínu patrí lepšia pozornosť a zvýšenie koncentrácie. Preto môžu niektorí mať ťažkosti so zaspávaním, ak si dajú kávu neskôr večer. Účinky kofeínu na organizmus sa veľmi líšia človek od človeka. Rolu hrá samotná genetická výbava, na každého pôsobí kofeín inak. Medzi kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú spracovávanie kofeínu, patrí ochorenie pečene, fajčenie, strava, alkohol a u žien navyše tehotenstvo. Ak dôjde k predávkovaniu kofeínom, budete roztržitý, nepôjde vám zaspať, dostavia sa problémy so zažívaním a svalové kŕče, zvýši sa vám krvný tlak a rýchlo rozbúši srdce, budete mať časté nutkanie dôjsť si odskočiť a paradoxne sa môže dostaviť aj svalová slabosť.

A ešte k závislosti … Na kávu sa nevytvára závislosť ako na tvrdé drogy typu kokaín a amfetamín. Avšak je vedecky dokázané, že káva v mozgu aktivuje prakticky totožné chemické látky. Skôr než závislosť si na kávu vytvoríte silný návyk. Platí to ale len pre tých, čo denne konzumujú naozaj vysoké dávky kofeínu. Telo si na jeho účinky postupne zvykne a ak zrazu kofeín nedostane, prejaví sa to podobne ako “absťák” – dosť pravdepodobne vás bude bolieť hlava, padne na vás únava a malátnosť pod.

Vie káva ochrániť pred Parkinsonom a Alzheimerom?

U Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby zatiaľ nevieme iste. Podľa výskumov sa zdá, že kofeín je minimálne schopný rozvinutie týchto neurogeneratívných ochorení oddialiť. Pravidelný a rozumný príjem kávy (3-5 šálok denne, podľa odporúčania EFSA) zrejme tiež prispieva k zníženiu rizika mŕtvice. Existujú síce štúdie, ktoré vyššie uvedené tvrdenie podporujú, ale zatiaľ sú na to vedci opatrní. Stále sa čaká na rozsiahlejší výskum, ktorý by tieto teórie potvrdil. Ako sa ale zdá, popíjaním kávy v rozumnom množstve rozhodne nič nepokazíte.

Čo sa týka rakoviny, žiadna súvislosť s kávou nebola potvrdená ani vyvrátená. Neexistuje výskum, ktorý by priniesol jasný dôkaz. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preto kávu zaradila do skupiny látok, ktoré “nemožno pre človeka označiť ako karcinogénne”.

Dehydruje káva organizmus?

Skôr nie. Podľa doterajších štúdií pitie kávy v rozumnej miere (3-5 šálok denne) prispieva k celkovému príjmu tekutín. Nebolo ani potvrdené, že by bolo škodlivé piť kávu pri športe. V malom množstve kofeín naopak zvyšuje výdrž. Avšak rovnako ako u súvislosti s Alzheimerom a Parkinsonom sa čaká na definitívne potvrdenie.

Pravdou je, že štúdie potvrdzujú zvýšenú tvorbu moču o 41% v priebehu 24 hodín po požití 6 šálok kávy (a teda zhruba 642 mg kofeínu). Je ale potrebné vziať do úvahy, že účastníkom výskumu bol po 5 predchádzajúcich dní príjem kofeínu zakázaný, ich organizmy na neho preto reagovali tak prudko. Ak pijete kávu pravidelne, telo je na jej príjem zvyknuté a nie je sa čoho obávať.

Môže pitie kávy predĺžiť život?

Zdá sa, že áno. Štúdia z roku 2017 zistila významnú súvislosť medzi vyšším príjmom kávy (viac ako 3 šálky s objemom 237 ml denne) a nižším rizikom úmrtia. Najvýraznejší vplyv mala káva na zníženie rizika pečeňových ochorení, a to u mužov aj u žien. Iné štúdie poukazujú na možný vplyv kofeínu na kardiovaskulárne ochorenia. Pravidelná konzumácia 3-5 šálok denne zrejme prispieva k zníženiu rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia. Táto súvislosť ale ešte na definitívne potvrdenie čaká.

Škodí nášmu zdraviu káva s mliekom?

Ako sa to vezme. Tu netreba vedeckých štúdií, ale rozumné úvahy. Ak niekomu vadí výrazná chuť samotnej kávy, je v poriadku ju trochou mlieka či smotany zjemniť. Problém môže nastať len vo chvíli, keď trpíte intoleranciou laktózy alebo bielkovín kravského mlieka. Rovnako tak ak máte problémy s pečeňou alebo pankreasom, kávou svoje orgány nepotešíte (a je jedno, či v nej je alebo nie je mlieko). Problém nastáva s prílišnou konzumáciou “mliečnych kávových nápojov”, tj. Cappuccina a caffé latte. Aby ste docielili hutnej a nadýchanej peny, je potrebné pre prípravu použiť plnotučné mlieko (z odtučnené smotany šľahačku tiež neušlaháte). Pre chuť pridáme pár lyžičiek cukru a výsledkom je v podstate kávovo-mliečny dezert plný kalórií, často navyše doplnenou nejakou tou tortičkou. V tomto prípade teda platí staré príslovie “všetko s mierou”. Káva s mliekom vám zdravie rozhodne nezničí, ale s jej množstvom zaobchádzajte opatrne.

Smie sa piť káva počas tehotenstva?

Kávu v tehotenstve áno, ale … Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) tehotným ženám neodporúča konzumovať viac ako 200 mg kofeínu denne, čo sú zhruba dve šálky. Ženy sa potom nemusí báť žiadnych komplikácií. Výskumy nepotvrdili priamu súvislosť medzi príjmom kofeínu a problémami s neplodnosťou. Jasná zhoda nepanuje ani ohľadom zvýšeného rizika potratu. Za rizikový sa označuje denný príjem kofeínu nad 300 mg. Priama súvislosť ale nebola zatiaľ jednoznačne potvrdená.

Káva a jej vplyv na zdravie je veľmi široké téma, ktorá sa ťažko zmestí do jedného článku. Odporúčame riadiť sa hlavne tým, ako na kávu reaguje konkrétne váš organizmus. Pokiaľ po káve zaspíte ako bábätko, prečo by ste si ju nemohli vychutnať aj večer? Ak trpíte vysokým krvným tlakom, je lepšie byť s pitím kávy striedmy, a podobne.

zdroj: coffeeexperts.cz/

Prekvapivé tipy, ako si užiť častejšie sex

facebook

Keratínová kúra: Zázrak na počkanie?

Sledujte nás a lajknite nás:

Pridaj komentár

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.