Ľudský organizmus je komplexný systém, ktorého časti sa vzájomne ovplyvňujú. Koža ako náš najväčší orgán a ochranná bariéra tela pomáha odrážať škodlivé vplyvy prostredia, ktoré na nej môžu zanechať trvalé stopy. Na pokožke sa však prejavuje nielen pôsobenie vonkajšieho prostredia, ale aj toho vnútorného – našej psychiky.
Koža, v ktorej žijeme
Pokožka je zmyslový orgán, hrajúci úlohu nielen v prenose informácií o teplote, tlaku a bolesti do miechy a mozgu, má tiež schopnosť podnecovať emócie. Už novorodeniatko potrebuje cítiť dotyk matky, rovnako ako partneri objatia milovaného, ktoré stimuluje tvorbu hormónov šťastia. Psychická pohoda následne spätne ovplyvňuje stav kože. Toto spojenie medzi mozgom a pokožkou sa tvorí už v prvých týždňoch našej existencie; embryo, vyvíjajúci sa z troch zárodočných listov (endoderm, ektoderm, mezoderm), si vytvára nervovú sústavu a kožu z toho istého listu – ektodermy. Lekárka Josie Howard v tom vidí zásadný dôvod, prečo sa skrze kožu prihovárajú naše emócie.
Nebyť vo svojej koži
Počúvanie hudby navodí husiu kožu, pocit hanby vženie do tvárí červeň – repertoár našich emócií sa dá vyčítať z pokožky, avšak nejedná sa len o aktuálnej afekt, ale aj dlhodobé psychické rozpoloženie.
Psychologička Carla Greco upozorňuje na súvislosť kožných problémov a prežitého stresu a úzkosti, čo podporujú aj výsledky štúdie z roku 2012, publikované v Dermatology Research and Practise. Výskum zistil u viac ako polovice ľudí s lupienkou, že tejto chorobe predchádzali negatívne pocity ako úzkosť. Psychológovia hľadajúci pôvod kožných ťažkostí práve v psychike; koža je zrkadlo našej duše a reflektuje, ako sa cítime.
Kto trpí chorobou, je rovnako dôležité ako choroba sama
Touto Hippokratovou myšlienkou sa riadi mnoho terapeutov, ktorých klienti trpia kožnými problémami. Psychosomatika a psychodermatológia síce nie sú oficiálnymi vednými odbormi, začínajú si ale získavať prinajmenšom rovnakú pozornosť v liečbe psychiky, pretože veria, že koža ako odraz vnútorného sveta nám často povie viac než človek sám. Napríklad lupienkou ochorejú ľudia po tom, čo sa prestanú cítiť dobre vo svojej koži, ktorá má následne tendenciu „obmieňať sa“. Osoby s rosaceou (červeno sfarbené líca) skutočne životom sprevádzal pocit dlhodobej hanby a ťažkosti s prijatím ženstva vyjadruje aj v dospelosti hormonálne akné, spôsobené nerovnováhou ženských hormónov. Stav kože a nervový systém idú ruka v ruke.
Nervy, imunita a koža
Mozog a nervový systém majú vplyv na imunitné bunky kože. Pri pociťovanom strese dáva mozog signál k vyplaveniu stresových hormónov, ktoré môžu stav kože zhoršiť. Narušený imunitný systém kože znižuje jej schopnosť hojenia a funkciu bariéry, potrebnú pre ochranu pred škodlivými vplyvmi okolia (baktérie, vírusy, chemikálie). Stresový hormón kortizol takisto podnecuje úbytok vlhkosti z kožných bunkových vrstiev, čím urýchľuje starnutie. Podľa Carly Greco je zodpovedný za znižovanie funkcie ochrannej bariéry kože, zároveň brzdí a bráni jej schopnosť produkcie kyseliny hyalurónovej, čo má za následok zápalové procesy spôsobujúce ekzém, lupienku alebo rosaceu.
Pomoc mysle pomôže koži
„Koža má schopnosť reagovať na emócie, aj vyvolávať ich,“ hovorí lekár Ted Grossbart. Toto obojstranné spojenie by sme si mali vziať k srdcu a starať sa o kožu nielen zvonka, ale hlavne vnútorne. Hypnoterapia, jóga, meditácia, relaxácia, pohyb a vhodná strava dokážu redukovať stres a úzkosť, skrotiť zápalové procesy kože a zlepšiť úroveň života. Naša snaha by mala smerovať k udržaniu harmónie a pokoja duše, zvýšiť odolnosť, a slovami Gándhího „… nenechať nikoho so špinavými chodidlami stúpať na pôdu našej mysli.“
zdroj: vogue.cz/