Film Zoznamka otvoril opäť veľkú tému problematiky zoznamovania, resp. zoznamovania žien vo veku, ktorý už nezačína jednotkou ani dvojkou. V tridsiatich sa evidentne vhodný mužský náprotivok zle zháňa …
Mám ich okolo seba veľa. Sú krásne, vzdelané, zárobkovo činné, takže samostatné, vtipné … je im plus mínus tridsať. A všetky hľadajú partnera pre život. Väčšina z nich cez inzeráty, pretože kde inde vraj na chlapa dnes naraziť?
Keď som pred rokmi po materskej dovolenke nastupovala do jednej veľkej firmy, všimla som si prvýkrát, že niečo nie je v rovnováhe. Kým rovnako starí, vlastne mladí, kolegovia mali už väčšinou rodiny, prevažne s malými deťmi, kolegyne žili zvyčajne samé (alebo sa schádzali raz týždenne s ženatým priateľom, ktorý sa URČITE časom rozvedie). A tak do večera vysedávali v práci (môže byť niečo lepšie pre zamestnávateľov?) A po nociach niektoré z nich zrejme cez internet naháňali chlapov v ich veku.
Priznám sa, že som tomu nevenovala veľmi pozornosť, človek má svojich starostí dosť. Ale potom raz jeden kolega, s ktorým som tak nejako kecali pri káve, povedal magickú vetu o našej kolegyni, ktorá práve prechádzala okolo. A mne došlo, ako sa tam veci majú. „Pozri sa na ňu,“ hovoril, „je krásna, milá a múdra – to je vražedná kombinácia, na ktorú si žiadny normálny chlap netrúfne.“
A mal pravdu. Krásna, milá a múdra (v jej prípade dlhovlasá blondína k tomu!) priťahovala veľmi pochybné existencie. Točili sa totiž okolo nej len muži, ktorí mali natoľko nízku sociálnu inteligenciu, že im pripadalo v pohode tú krásku s mozgom osloviť. Ostatní si netrúfli. Bohužiaľ.
A pretože kráska bola múdra, avšak pod tlakom okolia a biologických hodín už trochu zúfalá, veľakrát kývla aj na úplne nevyrovnané rande (tým nechcem tých pánov uraziť, ale …). A tak to išlo pomerne dlho. Tento prípad má happy end. A dáva teda vieru všetkým ostatným, že raz sa ten princ na bielom koni môže objaviť ..
Paradoxom vyššie popísaných neúspešných schôdzok je, že takéto ženy väčšinou hľadajú chybu u seba a celkom vedome si znižujú posledné zvyšky sebavedomia. Samozrejme, nepočítam sem karieristky, ktoré programovo nechcú stáleho partnera x rokov, pretože im pripadá, že by pre nich bol guľou na nohe ani zlatokopky, ktoré ohŕňajú naopak nad normálnymi chlapíkmi nos.
Hovorím o tých normálnych ženách, ktoré skrátka zatiaľ nemali šťastie stretnúť niekoho vhodného, alebo sa ten vhodný po nejakej dobe odsťahoval k inej … Poznáte to.
Že by toto bola cesta? No, som rada, že som zatiaľ nemala tú česť … Netrúfam si absolútne hodnotiť situáciu, ale možno je nešťastie dnešnej doby tiež v tom, ako sme prikovaní k moderným technológiám a už ani nie je priestor, ako bolo povedané v úvode, aby niekde normálna ženská stretla normálneho chlapa. Áno, vďaka internetu a mobilom je všetko ľahké, komunikujeme s celým svetom, ponuku na sobáš vyťukáte počas minúty (a kopačky taktiež), ale vytráca sa z toho to, čo bolo prirodzené.
Za všetko asi hovorí historka jednej mojej známej, ktorá sa celá rozosmiata vrátila zo služobnej cesty. Išla vlakom z Prahy do Ostravy a za tú dobu si k nej prisadli dva nezadaní (údajne) muži, ktorí boli – podľa jej slov – k svetu. A boli zhovorčiví a normálni. Ona je však zadaná a tak zostalo len pri príjemnom porozprávaní … Avšak nemôžete povedať, že nie sú …
zdroj: zena-in.cz/
Milostný vzťah na pracovisku
