Umelé sladidlá sú stále rozšírené ako náhrada cukru, ich dlhodobé nadmerné užívanie je však problematické. V tomto článku sa preto pokúsime objasniť, ako sa v tele správajú a či sú v tomto smere odlišné od cukru.
Aby sme pochopili, prečo nám umelé sladidlá (bohužiaľ) chutia, musíme najprv pochopiť, prečo máme radi cukor. Cukor dodáva nášmu telu energiu vo forme kalórií, takže sme sa rovnako ako väčšina ostatných tvorov vyvinuli tak, aby sme si jeho konzumáciu užívali. Cukor sa vyskytuje v rôznych formách, ako je glukóza, sacharóza a fruktóza, ale existuje aj mnoho ďalších. Táto látka zvyšuje činnosť v určitých častiach nášho mozgu. K jeho aktivácii dochádza vďaka elektrickej aktivite v bunkách zvaných neuróny. Všetka mozgová činnosť prebieha vo forme elektriny, ktorá je prenášaná malými „drôtikmi“ alebo „tunelmi“ v neurónoch zvaných axóny. Elektrický signál cez axóny potom vedie k uvoľneniu mozgových chemických látok zvaných neurotransmitery. Tie potom môžu spúšťať reakcie, ktoré vedú k mnohým rôznym pocitom, ktoré cítime – jedným z nich je hlad.
Vedci vykonávali rôzne štúdie zahŕňajúce ľudí aj zvieratá a objavili dôkazy, že naša chuť konzumovať sladké potraviny je poháňaná predovšetkým potrebou energie. V jednom z experimentov bola jednej skupine potkanov podávaná potrava sladená glukózou a druhej bolo podávané jedlo s umelými sladidlami. Potom boli obe skupiny potkanov dočasne zbavené potravy, aby mali hlad. Následne, keď obe skupiny potkanov dostali prístup k novej potrave sladené glukózou, tak potkany, ktorým bola pôvodne podávaná umelo sladená potrava, zjedli výrazne viac ako tie, ktorým bola pôvodne podávaná potrava sladená glukózou. Prejedli sa glukózou sladeného jedla, pretože neboli zvyknuté na súvislosť medzi sladkou chuťou a kalorickou hodnotou potravy, pretože spočiatku dostávali nízko kalorické, umelo sladené jedlo.
U ľudí potreba kalórií ovplyvňuje aj spôsob, akým funguje mozog. Konzumácia cukru aktivuje určité centrá v mozgu v situácii, keď sme hladní, a iné, keď sme sýti. Bohužiaľ v situáciách, keď nejde o prežitie, môže byť naša obľuba konzumácia sladkých potravín tiež škodlivá, pretože môže zapríčiniť, že jeme viac, než koľko potrebujeme. Čím viac cukru zjeme, tým viac po ňom začneme túžiť. To platí najmä pre deti, ktoré potrebujú veľké množstvo kalórií pre rast a vývoj. Mozgy niektorých ľudí reagujú na príjem cukru intenzívnejšie, čo môže viesť k prejedaniu. A možno práve táto tendencia k nadmernej konzumácii viedla k vynálezu umelých sladidiel s nízkym alebo nulovým obsahom kalórií, ako sú sacharín, sukralóza, aspartám a acesulfam draselný. Umelé sladidlá majú menej kalórií ako cukor, čo nám môže krátkodobo pomôcť schudnúť a znížiť hladinu cukru v krvi. Pri dlhodobej konzumácii však bohužiaľ môžu umelé sladidlá prinášať aj zdravotné komplikácie, ktoré môžu tieto benefity prevážiť.
Veľa produktov je sladených umelými sladidlami. Či už sa jedná o športové a energetické nápoje, malinovky, žuvačky, pečivo alebo kečup. Pokiaľ neplánujeme umelé sladidlá zo svojho jedálnička vyradiť, je dôležité vedieť, ako ovplyvňujú náš mozog a telo.
Reakcia mozgu na cukor a umelé sladidlá
Aj keď často nemusíme spoznať rozdiel v chuti cukru a umelých sladidiel, náš mozog a telo na ne môžu reagovať odlišne. Naše telá dokážu odhaliť aj veľmi malé rozdiely medzi rôznymi druhmi sladidiel a na každé reagovať inak. Umelé sladidlá sú vysoko koncentrované a pri rovnakom fyzickom množstve môžu byť 200 až 13000-krát sladšie ako cukor. V niektorých štúdiách vedci pozorovali, že existujú aj jedinci, ktorí uprednostňujú chuť umelých sladidiel pred cukrom. Existujú však aj štúdie, ktoré preukazujú, že pri konzumácii cukru dochádza k väčšej aktivácii mozgu, než pri konzumácii umelých sladidiel. Tento rozdiel je ešte výraznejší, pokiaľ majú ľudia hlad.
Mozog a telo reagujú na cukor a umelé sladidlá odlišne, pretože sa tieto látky líšia na molekulárnej úrovni. Konzumácia cukru aktivuje v mozgu tzv. centrá odmeny, ktoré uvoľňujú neurotransmitery, ako napr. dopamín, vďaka ktorým sa cítime dobre. To z neurologického hľadiska vysvetľuje, prečo máme radi chuť cukru. Predstavme si, aký máme pocit, keď máme hlad a naopak, aký, keď jeme zmrzlinu alebo sušienky. Umelé sladidlá však centrá odmeny aktivujú iba obmedzene. Majú síce sladkú chuť, ale obsahujú iba minimum kalórií, ktoré by nám dodali energiu. Tým, že umelé sladidlá plne neaktivujú centrá odmien, môžu byť potenciálne škodlivé. V podstate môžu svojim spôsobom oklamať mozog a spôsobiť, že sa na dosiahnutie pocitu spokojnosti budeme neúmerne prejedať a následne túžiť po ešte väčšom prísune sladkých potravín. Podľa štúdií ľudia po konzumácii umelých sladidiel pociťujú menšie potešenie. To by malo teoreticky viesť k zníženiu chuti do jedla. Realita je však taká, že konzumenti umelých sladidiel majú tendenciu jesť viac a vyberať si potraviny s vyšším obsahom kalórií, než tí, ktorí konzumujú cukor alebo nesladené potraviny.
Trávenie cukru a umelých sladidiel
Skonzumovaný cukor sa presúva z tráviaceho systému do krvného riečišťa a zvyšuje hladinu cukru v krvi. Túto hladinu reguluje predovšetkým pankreas prostredníctvom produkcie hormónov ako je inzulín. Pankreas tak v podstate pomáha premeniť cukor na látky, ktoré môže naše telo využiť. Jeho činnosť sa však spomaľuje, pokiaľ nám cukor alebo sladidlo nedodávajú dostatok energie. Umelé sladidlá oproti bežnému cukru samozrejme nezvyšujú hladinu glukózy v krvi. Problém ale je, že vďaka svojej sladkej chuti dávajú pankreasu podnet na produkciu inzulínu. Pankreas vylúči inzulín, zároveň ale nepríde energia v podobe cukru. Organizmus sa ale zachová, ako by príjem cukru mal – vylúčia ďalšie hormóny, ktoré majú fyziologický efekt. Vo výsledku je tak „žmýkaný“ naprázdno.
Konzumácia umelých sladidiel preto môže viesť aj k abnormálnej funkcii pankreasu. Tá má za následok zmeny ovplyvňujúce metabolizmus, a zvyšujú riziko súvisiacich ochorení ako je diabetes 2. typu.
Samostatnou oblasťou je črevný mikróbiom. Ten reaguje na umelé sladidlá inak ako na bežný cukor. Čím viac sú mikroorganizmy v tráviacom systéme vystavené umelým sladidlám, tým menej sú schopné rozkladať bežné cukry. Napríklad štúdia vykonaná na myšiach ukázala, že konzumácia umelého sladidla viedla k zmenám črevnej mikroflóry, ktoré znížili schopnosť myší tráviť cukry. Znížená schopnosť štiepiť cukry môže negatívne ovplyvniť množstvo živín, ktoré organizmus dokáže získať z potravy.
Vplyv umelých sladidiel na chuťové bunky
Je možné, že konzumácia umelých sladidiel ovplyvňuje aj to, ako vnímame chuť jedla. Umelé sladidlá majú výrazne vyššiu sladkosť ako bežný cukor, a môžu tak spôsobovať nadmernú stimuláciu chuťových receptorov. Dlhodobá nadmerná stimulácia týchto receptorov môže postupne obmedziť vnímanie komplexnejších prirodzených chutí. To znamená, že ľudia, ktorí konzumujú väčšie množstvo umelých sladidiel, môžu v priebehu času začať považovať prirodzené jedlá, ako ovocie a zeleninu, za menej chutné a obmedziť ich konzumáciu. Inými slovami, nadmerné používanie umelých sladidiel môže spôsobiť, že sa budete vyhýbať zdravým, sýtym a vysoko výživným potravinám a zároveň budete konzumovať viac umelo ochutených potravín s nižšou nutričnou hodnotou.
Záverom
Nadmerná konzumácia umelých sladidiel má schopnosť meniť spôsob, ako vnímame chuť potravín a môže viesť k zmenám v črevnej mikroflóre a hladinách inzulínu. To môže mať negatívne dôsledky, je preto vhodné konzumovať umelé sladidlá s mierou, prípadne zvoliť také potraviny a doplnky, ktoré sú sladené steviol-glykozidmi alebo majú prírodnú chuť.
Zdroj: efia.cz/
Čo sa zmení, keď prestanete jesť cukor
