18 právd o živote, ktoré by malo poznať každé dieťa, kým sa v 18 vydá do sveta

Život je totiž ako tetris, počítačová hra, v ktorej keď zapadneš do radu, sa stratíš.

Dnes každý pondelok chodím do škôl – s predmetmi, ktoré žiadne osnovy nepoznajú: Sebavedomie, Odvaha, Sila, Sebahodnota a tiež Sebarealizácia. Ako moji žiaci vykročia do sveta, chcem, aby si uvedomili osemnásť právd o živote, ktoré som sám potreboval vedieť, keď mi bolo osemnásť. Nepremárnil by som toľko času čakaním na niečo, čo sa nikdy nedostaví.

Pravda 1: Úspech je relatívny pojem.

Odmalička ma viedli k “dosahovaniu úspechu”. Ale čo ten úspech vlastne je? Vraj: mať samé jednotky, vynikať vo všetkom. Dnes stretávam veľa úspešných ľudí, ktorí včas pochopili, že stačí vynikať v niečom – objaviť pokojne jednu prednosť, a tú rozvíjať. Hrešili ma, že nerozumiem trigonometrii, nepoznám Euklidovu vetu. A dnes poznám elitných právnikov, ktorí – verte, neverte – nevymenujú celú periodickú sústavu chemických prvkov, špičkových vedcov, ktorí neurobia kotúľ, alebo slávnych lekárov, ktorí si pletú i a y. Lenže človek nepotrebuje byť dokonalý, ani nemôže.

Narodili sme sa odlišní. Každý teda máme vedieť niečo iné. Len tak dohromady vytvoríme kompatibilnú spoločnosť. Spoločné máme len to, že si všetci želáme byť šťastní. Ale AKO byť šťastní, to vieme len my sami. Vrchol, ku ktorému smerujeme je spoločný, ale cesta k nemu je individuálna – každý má tú svoju. Koľko ľudí, toľko snov i podôb úspechu. Niečia cesta vedie cez zahraničie, iná cez spokojnú rodinu, každá ale cez naplnenie vnútorného JA. Čo je úspechom pre mňa, môže byť opakom úspechu pre iných. Preto by si všetci osemnásťroční mali v prvom rade premyslieť a pomenovať SVOJ úspech. Nie podľa druhých, ale podľa seba. A za touto hlavnou hodnotou ísť, aj keby jej nerozumel celý okolitý svet.

Pravda 2: O svoj sen sa musíme postarať sami.

Niekoho náš sen možno zaujme. Niekto nás možno aj podporí. Ale nikto ho za nás neobstará. To je náš údel aj naše požehnanie. A tiež naše víťazstvo a zaslúžená hrdosť, keď to nakoniec zvládneme.

Pravda 3: Talent za nás nič neurobí.

Skoro všetci úspešní ľudia sa zhodujú v tom, že talent obstará sotva 1 percento úspechu. Zvyšok je na úsilí a tvrdej práci. Ťahúň vždy porazí talentovaného, ​​pokiaľ talentovaný nie je ochotný dostatočne drieť. To znamená, že všetci máme v sebe potenciál nejako uspieť, byť niečím výnimoční, nejako prínosní, platní a užitoční. Naša DNA obsahuje jedinečné prednosti, ktoré nemá nikto iný. Základnou podmienkou úspechu je ale ich uplatnenie. Jedine ten, kto dokáže spoznať sám seba a maximalizovať svoje silné stránky tým, že na sebe vytrvalo pracuje, fenomenálne uspeje. Neúspešní ľudia nie sú tí, ktorí by mali nedostatok výnimočných schopností. Iba mávajú nedostatok vnútornej ochoty a vôle pracovať na svojom rozvoji.

Pravda 4: Nič nám nerobí tak dobre ako to, čo robíme od srdca.

Snaž sa zavďačiť všetkým! Tráp sa, ak Ťa niekto kritizuje! To sú len niektoré z hlasov takzvaných sabotérov, ktoré rezonujú v našej hlave. Áno, v HLAVE. Rozhodnutia potom idú proti srdcu, proti našim potrebám, v prospech druhých, ktorým ustupujeme, pretože sa hanbíme postaviť za seba. Keď sa druhým vzoprieme, sme osočení z egoizmu, pritom nie je nič sebeckého na tom, že chceme byť šťastní a že na prvé miesto kladieme seba. Uvidíte, že žiadny objem peňazí, pominuteľné svetské slávy alebo dočasné vonkajšie ocenenie nedokáže vyvážiť dlhodobý dobrý pocit, ktorý máme, keď urobíme niečo od srdca. To nás robí šťastnými, ba najšťastnejšími. Preto nasleduj svoje srdce a spokojnosť začne nasledovať Teba.

Pravda 5: Väčšina ľudí bohužiaľ nerobí to, čo má rada.

To poznanie Ťa prekvapí: Davy ľudí nežijú životy, o ktorých snívajú. Nie preto, že by to bolo nemožné, alebo toho neboli schopní. Mnohí sú len pohodlní, neochotní o svoje sny dostatočne usilovať. Nechcú ich pre seba uskutočniť. Paradox? Ani nie. Žiadny úspech nepadá z neba. Úspech sa musí vytvoriť. Je to neľahké, vytvára sa totiž za hranicou vlastného pohodlia. Avšak, čo máme vo svojej DNA, vo svojej túžbe, stojí za to uskutočniť, nech je to akokoľvek neľahké.
V tejto súvislosti si, prosím, daj pozor. Čím starší budeš a čím viac sa budeš rozhliadať, tým väčší budeš mať sklon uveriť, že musíš skončiť rovnako ako tie davy ľudí – v živote, kde sa za snami nekráča a kde sú nenávidení všetci, ktorí za tými snami vykročili. Nepadni do tejto pasce. Radšej premýšľaj, prečo vlastne ľudia na svoje sny rezignujú.

Pravda 6: Väčšina ľudí sa s vekom začne báť svojich predstáv.

Pozri sa na deti – majú plnú hlavu predstáv. Vekom sa ale ľudia od svojich predstáv odpájajú. Pre dospelých je už drina byť kreatívny, tvoriť si lepšiu realitu, nachádzať na všetkom zlom niečo dobré. Oveľa ľahšie je rezignovať. Zmieriť sa iba so stavom, aký je, a život nikam neposunúť. A chceš vedieť, prečo sa dospelí takto menia?

Pravda 7: Väčšina ľudí vekom stráca spontánnosť.

Sú dve sestry: Kreativita a Spontánnosť. Spontánnosť možno jedným slovom definovať ako Samovoľnosť. Ochotu v danom okamihu skúsiť iné veci, ktoré nás len matne napadnú – proste vystúpiť z rutiny. Ak v živote prejdeme na koľaje, ktoré nás deň čo deň vozia rovnakým prostredím a návykmi, spontánnosť zanikne – už nikdy sa neotvoríme neočakávaným prekvapeniam a novému objavovanie.
Len si spomeň, aké to bolo byť dieťaťom! Koľko si mal snov! Čo všetko sa mohlo stať! Za čím všetkým si bol ochotný ísť! V akomkoľvek okamihu za tým, čo Ťa napadlo! Kam zmizli tie sny? Spýtaj sa ľudí, čo všetko si vo svojom detstve sľubovali. Je škoda, že v dospelosti svoje vnútorné dieťa sklamali. Potrebovali by sme byť znovu viac deťmi. Autor Malého Princa, Antoine de Saint-Exupéry, napísal: “Všetci dospelí boli deťmi, len máloktorý si na to však pamätá.”

Pravda 8: Väčšina ľudí po odchode zo školy prestane čítať.

Spýtaj sa ľudí vo svojom okolí, akú knihu čítali naposledy. Zrejme počuješ: “Žiadnu, a už veľmi dlho.” Spýtaj sa prečo. Počuješ, že na to nie je čas. Fajn. Pozri sa teda, na čo majú čas – ako svoj čas trávia: u stokrát prehrávaných filmov a správ. Akoby nestáli o nič nové. Ako by sa nechceli nič skutočne dozvedieť. Ako by chceli byť uisťovaní, že svet sa stále zhoršuje; že príležitostí je stále menej; že život snáď ani nemá zmysel žiť. Že sa skrátka nie je prečo snažiť. Že je lepšie zostať vo svojej zóne pohodlia.
Tak na čo čítať nejakú novú knihu? Prečo hľadať viac poznania, príjemnejšie realitu, lepší život, keď to toľko bolí – otočiť stránku a sústrediť sa?

Pravda 9: Väčšina ľudí viac hovorí, než počúva.

Alebo si snáď myslíš, že sa ľudia chcú niečo dozvedieť? Jediným spôsobom, ako sa niečo môžeme dozvedieť, je načúvať druhým. Nie počúvať, načúvať! Staň sa teda svedkom priemerného rozhovoru dvoch bežných ľudí. Zistíš, že obaja spolu hovoria, ale ani jeden nepočúva. Uši majú nastražené len preto, aby počúvali, teda aby vyčkali okamih, keď druhý prestane hovoriť a oni mohli pokračovať.

Pravda 10: Druhých ľudí nikdy sami nezmeníme.

Štve ťa to? Chceš to zmeniť? Tak tu máš dôležitú aj keď smutnú a tvrdú pravdu. Ako prvý ju spoznáš u svojich rodičov: Ľudia sú takí, akí sú. A takí tiež zostanú, ak sa sami nebudú chcieť zmeniť. Zdôrazňujem: Sám nikoho nezmeníš, ak sa on sám nebude chcieť aktívne zmeniť. Nemárnite teda svoj čas a energiu prerábaním ľudí. Nemárnite svoj čas a energiu prílišným vysvetľovaním a obhajovaním svojich postojov. Nemárnite svoj čas a energiu snahou zavďačiť sa každému.
Je to zbytočné.
A nakoniec, nech ľudia súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, pre čo sa rozhodneš, časom zistíš, že na tom prestane záležať. Tvojím motorom prestane byť niečie posvätenie a začne ním byť Tvoje srdce, Tvoje šťastie, Tvoja hrdosť, Tvoje naplnenie.

Pravda 11: Všetci sme priemerom piatich osôb, s ktorými trávime najviac času.

Ver mi,  že účelom Tvojho života nie je nájsť sám seba, ale sám seba vytvárať. Pritom nie si sám, kto má vplyv na to, ako sa vytváraš. Všetci sme odrazom svojho okolia – to nás učí vidieť svet, príležitosti, svoju hodnotu. Ak sme obklopení negatívnymi myšlienkami, nečudujme sa, že ich máme sami – že na križovatkách osudu myslíme skôr na neúspech, zlyhanie, pasivitu. Preto pracuj na tom, nech si obklopený inými ľuďmi – tými, ktoré obdivuješ; inými myšlienkami – tými, ktoré Ťa inšpirujú; inými pocity – tými, ktoré Ťa posúvajú. Nie, žiadneho človeka na svete nemôžeš zmeniť. Avšak máš sväté právo si vybrať, komu vo svojej blízkosti venuješ svoju pozornosť a energiu.

Pravda 12: Okruh našich priateľov sa mení podľa toho, kde sa práve nachádzame.

Ak sa obzrieš, uvedomíš si, že väčšina priateľov s Tebou zostáva vždy len po určité obdobie. Život je totiž zmena a kedykoľvek sa pohneš, zmenia sa aj Tvojej priority a okruh Tvojich priateľov. Neprepadajte ľútosti. Inšpiruj sa hodinkami – na nich čas beží vpred. To preto, aby sme sa zbytočne nevracali k ničomu, čoho doba už vypršala.

Archivujte si spomienky, veď si starostlivú kartotéku toho, čo Ťa ponaučili. Ale pamätaj, že život sa tvorí teraz a všetko dôležité je pred Tebou.
Prečo neprepadnúť skepse, keď starneme?

Pravda 13: Náš potenciál neklesá s vekom.

Človek je ako víno. Zreje. Zúročuje svoju minulosť, chyby, skúsenosti. Väčšina ľudí, ako starne, má bohužiaľ mylný sklon domnievať sa, že toho vie menej a menej. V skutočnosti pokrok postupuje práve preto, že toho sme s vekom schopní zvládnuť viac a viac. Každým dňom totiž navyšujeme vedomostí a ponaučenie.
Čím starší budeš, tým skôr môžeš uplatniť svoje skúsenosti. Preto neváhaj robiť chyby – každá sa Ti neskôr môže hodiť. Ale tiež nestrácaj trpezlivosť a odvahu – čím vyšší je počet nazbieraných chýb, tým nie si horší, ale múdrejší.

Pravda 14: Jediný náš skutočný súper je len v zrkadle.

Priprav sa na to, že iní ľudia budú znášať haldy argumentov, prečo Tvoje rozhodnutie nie je správne. Nebudú klamať – sami o tom budú bytostne presvedčení, ba dokonca budú mať pravdu. Tvoje rozhodnutie naozaj nemôže byť pre nich správne.
Priprav sa teda na to, že učitelia, rodičia i kamaráti Ťa priebežne budú odrádzať aj zosmiešňovať. Časom ale zistíš, že tí všetci majú iba poradný hlas a vo výsledku záleží len na Tebe, ako využiješ svoj čas – či si vytvoríš život, ktorý je v Tvojom srdci a v Tvojich predstavách, alebo radšej život, ktorý je v predstavách niekoho iného.
Pamätaj, že úspešný je ten, kto prekonáva prekážky, problémy, výzvy. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že prekážky, problémy a výzvy sú niekde okolo nich. V skutočnosti ale vznikajú v nich. To oni rozhodujú, čo je pre nich prekážkou, problémom, výzvou. Čo totiž je pre nich prekážkou, problémom alebo výzvou, pre nás prekážkou, problémom alebo výzvou byť nemusí.
Úspech je teda predovšetkým o prekonanie samého seba. Neusilujte sa teda o prekonanie druhých, ale o prekonanie seba. Nenechaj sa rozhodiť pochybnosťami druhých. Ver, že keď zostaneš verný svojmu srdcu, máš šancu uspieť. A potom ten, kto s pochybnosťami odišiel, sa raz s obdivom vráti.

Pravda 15: Naše presvedčenia sú tiež len relatívne – závislé na tom, čo sme doteraz dosiahli.

To, o čom si presvedčený, nie je fixné. Záleží to na tom, kde sa nachádzaš, kým sa obklopuješ, o čo usiluješ. V jednej chvíli si môžeš myslieť, že niečo nedokážeš, ale len zmenou okolia, myslenie alebo pokusom uspieť sa Tvoje presvedčenie môže úplne otočiť.

Pravda 16: Z nadhľadu všetko vyzerá menšie.

O dlhodobom úspechu človeka rozhodujú dve vlastnosti: trpezlivosť, keď je dole a pokora, keď je hore. Obidvom učím deti predstavivosťou. Chcem, aby si predstavili, že sú v lietadle. Zhora totiž všetko vyzerá menšie. Neúspechy i úspechy, stačí sa nad ne povzniesť. V živote tomuto nadhľadu učí najskôr čas. Áno, čas nám dáva odstup a nadhľad. Môžeš sa však naučiť aj šetriť čas – za pomoci pozitívneho myslenia, humoru alebo optimizmu.

Pravda 17: Každý náš krok môže byť správny, aj keď vedie k chybe.

V rozprávkach Ťa učili rozpoznávať dobro a zlo. Pamätaj však, že v skutočnom živote vôbec nemusí existovať správny a chybný krok. Cesta, po ktorej pôjdeš, môže byť vždy správna – aj tá plná chýb -, keď si uvedomíš, že o to rýchlejšie sa môžeš poučiť a vyrásť. Ak zostaneš verný tomu, čomu od srdca veríš, potom na svojej ceste neobjavíš skutočné chyby, len skutočné lekcie. A predovšetkým lepšie spoznáš seba. Nielen svoje slabiny, ale aj prednosti. A Ty už vieš, ako nutné ich poznať sám seba

Pravda 18: Zmysel nášho života je v nás samotných.

“Čo je zmyslom života?” Znie často základná otázka detí. Po odpovedi sa obzerali a pátrali všade okolo. Pritom odpoveď mali bližšie ako svoj nos.
Zmyslom života je totiž predovšetkým byť sám sebou. Naplniť svoje potreby, využiť svoj potenciál, rozvinúť svoju výnimočnosť. Áno, šťastie a uspokojenie začína vnútri. Ale môže smerovať von – k spokojnosti a upokojeniu druhých, ktorým prostredníctvom svojich zručností pomôžeme.
My sami sme sochou aj sochárom, maliarom i portrétom – sami sme a vždy budeme len takí, akými sa vytvoríme. Čokoľvek si dokážeš predstaviť, môžeš aj uskutočniť. Len cti týchto osemnásť myšlienok.

zdroj: firstclass.cz

Ľudia ozajstní a ľudia falošní.

facebook

Podvádzajte svojho partnera, ale najlepšie so svojím partnerom, radí advokát

Sledujte nás a lajknite nás:

Pridaj komentár

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.