Urazené mlčanie je vo vzťahu cestou do pekiel.

Ako muži, tak najmä niektoré ženy sa rady urážajú. Svoju urazenosť používajú ako “výchovnú” metódu voči partnerovi. V skutočnosti nejde o nič iné, než o psychický nátlak a manipuláciu. Žena sa na partnera uráža pre jeho správanie, pre jeho skutky či slová, urazí sa napríklad aj preto, že má zlú náladu, čo partner hneď nevycítil a pokúša sa ho potrestať odťažitým správaním a mlčaním. Domnieva sa, že svojím urazeným mlčaním niečoho dosiahne.

Na dosť mužov to aj zaberá. Muž skrátka nevydrží psychický nápor a prichádza sa s ženou “uzmieriť”, dáva jej darčeky. Nie preto, aby jej urobil radosť, ale preto, že žena vytvorila také podmienky, v ktorých psychicky zdravý jedinec nedokáže existovať. Muž sa teda snaží zbaviť emocionálneho tlaku.

Urazenosťou sa vzťah neupevňuje. Pozvoľna ho podkopáva a ničí. Zdôraznime, že byť urazená tiež nie je nič ľahké. Žena v sebe musí vybudiť veľmi nepriaznivú energiu, koncentrovať sa na nepekné myšlienky, musí sa utvrdzovať v stave ublíženej mysle, nesmie sa usmievať ani baviť. Urazenosť tak podkopáva jej vlastnú duševnú a emocionálnu vyrovnanosť. Navyše stav dusivo pôsobí aj na psychiku ľudí okolo. A už vôbec nehovoríme o deťoch, ktoré túto atmosféru vnímajú veľmi citlivo a znášajú ju najrôznejšou frustráciou a inými psychickými traumami.

Urazené mlčanie vyjadruje vzdor a snahu potrestať. Žena chce partnera k niečomu donútiť a poriadne ho podusiť. Prvou reakciou na urazené mlčanie býva nepochopenie – o čo ide, čo sa deje? Nasledujú pokusy zistiť príčinu, potom spor, zlosť a nepohoda. Čím dlhšie tichá domácnosť trvá, tým ťažšie je pre oboch, ženu i muža, sa v konflikte ďalej orientovať. Čo sa vlastne stalo? Čo žena chcela? Čo sa jej dotklo? Namiesto aby došlo k rozhovoru, v ktorom by sa veci vyjasnili a dala by sa nájsť cesta k náprave, nastáva dlhé, dusivé ticho. A ak na začiatku sa mohla stať aj úplná maličkosť, trvajúce ticho ju nafukuje do neuveriteľných rozmerov. Aj keď sa jeden z partnerov pokúsi mlčania prelomiť, čoskoro sa obaja uchyľujú k výčitkám a novému mlčanie.

Mlčanie je iste tiež formou komunikácie. Krátkym mlčaním môžeme dať partnerovi najavo, že sa nám nepáči niečo, čo urobil. Že si neprajeme, aby sa to opakovalo. Ak však výpadok komunikácie prerastie únosnú hranicu, ak nedôjde k objasneniu príčiny pocitu urážky a krivdy, stáva sa urazené mlčanie zdrojom neistoty, ťažkého stresu a tiež odcudzenia.

Žena by sa mala dokázať spýtať sama seba, prečo mlčí. Čo chce dosiahnuť, k akému dospieť cieľu. Chce partnera len potrestať, podusiť ho, chce ho zraniť alebo prevychovať? A sú to reálne snahy? Čoho môže svojím mlčaním vlastne dosiahnuť?

Stanovisko psychológov v tejto veci je jednoznačné. Mlčanie môže byť formou akéhosi trestu, ale rozhodne nezaberie ako výchovný prostriedok. V tejto snahe ste úplne kontraproduktívne, ak partnerovi neoznámite to základné: čoho sa podľa vás dopustil, čo vám spôsobil. Účinnosť mlčania je krátkodobá, veľmi rýchlo sa vyčerpá. Ak sa usilujete o nápravu vecí, o skvalitnenie vzťahu, je jedinou cestou rozhovor, dialóg, komunikácia. Trebárs aj s hádkou. Ľudová múdrosť hovorí, že múdrejší ustúpi. Ak má byť vzťah harmonický, je umenie ustúpiť vyloženú nutnosťou. Urazené mlčanie je vo vzťahu len cestou do pekiel.

Zdroj: adaline.cz

Ako si vyrobiť rúško za 15 sekúnd.

facebook

Ako zostať mladá

Sledujte nás a lajknite nás:

Pridaj komentár

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.