Koľko by toho mal človek denne nachodiť? Existuje veľa názorov. Zvyčajne je však reč o tisícoch krokov, hodinách času a kilometroch vzdialeností. Čím by sme sa mali riadiť? Ktorá z početných teórií je pravdivá?
Metóda desiatich tisíc krokov
Myšlienka nevyhnutnosti ujsť denne desať tisíc krokov sa zrodila v Japonsku. V roku 1964 zavládlo v krajine športové nadšenie vyvolané letnými olympijskými hrami usporiadanými v Tokiu. Japonský vynálezca doktor Yoshiro Hatano vtedy vytvoril moderný krokomer, ktorému dal názov Manpo-Kei, čo znamená „desať tisíc krokov“. Zároveň Hatano propagoval myšlienku, že tento počet krokov je nevyhnutný pre ľudské zdravie. Možnosť svoje kroky merať bola natoľko atraktívne, že milióny Japoncov zachvátila horúčka chôdze a behu. Dnes nie je zrejmé, ako konkrétne vynálezca dospel k číslu desať tisíc. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že išlo skrátka o premyslený a veľmi úspešný marketingový ťah.
Súčasní lekári sa k teórii desiatich tisícoch krokov stavajú značne skepticky. Oných desať tisíc sa stalo akýmsi zaklínadlom rôznych fitness náramkov alebo aplikácií v inteligentných hodinkách a veľa ľudí sa týmto zaklínadlom riadi ako nejakým božským zákonom. Vedci, ktorí sa touto otázkou zaoberali, upozorňovali predovšetkým na to, že počet 10 000 nie je vôbec ničím podložený. Existuje jediná štúdie ohľadom dennej chôdze japonských mužov z roku 1960. Inak nič. Žiadny dôkladný seriózny výskum, žiadna porovnanie, žiadne čísla. Pritom individuálny výkon každého jedinca sa samozrejme líši podľa trénovanosti, podľa veku, zdravotného stavu a ďalších okolností. Obvykle človek za deň nachodí asi 3500-4000 krokov pri svojich bežných aktivitách. Ľudia, ktorí si magických desaťtisíc stavia ako nevyhnutný cieľ, či už v mene schudnutia či upevnenia kondície a celkového zdravia, to môžu jednoducho prehnať a doslova sa uštvať.
Koľko by sme teda mali prejsť krokov?
Ako u každého iného druhu športu, aj tu má na prvom mieste platiť «neuškodí». Základným kritériom je teda zdravotná bezpečnosť a na druhom mieste ešte len prípadný úžitok. Chôdza je jedným z najbezpečnejších druhov záťaže, pretože je pre ľudské telo úplne prirodzeným pohybom. Zapája mnohé svalové skupiny, prináša teda organizmu naozaj celkový prospech. Hovoriť o nejakom presnom počte krokov je však nekorektné. Ďaleko väčší význam než kvantitatívna zložka záťaže má význam zložka kvalitatívna.
Fitness Tracker môže byť určite užitočný, lenže je potrebné používať ho s rozumom, stupeň svojej únavy a celkovú fyzickú kondíciu posudzovať samostatne podľa subjektívnych pocitov a nevisieť slepo na hodnotách blikajúcich na displeji. Pokiaľ ide o intenzitu záťaže, je zdravému človeku doporučovaná taká, pri ktorej môže pokojne hovoriť. Ak sa cíti na viac, môže ju samozrejme zvýšiť.
Pripomeňme ešte jeden z variantov chodeckého športu, chôdzu s nórskymi palicami. Počítaním krokov sa nezaoberá a neriadi. Je ďaleko menej náročná ako beh, pritom však si s ním nezadá v účinnosti. Zapájajú sa pri nej aj tie svalové skupiny, ktoré sa pri bežnej chôdzi len „vezú“. Spevňujú sa nielen bedrové svaly, ale aj svaly chrbtové, krčné a ramenné, a zlepšuje sa tak správne držanie tela. Zapojením jeho hornej časti narastá tepová frekvencia, zlepšuje sa srdcová činnosť a krvný obeh. Spotrebu kalórií zvyšuje nórska chôdze zhruba o dvadsať až dvadsaťpäť percent. Zatiaľ čo pri bežnej chôdzi sa spáli asi 800 až 1000 kilojoulov za hodinu, pri chôdzi s palicami je to až 1300 kilojoulov. Chôdza s nórskymi palicami je tiež oveľa bezpečnejšia ako beh. Môžu ju pestovať ľudia s obezitou, ženy aj muži, deti i mládež, ľudia stredného veku rovnako ako seniori. A to v každej ročnej dobe.
Užitočné rady
1. Držte si tempo, ktoré je pre vás pohodlné, aby ste nelapali po dychu pri obyčajnom pokuse prehovoriť; chôdza vám musí ponechať možnosť pokojne rozprávať.
2. Snažte sa ísť na prechádzku každý deň, aspoň na krátku vzdialenosť.
3. Ak ste sa rozhodli nahradiť behanie chôdzou, zvýšte plánovaný čas tréningu dvakrát.
4. Trasu prechádzky si premyslite vopred, pretože chodiť dookola po sídlisku nie je príliš zábavné. Nezáživnosťou odrádza.
5. Pri chôdzi sa nehrbte a tiež nedvíhajte nohy príliš vysoko. Ak máte problémy s nohami, vyhýbajte sa kopcovitému terénu.
Záver.
U fyzickej záťaže uplatňovať nejaké stereotypy alebo presné cifry jednoducho nejde, pretože každý organizmus je disponovaný inak. Zatiaľ čo pre jedného je optimálny výkon vysoko nad bájnu hranicou desiatich tisíc krokov, iný na ňu skrátka nemá. Riaďte sa svojimi pocitmi, sami si určite medze, kedy je chôdza pre vás nielen „ešte znesiteľná“, ale príjemná. Ak sa domov vrátite s pocitom príjemnej únavy, pomôže vám tento druh fyzickej aktivity na upevnenie a zachovanie telesného zdravia.
zdroj: prokondici.cz