Slová sú zbraňou, ktorú nosíme každý deň so sebou a nepotrebujeme na ňu zbrojný pas. Naša reč, naše slová môžu zraňovať aj pomáhať, zapožičiavať moc, manipulovať a veľa ďalších vecí. V priemere vraj denne prenesieme asi 16 tisíc slov. V prvom rade chceme niečo oznamovať, povedať ostatným. Rozprávame o našich zážitkoch, skladáme poklony, kladieme otázky. Reč má ale aj svoju tienistú stránku, pretože nám prepožičiava moc ovládať iných ľudí.
Hovorí sa, že jeden obraz toho povie viac ako tisíc slov. To je síce možné, ale aj každé slovo, ktoré vypustíme z úst, má svoju váhu. Okrem toho slová v hlave môžu vyvolávať obrazmi.
Zoberme si ako príklad slovo pláž. Keď ho vyslovíte, vidíte hneď piesok a vodu, že? Vedeli ste ale, že to funguje aj v negatívnom zmysle? Ľuďom, ktorí sa zúčastnili jedného výskumu, bol vyrozprávaný príbeh, v ktorom sa okrem slova pláž, piesok a voda často opakovala slová týrať a mučiť. Zároveň s tým sa meralo ich pociťovanie bolesti a už len samotná skutočnosť, že počuli negatívne vyznievajúce slová, u nich vyvolávala určitý nedobrý alebo aj bolestivý pocit.
Slová toho ale vedia ešte viac. Niekomu môžu zničiť kariéru i celú existenciu. Teda ak sú použité k tomu, aby poškodili povesť dotyčného a to aj v prípade, že je všetko vymyslené a nepravdivé.
Všetci touto mocou disponujeme. Ale každý sa musí rozhodnúť sám, ako ju využije. A povedzme si úprimne, že je oveľa krajšie hovoriť príjemné veci. Keď to robíme, organizmus začne dokonca vylučovať hormóny šťastia a to len vďaka našim slovám. Čo ešte viac by malo byť povedané? Tak to sa dočítate ďalej.
Skráťte si cestu do cieľa
Vyslovte slovo „my“. Vyvoláva to pocit spolupatričnosti a pospolitosti. „Ja“ je skoro reflexívne vyslovované slovo, keď sa jedná o vyslovenie názoru. Rečníci postupujú vo svojom prejave opatrne a spočiatku nám prezentujú všeobecné myšlienky, s ktorými ľahko súhlasíme. Postupne tieto výroky konkretizujú, ale to už je náš mozog nastavený na súhlas. Slovo „pretože“ vám pomôže upokojiť toho, ku komu hovoríte. Chcete, aby vás niekto pustil dopredu v rade pri pokladni? Zdôvodnite mu to, lepšie to zafunguje. A toho, s kým vediete dialóg, oslovujte menom. Zvýši to vaše šance na pojednávaní na úradoch, v zamestnaní aj v bežnom živote.
Snažte sa vyjadrovať presne
Často používame tzv. slovnú vatu, teda slová, ktoré vlastne nie sú vôbec potrebné. Práve tieto slová nemusia byť naším náprotivkom prijímaná dobre. Príklad: Vaša kolegyňa vám ukazuje návrh, na ktorý je pyšná. Keď poviete „celkom dobré“ alebo „to je zaujímavé“, nezapôsobí to na ňu tak dobre ako „to je dobré!“. Tiež formulácie ako „dúfajme, že to dopadne“ síce vyjadria to, čo si naozaj myslíte, na ostatných ale môže pôsobiť demotivačné prekážky. „Ty to zvládneš“ znie nielen oveľa jasnejšie, ale aj oveľa pozitívnejšie.
Nevoľte slová podvedome
Často si vôbec neuvedomujeme silu vlastných slov a neregistrujeme, aká posolstvo nimi podvedome vysielame. Ak sa vás kamarátka spýta: „Zvládla si tu dovolenku v Thajsku v pohode?“ Alebo „Vrátila si sa v poriadku, nič ti nie je?“, Potom tým nevedomky vyjadruje svoj vlastný strach z cudzích krajín. Zároveň vám ale týmito formuláciami zoberie chuť rozprávať zážitky z dovolenky. Vytvorí skôr negatívny náladu. Úplne iné je, keď sa spýta: „A bolo to tak pekné, ako si si myslela?“.
Poďakujte za poklony
Slová nám tiež môžu veľmi zdvihnúť náladu, upevniť sebavedomie a optimisticky nás naladiť. Každá dobre mienená poznámka napríklad o vašom vzhľade alebo schopnostiach, vám iste urobí veľmi dobre. Vy sa ale budete snažiť kompliment prejsť, prípadne ho oslabiť. Varíte vraj úžasne. „To nie je žiadne veľké umenie,“ odpoviete. Pritom srdečné „ďakujem“ či „to ma teší“ by bola lepšia reakcia. Poklony sa tiež veľmi dobre hodia k tomu, aby sa rozprúdil rozhovor. Predovšetkým pre plaché osoby sú priamo ideálnym prostriedkom, ako začať debatu. Vzbudia totiž pozornosť a vytvoria pozitívne prepojenie s druhým človekom.
Logický klam
Hovorí sa tomu tiež rečnícky trik alebo argumentačný faul. Keď sa ruského prezidenta Vladimíra Putina po amerických prezidentských voľbách jedna novinárka spýtala, či malo Rusko skutočne nejaký vplyv na priebeh amerického volebného súboja, odpovedal: „Položte prst na akýkoľvek náhodne vybraný stáť na zemeguli. Je jedno, kde to bude, ale všade počujete sťažnosti na to, že sa Amerika mieša do vnútorných záležitostí Ruska. To sa vám zdá v poriadku? „Novinárka hneď nevedela, čo by mu na to odpovedala, a konferencie bola ukončená. Čo to teda Putin urobil? Odvrátil pozornosť od témy, pomohol si „whataboutismem“. Anglické „what about“ znamená v preklade „a čo takto“. Putin sa síce dostal do úzkych, ale namiesto aby odpovedal na otázku, odviedol reč zámerne iným smerom, a to niekoľkými slovami. Nemusel hovoriť „bez komentára“, len vytvoril odpoveď otázkou
Hlboký hlas
Hlboký hlas je považovaný za známku výkonnosti, údajne tiež vzbudzuje rešpekt. V jednom výskume sa potvrdilo, že majitelia hlbokých hlasov zabodovali. Rovnaký obsah, opakovaný len o niečo hlbším hlasom, pôsobil dominantne a rezolútne. Malo to dokonca vplyv aj na výšku mzdy. Ale nebojte sa, aj keď máte vyšší hlas. Neznamená to automaticky, že vaše šance na lepšie finančné ohodnotenie sú nižšie. Našťastie sa stále ešte počíta efektivita práce, ktorá nie je závislá na farbe a hĺbke hlasu.
Negatívne vyznenie
Výrazy ako „žiaľ, žiaľ“ pôsobia negatívne, pretože po ňom nasleduje spravidla len zdôvodnenie, prečo niečo nejde. Sluch okamžite zbystrí a mozog ihneď začne hľadať riešenie údajného problému. Slovíčko „ale“ zase vyprovokuje vnútornú obranu a ak je na začiatku vety, vzbudzuje agresiu. Náprotivok sa začne akosi brániť. Rovnako tak spojenie „aj keď“. Namiesto neho môžeme pokojne použiť „a zároveň“ a určite to dopadne lepšie.
Nie a nie a nie!
Žiadne iné slovo ako slovíčko „nie!“ Nám nejde tak ťažko cez pusu. Prečo to tak je? Bojíme sa, že nás ľudia nebudú brať vážne, že nás môžu vylúčiť z nejakej sociálnej skupiny. Pri správnom použití nám ale to slovo vytvorí dôležitý slobodný priestor. Účastníci jedného pokusu mali za úlohu častejšie hovoriť „nie“. Už po krátkej dobe sa zvýšilo ich sebavedomie, viac si sami seba vážili, cítili, že ich ostatní berú vážne a dokonca mali pocit, že majú svoj život pevne v rukách.
zdroj: idnes.cz
Päť vecí, ktoré ženy občas robia a muži sa kvôli nim necítia byť dostatočne milovaní
