Prečo ženy opúšťajú svojich mužov?

Zdá sa, že ženy revoltujú – proti nudným manželom, doživotným zväzkom i proti pocitu, že im život uteká medzi prstami. A tak opúšťajú svojich mužov a začínajú znova. Niekedy samy, niekedy s iným partnerom, ale začínajú. To by si ešte pred pár desiatkami rokov netrúfli! Ak len trochu čítate bulvárnu tlač, nemohlo vám uniknúť, že v posledných mesiacoch rozoberala hneď niekoľko prípadov, keď slávne ženy opustili svojich často rovnako slávnych mužov a odišli si po mnohých rokoch manželstva žiť inak, po svojom. A v ich prípade teda tiež väčšinou po boku iného muža.

História vs. súčasnosť

Musím povedať, že zakaždým, keď si o inštitúte manželstva rozprávam so svojou osemdesiatdvaročnou babičkou, rastie vo mne vlna hnevu aj nepochopenie, ako v niečom takom vlastne dokázala žiť. Aj keď som dedka milovala a moja babička určite tiež, to ako fungovalo ich spolužitie a spolužitie ich rovesníkov, nechápem. Tú sa dozvedám, že manžel mal právo si vylievať zlosť na svojej žene, pretože bol predsa nepopierateľnou autoritou. Inokedy rozoberáme, že bolo samozrejmé, že si po sebe nemusel ani hrnček odniesť do drezu, pretože od toho tu bola ona, jeho žena. Alebo je mi vysvetľované, že na nejaké pocity šťastia rovnako nikto nebol zvedavý, pretože ľudia boli radi, keď zvládli všetku prácu a dve deti. Tiež si za 40 rokov manželstva zvykla, že jej musí byť vlastná bezbrehá tolerancia, schopnosť sa vždy prispôsobiť. A ani v tých zložitejších okamihoch ju vraj nenapadlo, že by snáď svojho muža opustila, či premýšľala, či sa jej tak vôbec páči žiť.

Mnohokrát sme sa už nepohodli nad tým, že ja u svojho dlhoročného partnera necítim potrebu si ho vziať a to ani nevie, že si žijeme každý na svoj účet, on mi pokojne pomáha s varením a je u nás dokonca tým jediným, kto nakupuje. Nerešpektujeme rozdelenie rolí, ktoré bolo po stáročia dané a hľadáme si vlastné kompromisy, aby sa nám žilo dobre (aj keď to samozrejme niekedy škrípe). Takýto luxus si ale ženy rozhodne neužívajú dlho … Je to otázka povedzme posledných dvoch desaťročí a práve táto zmena najviac otriasa základmi slovenských manželstiev aj partnerstiev a dáva ženám, ktoré boli dlho opustené, odvahu začať opúšťať.

Prevratné 20. storočie

Svoju úlohu v tomto posune určite zohrala zmena spoločenského ovzdušia a fakt, že v minulom storočí do pokojného života žien v domácnosti zasiahli dve svetové vojny. Než vypukli, boli ženy proste len matkami, manželkami. Potom ich krajiny začali potrebovať v továrňach, na bojiskách, v nemocniciach. Samy museli živiť svoje rodiny, zastávať funkcie mužov, ktorí odišli na front … Vojnová skúsenosť povahu žien výrazne zmenila. Prinútila ich viac sa osamostatniť, mať vlastné názory, dala im chuť i priestor sa presadzovať, o čo sa začali snažiť len „chvíľu“ pred vojnovými udalosťami. Potom sa síce vo svete odvíjali relatívne pokojné 50. a 60. roky, ale u nás zavládol komunizmus a aj ten mal na ženy svoje požiadavky. Vlastne sa mu páčilo, že aj ženy chcú chodiť do tovární a riadiť traktory a z robotníc robil najväčšie hrdinky sveta.

Čo sa nám dnes zdá až tragikomické, znovu pozmeňovalo ženskú povahu, zatiaľ čo u mužov sa toho veľa nezmenilo. Aj keď na nich ich partnerky už nečakali doma, bol to stále muž, kto vládol, takže nebolo čo riešiť. A potom prišla naša zamatová revolúcia a s ňou sloboda. Nielen politická! Zrazu tu boli zahraničné časopisy, televízne programy a filmy ukazujúce, že nie je potrebné byť tým, kým nechcem alebo žiť s tým, s kým nechcem. Sloboda sa dostala do všetkých sfér, vzťahy nevynímajúc.

Kým ma bude chcieť?

Logicky sa tak musel zvýšiť počet žien, ktoré nie sú opustené, ale opúšťajú. Ženám ako by to naozaj konečne dochádzalo, že svadba neznamená koniec ich individuálnej identity. A že o ňu neprídu ani keď sa stanú matkami. „Moja mama sa napríklad po svadbe dostala do úlohy večnej čakateľky, ako tomu hovorím. Čakávala na otca, až príde z práce, čakávala, či mu bude chutiť, čakávala, až on rozhodne, či sa pôjde na dovolenku, „rozpráva tridsaťpäťročná Jitka, ktorá sa aj na základe skúsenosti zo svojho detstva rozhodla, že taká nebude.

„Mame som mnohokrát hovorila, nech pokojne odíde, že my deti pochopíme, že v takomto manželstve nechce byť. Ale ona tvrdila, že to predsa nejde. Čakala tak dlho, až on opustil ju. Pretože jedného dňa prestala byť dosť mladá, dosť pekná a dosť pružná, „končí rozprávanie Jitka a priamo tak poukazuje na ďalšiu zo zásadných zmien, ktorá ženy stretla: už odmietajú čakať. Nepáči sa im sedieť doma s teplou večerou. Nemajú potrebu sa v štyridsiatich cítiť staré a nepoužiteľné. Ani si už nie sú isté, že sa musia obetovať a zotrvávať v niečom, čo sa im nepáči, len kvôli deťom.

Nové role, nové požiadavky

Na dôvodoch, prečo ženy opúšťajú svojich mužov sa určite podieľa aj fakt, že sa značne rozšírilo spektrum sociálnych, profesijných i vzťahových rolí, ktoré musia plniť v rodine i mimo nej. Vďaka tomu sú ženy samostatnejšie, finančne sebestačné, sú zvyknuté zvažovať rôzne „pre a proti“. Ruka v ruke s tým sa menia aj ich požiadavky, ktoré ony samy majú na svoje okolie. Preto ich jednoducho môže jedného dňa prestať „baviť“ partner, s ktorým žili desať dvadsať rokov – pretože ak ony išli ďalej, rozvíjali sa v práci, ďalej sa vzdelávali, nachádzali si nových známych, koníčky … Ich muž im v tom zrazu prestal stačiť. A to ani nemusel sedieť s pivom na gauči.

Mužom je totiž viac vlastná určitá životná pohodlnosť, majú radi svoje zvyky, stereotypy, z ktorých sa im nechce vykročiť. A upadajú do nich tým skôr, čím dlhšie sú v manželstve. Je normálne, že sa s vekom rad vecí mení. Povahy ľudí, záľuby, sny a ciele, ktoré chcú dosiahnuť. A ak je tých zmien toľko, že zrazu ani nežijú spolu, ale skôr vedľa seba, je len logickým výsledkom, že vzťah prestane fungovať. A  že je v ňom mnohokrát akčnejšia žena, ktorá nechce ďalších dvadsať rokov „čakať na smrť“, proste nepáči a odchádza z neho.

Bezkontaktný vzťah

Tak trochu pod vplyvom rozprávok, tak trochu vinou médií ženy tiež túžia po tom, byť aj po svadbe (mnohokrát hlavne po nej) romanticky obdivované, milované, obletované. Namiesto toho sú kuchárkami, práčkami a tak samozrejmými súčasťami života svojich mužov, až sa im to logicky prestáva páčiť. Je určite nezmysel myslieť si, že v rámci tradičnej domácnosti sa budú denne odohrávať veľké príbehy lásky a dramatické sexuálne dobrodružstvo. Avšak sa neodohráva často ani náznak záujmu zo strany partnera, ktorý žije s pocitom, že keď si raz tú svoju vzal, je jednoducho jeho, tak čo by mal asi tak „riešiť“?

Z pohľadu väčšiny žien minimálne to, že isté nie je nikdy nič a že manželstvo nemá byť dôvodom, aby jeden o druhého strácal záujem. A nielen podľa žien sú citové ochladnutia a úbytok záujmu zo strany manžela jednými z najčastejších dôvodov k rozvodu, ako ukázal okrem iného britský výskum vykonaný pred tromi rokmi na vzorke 2000 respondentov, ktorí sa z 28% zhodli na tom, že po ochladnutí záujmu už pre nich nemá zmysel v manželstve zotrvávať.

Ono – racionálne vzaté, prečo aj? „Dlho som si myslela, že sa to raz zmení, že bude stačiť, keď začnem viac iniciovať ja náš fyzický kontakt, vypytovať sa manžela, ako sa mal v práci a podobne. Potom už som mala pocit, že ho tým dokonca otravujem a to som si povedala, že vážne to nemám potrebné. Zvlášť keď som okolo seba mala stále dosť mužov, ktorí ma opakovane pozývali na kávu, večere a stáli o moju pozornosť. Manžela som opustila po pätnástich rokoch, „líči štyridsaťdvaročná Markéta, ktorá si už dva roky užíva život „osamote“.

GreenSun - Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.
GreenSun – Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.
Manželská revízia

A ako to máte doma vy? Je to skôr idylka, alebo si niekoľkokrát za deň povzdychnete, že to vlastne za nič nestojí a že keby ste neboli rodičmi, nemali by ste nič spoločné? Možno to nie je také zlé a veľa sa toho dá zachrániť. Preto sú tu predsa psychológovia, rodinné poradne, koučovia. Ale možno už ste si tiež vzájomne s partnerom skutočne dali všetko, čo ste mohli a mali a je tak trochu na čase ísť ďalej. Kto vie? Len vy.

Preto si niekedy sadnite a premýšľajte, ako sa vám vo vašom vzťahu páči, čo vám v ňom chýba a skúste o tom hovoriť aj s partnerom. Čím skôr to začnete robiť, tým väčšia je pravdepodobnosť, že práve vám dvom to vydrží ako v rozprávkach „až do smrti“. A keď nie? Nič sa nedeje. Rozvod ani rozchod nie sú síce prechádzkou ružovou záhradou, ale doživotné zotrvávanie v niečom, čo neznášate, čo vás oberá o energiu, sebavedomie, je ešte horšie!

TEST: Ako ste na tom s vašou láskou?

Čas od času o svojom vzťahu pochybuje každý. A je to tak dobre, dokonca lepšie, než keď ho považujete za samozrejmosť. Napriek tomu možno práve teraz nastal čas na malú vzťahovú revíziu. Pripravili sme pre Vás 20 otázok, ktoré vám môžu mnohé ujasniť! Odpovedajte ÁNO – NIE.

1. vzhliadate k svojmu partnerovi, je pre vás osobnosť?

2. Obdivujete partnerove znalosti, schopnosti?

3. Považujete ho za úspešného v jeho profesii?

4. Zaujímate sa vzájomne o svoje starosti a radosti?

5. Rozumiete si s ním v sexuálnej oblasti?

6. Cítite sa dobre v jeho fyzickej blízkosti?

7. „Vonia“ vám?

8. Tešíte sa na partnera, keď ste pár dní z akéhokoľvek dôvodu odlúčení?

9. Je váš partner zároveň aj váš skvelý priateľ, ktorému sa môžete zveriť, keď potrebujete?

10. Venuje vám svoju pozornosť? Dotýka sa vás, hladí vás, dá vám pusu na dobrú noc?

11. Dokáže vás rozosmiať? Pobaviť? Dojať?

12. Keby ste mohla vrátiť čas, vybrala by ste si toho istého muža?

13. Hovoríte spolu o všetkom, čo je potrebné vyriešiť (konflikty, problémy v domácnosti, finančné záležitosti, plánovanie dovolenky …)?

14. Podieľa sa partner na praktickom chode domácnosti tak, ako by ste si predstavovala alebo ako to kedysi sľúbil?

15. Považujete ho za dobrého (potenciálneho) rodičia?

16. Páči sa vám, ako sa chová v spoločnosti?

17. Ste k sebe s partnerom tolerantní (dávate si zdravú slobodu)?

18. Zhodnete sa na trávení voľného času?

19. Považujete svoj partnerský život za naplňujúci?

20. Keď spočítate všetky klady aj zápory svojho vzťahu a ohodnotíte jeho celkovú kvalitu bodmi od 0 do 10 (10 je maximum), výsledné číslo vašej spokojnosti je vyššie ako 7 (čo je hranica, ktorú odborníci považujú za hranicu dobre fungujúceho vzťahu)?

15-20 x ÁNO: Aj keď aj u vás občas po oblohe prebehne mrak, žijete si ako v raji. Váš vzťah má k rozpadu našťastie veľmi ďaleko. Hýčkajte si aj naďalej svoju vzájomnú náklonnosť, slobodu a podporujte jeden druhého.

9-14 x ÁNO: Skoro každý deň nájdete niečo, pre čo by ste toho svojho najradšej vymenila. Ale potom problémy hodíte za hlavu a pokračujete ďalej. Nabudúce skúste ťažkosti neprechádzať. Radšej ich, ideálne s pomocou odborníkov, riešte.

0-8 x ÁNO: Vo vašom prípade negatíva prevažujú do tej miery, že je prekvapujúce, že máte ešte odvahu vo vzťahu zotrvávať. Ale žijete len raz a aj vaše deti budú spokojnejšie, keď sa zase začnete usmievať.

Očami psychologičky, PhDr. Marty Boučkovej

V dobách minulých bolo spoločné spolužitie ženy a mužov takmer nevyhnutnou podmienkou existencie. Aby prežili, museli sa vhodne dopĺňať – muž sa staral o hmotné zabezpečenie rodiny, žena zaisťovala „servis“. Ich úlohy boli pevne dané a len ťažko mohol jeden nahrádzať úlohu druhého. Žena bez muža mala každodenný život rozhodne ťažšie ako žena vydatá.

Či už chcenou, alebo nechcenou emancipáciou sa ženy stali na mužoch a teda na „zväzku“, menej závislé. Sú schopné naplniť tradičnú mužskú rolu – postarať sa materiálne o seba, svoje deti, niekedy dokonca o svojho muža. Preto od vzťahu chcú viac – nie len hmotné zabezpečenie, ale aj súdržnosť v podobe porozumenia, lásky, starostlivosti či spoločných záujmov. Dnešné vzťahy tak začínajú mať veľké nároky na emočné uspokojenie oboch zúčastnených. Ak sa jednému takého uspokojenie nedostáva, má možnosť na tento stav reagovať. Napríklad aj tým, že z takého neuspokojúceho vzťahu „vycúva“.

Áno, manželstvo našich prapraprababiček bolo na celý život. Avšak náš život sa neustále predlžuje a vďaka tomu môžeme s jedným mužom zostať aj niekoľkonásobne dlhšie ako ony. A niektorí z nás, a platí to pre ženy aj mužov, skrátka nie sú stavaní na to, aby vydržali v jednom vzťahu tak dlho, ako nám zdravie a vitalita dovoľujú … ženy už odmietajú vo vzťahoch čakať. nie sú si isté, že sa musia obetovať a zotrvávať v niečom, čo sa im nepáči, len kvôli deťom.

zdroj: dama.cz/

10 dôvodov, prečo je pre mužov ťažké udržať si osobnostne silnú ženu

facebook

Ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie vašu náladu?