Emócie vôbec nie sú zlá vec. Pomáhajú nám vyrovnať sa s dôležitými životnými okamihmi, umocňujú našu radosť, ale niekedy aj spôsobujú problémy. Prečo a ako sa tomu vyhnúť?
Prejavovať emócie je úplne prirodzená a vo väčšine prípadov žiaduca vec. Poľudšťuje nás to, pomáha utvárať našu osobnosť aj nadväzovať vzťahy. Vďaka emóciám môžeme pozitívne aj negatívne veci prežiť do hĺbky. Niekedy nás emócie dokonca chránia – keď sa na vás na ceste rúti auto, pocítite strach a táto emócia vás donúti dupnúť na brzdu alebo strhnúť volant.
Lenže niekedy bohužiaľ reagujeme prehnane. Dobrá správa: Dá sa to odnaučiť. Vôbec najlepším spôsobom, ako začať s emóciami (svojimi aj cudzími) správne pracovať, je prečítať si knihu Odhalené emócie, ktorej autorom je expert na neverbálnu komunikáciu a gestá Paul Ekman. Na začiatok ale môže pomôcť aj nasledujúca ochutnávka jeho rád.
Kedy sú emócie nevhodné?
Keď síce cítime správnu emóciu, ale prejavíme ju so zlou intenzitou (zakričíme, rozklepeme sa strachom), prípadne zlým spôsobom (pri hneve zaryto mlčíme, namiesto aby sme komunikovali). Oveľa horšie sa ale ovláda, ak cítime nesprávnu emóciu – napríklad keď hnev cítime neprávom, zbytočne.
Ako emócie vznikajú?
Každý reaguje na iné veci, inou emóciou s inou intenzitou. Preto bohužiaľ nie je možné zostaviť jednoduchú tabuľku, kde by letmý úsmev, ktorým šéf zahájil stretnutie s vami, automaticky znamenal, že vám chce zvýšiť plat. Aby ste emócie dokázali aspoň trochu čítať, je potrebné vedieť, ako vznikajú – veľmi rýchlo, podvedome a nikdy samy od seba. Vždy ich niečo spúšťa.
Tieto spúšťače sú rôzne silné, a pokiaľ sme reagovali nevhodne, znamená to, že na nás práve tento spúšťač pôsobil viac ako iný. Je dobré ísť po jeho stopách – vysledovať, čo spôsobí, že v komunikácii s kamarátkou zrazu máte v hlase podráždenie, prečo vás jedna zákernosť v práci rozhodí, zatiaľ čo iná s vami nič neurobí. Pýtajte sa, čo presne vám na tom vadí (desí vás/teší vás/mrzí a pod.), čo to pre vás znamená, z čoho ten pocit pramení. Prídete na akúsi opakujúcu sa schému, ktorú je potom jednoduchšie si vysvetliť a pracovať s ňou.
Ako nebyť toľko intenzívna
Keď spoznáte, čo s vami robí ktorý spúšťač, bude sa vám lepšie ovládať intenzita emócií a neskôr sa zbavíte aj úplne nevhodnej emócie, ako je napríklad rozčúlenie, keď vás v rade niekto predbehne. Keď si to správne odôvodníte, môže sa vám podariť nevhodnú emóciu vymeniť za lepšiu – treba namiesto hnevu cítiť len pobavenie.
Emócie sa v prvom rade týkajú našich vzťahov k ostatným ľuďom. Ovplyvňujú ich vaše doterajšie skúsenosti s danou situáciou, ale aj „evolučné dedičstvo“, čím Ekman myslí napríklad to, že keď v zoo priblížite tvár až tesne ku sklu, za ktorým je jedovatá zmija, rovnako podvedome cuknete, keď na vás zaútočí, pretože evolúcia naučila človeka chrániť sa.
„Niekedy reagujeme emocionálne na veci, ktoré boli pre náš život kedysi dôležité, ale teraz už relevantné nie sú. Niekedy zisťujeme, že reagujeme neprimerane na veci, ktoré v nás predtým vzbudzovali hnev, strach alebo odpor, avšak teraz v dospelom veku považujeme takéto reakcie za nevhodné,“ ukazuje Ekman na ďalší pôvod našich niekedy podivných emócií. Podobne hodnotiť a skúmať môžete nielen vlastné, ale aj emócie tých druhých.
Keď nevieme, čo to znamená
Niektoré emócie však nevznikajú podobne automaticky. Vo chvíli, keď sa niečo deje, napríklad niekto hovorí a my presne nevieme, čo to znamená, čo tým chce povedať. Chápeme situáciu až postupne, hodnotíme ju a zrazu to docvakne a my pocítime napríklad hnev. Tu môže byť emócia nevhodná, pretože sme situáciu mylne vyhodnotili tak, že nás dotyčný ponižuje a v takejto situácii máme naučenú emóciu hnevu.
Pokúste sa postupným cvičením predĺžiť dobu, kedy situáciu hodnotíte a oddialiť tak nástup emócie. Vďaka tomu získate čas a zvýšite pravdepodobnosť, že vaša emocionálna reakcia bude správna.
Mlčať je zlato
Je tiež dobré vedieť, že pre väčšinu ľudí je jednoduchšie zdržať sa určitého konania než úplne odstrániť známky emócie v tvári a hlase. Nad svalmi tela máme skrátka lepšiu kontrolu ako nad mimikou a rozprávaním. Ideálne je teda pre všetky prípady, aspoň prvých pár minút alebo sekúnd, mlčať.
Spočiatku, keď na svojich emocionálnych reakciách ešte len začínate pracovať, bude sa zrejme stávať, že ich dokážete ovládnuť až potom, čo ich spustíte. Inými slovami sa rozčúlite, vzápätí si uvedomíte, že zbytočne, a stiahnete sa. Keď si z toho ale vytvoríte nový zvyk, novú automatickú reakciu, bude sa vám dariť zlosť potlačiť v samom zárodku.
zdroj: elle.cz
Emočné zdravie: Ovládate svoje emócie, alebo ony vás?
