Máte pred sebou dve osoby, ktoré oslávili rovnaké životné jubileum. Na prvý pohľad rozpoznáte, že proces starnutia u nich postupuje v rozdielnom tempe. Čo všetko o tom rozhoduje?
Podľa tzv. Baltimorskej štúdie, ktorá prebieha od roku 1958 a sleduje príčiny úmrtí jednotlivcov, sa zistilo, že ľudia neumierajú na starnutie, ale na choroby, ktoré nazývame civilizačnými. Ide o choroby srdcovo-cievne, diabetes, obezitu a demenciu. K tomu ešte priraďme nádorové ochorenia.
Teoreticky by sme sa mali dožívať 120 rokov
Tempo starnutia a jeho prejavy v našom tele závisia zhruba z 50 % na zdedenej genetickej výbave, z ďalšej polovice potom na prostredí, v ktorom žijeme a na našom životnom štýle. Kto sa o seba viac stará ako po stránke fyzickej, tak psychickej, je na tom lepšie.
Štúdie preukázali, že takmer všetkým zdravotným problémom sa aspoň čiastočne dá preventívne predchádzať. Závažné choroby, ktoré sa prejavia do 60 rokov veku, sú viac ovplyvnené geneticky, po šesťdesiatke si za svoje problémy viac-menej môžeme sami. Podpisujú sa vplyvy zvonku, teda znečistené prostredie, stres, zlý životný štýl a tak ďalej. Teoreticky by sme sa pri súčasných podmienkach života na zemi mali dožívať zhruba 120 rokov. Odborníci už objavili aj takzvané gény dlhovekosti. Za to, že sa tak nedeje, môže náš spôsob života so všetkými jeho negatívami.
Tichý a nebezpečný zápal
Naším veľkým nepriateľom je tichý zápal, ktorý býva príčinou mnohých chronických ochorení. Taký zápal sa neprejavuje bolesťou, ale môžeme ho napriek tomu zachytiť a merať. Klasickou metódou zistenia zápalu je stanovenie C-reaktívneho proteínu v krvnom sére, precíznejším meraním je ale pomer medzi dvoma špecifickými kyselinami, ktorý v ideálnom prípade činí 1:1 až 1:3, často však býva vyššia ako 1:10, čo je alarmujúce.
Ideálna pre obmedzenie tichého zápalu je protizápalová diéta, ktorá vymedzuje stredný obsah sacharidov v prijímanej strave. Rozloženie živín je 40-30-30, čo znamená, že karbohydráty predstavujú 40% kalorického príjmu, proteíny 30% a zvyšných 30% tuky (ale vysokej kvality). Základom protizápalovej diéty je zelenina, ovocie, proteíny s nízkym obsahom tuku, rybie mäso, olivový olej, rybí tuk a celozrnné pečivo. Výrazne sa musí obmedziť vyprážanie a konzumácia rýchlo pripravovaných jedál.
Stále mladí so správnou stravou
Niektoré dlhodobé zdravotné problémy môžu byť spojené s tzv. potravinovou intoleranciou (neznášanlivosťou), čo je skrytý a ťažko rozpoznateľný proces. Pokiaľ nám niektorá strava či jej zložka nerobí dobre, trpí tým naša vitalita a starneme rýchlejšie. Čím častejšie jeme pre nás nevhodnú potravinu, tým viac sa telo bráni, čo môže viesť až k sérii závažných ochorení. Ak preukážu testy protilátky k niektorým potravinám, je vhodné ich úplne vylúčiť.
Životné dekády
20 rokov: Človek je väčšinou zdravotne bez ťažkostí, ženy medzi 20 a 25 rokmi sú na vrchole plodnosti. Pokiaľ je ale organizmus nejakým spôsobom oslabený (napr. stresom), máva väčšie sklony k zápalovým ochoreniam…
30 rokov: Dochádza k ľahkému poklesu hladiny rastového hormónu v tele, začína sa spomaľovať metabolizmus, tvoria sa prvé vrásky, ľahko začínajú ochabovať kontúry tela, ale človek je stále na vrchole svojich síl.
40 rokov: V tejto životnej etape dochádza k poklesu hormónu nazývaného hormón mladosti (DHEA), človek je viac unavený, mení sa pomer medzi svalovou a tukovou hmotou, dochádza k oslabeniu imunitného systému, sme náchylnejší na ochorenia. Okrem iného sa znižuje ostrosť videnia, u žien chuť. Začína sa tiež pozvoľné ubúdanie výšky človeka, zhruba o centimeter každých desať rokov.
50 rokov: Ide o obdobie menopauzy u žien alebo andropauzy u mužov, teda o výrazný pokles produkcie hormónov (estrogénov, progesterónu a testosterónu). To sa prejavuje únavou, poruchami nálad, potením a väčším prírastkom na váhe, ale zvyšuje sa tým aj riziko ochorenia srdca a prepuknutia cukrovky. Niekedy sa objavujú problémy s pamäťou. Vyskytujú sa aj choroby, ktoré sú už vo veľkej miere ovplyvnené životným štýlom. U mužov sa zhoršuje chuť, všeobecne ľuďom tohto veku oslabuje sluch.
60 rokov: Často vzniká osteoporóza, teda rednutie kostí, objavujú sa metabolické ochorenia (napr. diabetes), zvyšuje sa riziko kardiovaskulárnych ochorení. Zväčšujú sa problémy s chrupom a ďasnami (paradentóza), vznikajú degeneratívne ochorenia.
70 rokov: Pokračuje znižovanie telesnej výšky, dochádza k zlomeninám hlavne vplyvom osteoporózy, znižuje sa pľúcna kapacita, objavuje sa ateroskleróza ciev, čo vedie k poruchám prekrvenia jednotlivých orgánov a následným poruchám mozgových funkcií či sexuálnych možností. Výrazný je pokles hormónu melatonínu, čo spôsobuje problémy so spánkom. Slabne čuch.
80 rokov: Možný vznik neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Parkinsonovej choroby. Objaviť sa môže demencia, ďalej sa zhoršuje zrak aj sluch. Veľký nepomer medzi svalovou a tukovou hmotou, výrazná je aj strata svalovej sily a veľká únavnosť.
90 rokov: Výrazne sa zhoršuje pohyblivosť, ďalej klesajú hormóny a enzýmy, znížená je schopnosť trávenia potravín, čo vedie k nechutenstvu. Veľké riziko úrazu a zlomenín.
Veľmi dôležitý spánok
Spánok je veľmi dôležitý na odpočinok celého organizmu. Počas neho sa telo dokonale regeneruje a produkujú sa hormóny s omladzujúcim pôsobením, teda rastový hormón a melatonín. Melatonín je dôležitý hormón tvorený v epifýze, ktorý má podobné vlastnosti ako serotonín (hormón šťastia). Serotonín však pôsobí vo dne, zatiaľ čo melatonín je aktívny v noci.
Melatonín produkuje REM fázu spánku, je dôležitý ako antioxidant najmä pre mozog, spomaľuje známky starnutia a predlžuje život, znižuje cholesterol a pomáha vyrovnávať prietokové vlastnosti krvi. Podporuje funkcie štítnej žľazy, zvyšuje produkciu rastového hormónu a celkovo posilňuje imunitu organizmu. Potláča známky predmenštruačného syndrómu a inhibuje ľudské bunky, ktoré by mohli spôsobiť rakovinu prsníka. Znižuje úzkostlivosť, najmä v noci. Nedostatok melatonínu spôsobuje poruchy spánku, plytký spánok, neschopnosť zaspať, predčasné starnutie očí, depresiu, úzkosť, stratu pamäti a celkové zhoršenie mozgových funkcií.
Aby sme telu zaistili dostatočnú produkciu melatonínu, musíme spať v tme – melatonín je hormónom noci, cez deň je jeho produkcia zanedbateľná. Jeho tvorbu môžeme podporovať aj sami konzumáciou banánov, paradajok či príjmom vitamínu B3 (niacín), minerálov (kalcium a magnézium), ale aj aktívnym pohybom za denného svetla. Tvorbu melatonínu naopak znižuje fajčenie, kofeín, alkohol a vysoké dávky vitamínu B12.
Zlodeji mladosti
Porúch spojených s potravinovou intoleranciou nie je málo – číslo v zátvorke približne napovie, koľko percent rôznych chorôb je spôsobené zle zvolenou stravou.
1. poruchy trávenia (50 %) – bolesti brucha, zápcha, hnačky, dráždivý črevo
2. dermatologické ochorenia (16 %) – akné, atopický ekzém, psoriáza, svrbenie, svrbenie či pálenie
3. psychiatrické ochorenia (11 %) – úzkosti, depresia, únava, hyperaktivita u detí
4. neurologické ochorenia (10%) – bolesti hlavy, migrény, závraty
5. respiračné ochorenie (10 %) – astma, nádchy, ťažkosti s dýchaním
6. kĺbové ochorenie – (10%) artritídy, bolesti svalov
zdroj: mojezdravi.cz