Všetci by sme chceli mať svet za bezpečné miesto. Ale realita je úplne iná. Ľudia si navzájom ubližujú – a najviac tí, ktorí k sebe majú najbližšie. A potom si odpúšťajú. Niekedy. Alebo sa o to aspoň snažia. Odpúšťanie totiž pomáha nielen k pokoju na duši, ale má aj kladný vplyv na fyzické zdravie. A má pravidlá, ktoré sa oplatí dodržať.
Keď vás niekto naštve alebo vám ublíži, prvá emócia, ktorá človeka zaplaví, býva zlosť. Alebo sebaľútosť – podľa povahy. A niekedy oboje. Návodov a príručiek, ako sa vyrovnať s bolesťou a nechať ju odísť, si môžete prečítať stovky, ale väčšinou veľmi nepomôžu. Také jednoduché to nie je. Podstatné totiž je, či naozaj chcete.
Mnohí ľudia potrebujú krivdu a ublíženie spracovať, odžiť si ich a až potom sú pripravení odpustiť. A v tomto ohľade by ste mali byť k sebe vľúdni. Aj odpúšťanie je proces. Vyžaduje čas. V racionálnej rovine chápete, že vám prinesie veľa dobrého, ale spracovať ho v tej emočnej je náročnejšie. Keď to uponáhľate, môžete v sebe ‚zamknúť‘ emócie, ktorým ste nedali priechod.
Čo je to odpustenie a čo znamená odpustiť
Prvým krokom by malo byť vedomie, že odpustiť neznamená tolerovať ani zabudnúť. Len hľadajte cesty, ako sa vnútorne neotráviť, ako nebyť tej krivdy, hnevu či plný nenávisti. A to nemusí byť vôbec ľahké. Nedarí sa vám to? Zaveďte si emočný denník, kam si budete všetky svoje pocity zapisovať.
Ponechať si svoj hnev býva niekedy oveľa jednoduchšie. „Hnevať sa je prirodzený inštinkt, ale nie vždy je pre nás užitočný,“ hovorí Ilene Cohen, americká psychoterapeutka a spoluautorka knihy It’s Within You (Je to vo vás). A upozorňuje, že ten pravý čas, kedy začať o odpúšťaní premýšľať, je chvíľa, kedy zistíte, že vám hnev vôbec nepomáha, a je vám teda k ničomu.
Ako odpustiť, aj keď je to ťažké
Na tému, čo odpustenie robí nielen s mysľou, ale aj telom, prebehlo už niekoľko výskumov. A väčšina došla k podobným záverom: vedie k zníženiu hladiny stresových hormónov a krvného tlaku, k posilneniu imunitného systému a úľave od najrôznejších psychosomatických problémov, napríklad bolestí brucha, chrbta alebo krčnej chrbtice. Poznáte príslovie „už dlho mi to leží v žalúdku“? Tak presne o to ide. A ak neviete, ako na to, profesor Robert Enright z Wisconsinskej univerzity v Madisone a autor knihy Forgiveness Is a Choice (Odpustenie je voľba) odporúča nasledujúce kroky.
1. Spíšte si to
Čierne na bielom pôsobí všetko inak a tiež si pritom porovnáte priority. Robert Enright preto radí sadnúť si a spísať všetkých ľudí, ktorí vám nejakým spôsobom ublížili, a to od detstva až doteraz, a potom ich zoradiť do rebríčka od najväčšej krivdy po najmenších. Tú riešte ako prvú. Keď začnete behať, tiež sa hneď nepustíte do maratónu – a tu je to rovnaké. Nacvičte si proces odpustenia pri tom, kto vám ublížil najmenej. A keď sa to podarí, postúpte ďalej. Ako budete tento proces opakovať a posúvať sa v zozname vyššie a vyššie, začnete byť zhovievavejší a budete schopní sa lepšie vyrovnať s tými, ktorí vám zanechali boľavejšie jazvy na duši.
2. Preskúmajte svoj hnev
Prvým krokom k vyrovnaniu sa s ťažkou situáciou je ujasniť si, ako veľmi sa hneváte a prečo. Nebáť sa si nepríjemný, možno až neúnosný pocit priznať a pritom si urovnať myšlienky, prečo sa vás daná situácia tak dotkla. Často v takej chvíli nájdete paralelu k nejakým nespracovaným zážitkom z detstva či dospievania, kedy sú ľudia všeobecne citlivejší. Odhaliť mieru svojho hnevu je v procese odpúšťania dôležitý začiatok, a preto sa ho nesnažte obísť. Povedie vás správnym smerom.
3. Priznajte si svoj podiel
Niekedy je v tom človek úplne nevinne, ale nie vždy. Napríklad každý konflikt má minimálne dvoch zúčastnených, a ak sa zacyklíte v pocite, že všetko je iba vina toho druhého, vytvoríte si sami pre seba nefunkčný model, ktorý potom budete opakovať. A dojem, že vám všetci len ubližujú, bude narastať. Často môže byť vaša rola skrytá, ale to neznamená, že tam nie je. Čo ak vo vás frustrácia z celej situácie vyrástla len kvôli tomu, že ste sa včas neozvali?
4. Nečakajte na ospravedlnenie
Proces odpustenia berte ako darček pre seba, nie pre toho druhého. Mnoho ľudí si často ani neuvedomí, že niekomu ublížili, alebo si vôbec nepripustia mieru vašej bolesti. Čakať teda na ospravedlnenie je mrhanie časom, a ak cítite, že ozdravný proces potrebujete, začnite hneď. Kvôli sebe. Ide predsa o to, aby ste sa vy cítili lepšie. Často pomôže napísať odpustenie na papier a spáliť, pustiť ho po vode alebo priviazať k balóniku a nechať odletieť. Zdá sa to detinské, ale je to symbolické a ľudská psychika na podobné vnemy veľmi dobre reaguje. Budete sa potom cítiť lepšie a slobodnejšie – a práve o to ide.
5. Premýšľajte o dôvodoch
Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou procesu odpustenia je pochopiť, čo sa presne stalo. Možno to celé bolo myslené úplne inak alebo ste to jednoducho zle pochopili, prípadne nepoznáte všetky súvislosti. Aj to sa môže stať. Ale aj vo chvíli, keď sa jedná o úplne preukázateľnú zradu či ublíženie, je dobré sa zamyslieť, prečo sa to celé stalo. Aké mal druhý človek dôvody, skúste sa na chvíľku vžiť do jeho role a premýšľať ako on. Aj to sú cesty, ako dosiahnuť zmierenie a súcit. A nakoniec aj vytúženého odpustenia.
zdroj: prozeny.cz
Počuli ste už o všímavom rodičovstve? Znamená to spomaliť, ovládať svoje emócie a mať k deťom bližšie
