Asi to zažila väčšina z nás: niečomu sme venovali obrovské úsilie, niečo nás stresovalo, avšak s odstupom a po nejakom čase nechápeme prečo. V každodennej realite sa niekedy tak zmyjú hranice medzi dôležitým a nepodstatným, že si človek ľahko nastaví priority tak, že to neskôr ľutuje. Aj preto je dôležité počúvať staršiu generáciu. Čo by v živote urobili inak? Čo ľudia v starobe ľutujú najviac?
Niekedy sú činnosti a úlohy, ktorým sa venujete, ďaleko od toho, čo by ste chceli naozaj robiť. S niečím sa naozaj pohnúť nedá, s niečím ale áno. Treba však myslieť dopredu a nepodliehať automatizmu bez hlbšieho zamýšľania. Potom sa môže stať, že sa za životom v starobe obzriete a povzdychnete si nad tým, čo všetko ste premárnili. S psychoterapeutkami sme preberali, čo ľudia v starobe ľutujú najviac. Čo robiť, aby ste sa medzi nich nezaradili?
1. Nemali odvahu byť sami sebou
Povinnosti, ktoré ukladá vek alebo spoločnosť, sa niekedy zdajú byť nezlučiteľné s vlastnými prianiami a snami. Potláčanie seba samého ale vedie k frustrácii, tá sa časom môže prejaviť úzkosťami, depresiami alebo syndrómom vyhorenia. Ak sa s tým žiť naučíte a zmierite sa s tým, že niečo nikdy nedosiahnete, tieto duševné ťažkosti vás možno minú, v starobe si ale najskôr povzdychnete, že ste si mohli život oveľa viac užiť podľa svojho. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi záväzkami a radosťami: venovať sa veciam, ktoré máte radi, aby ste sa mohli obzerať bez pocitu horkosti.
2. Neodišli z práce, ktorá ich ničila
Vzhľadom na to, že priemerne v práci strávite asi 40 hodín týždenne, jedná sa o záležitosť, ktorá vás pomerne intenzívne zamestnáva. A predstava, že všetok ten čas trávite niekde, kde nie ste radi, kde bojujete a kam sa vám ráno vôbec nechce, je desivá. Ešte desivejšie však je, keď v niečom takom zotrváte celý život. Odložte to, čo od vás druhí očakávajú a spýtajte sa sami seba, či naozaj chcete byť tam, kde ste. Ak nie, odíďte.
3. Zanedbávali rodinu
Pre iných je práca vášňou, záľubou aj koníčkom. Najradšej by v nej boli nonstop, k dobrému pocitu prispieva fakt, že zarábajú na rodinu, že pracujú na tom, aby ju zaopatrili. Takí ľudia ale môžu v starobe trpieť výčitkami, že s partnerom, deťmi či rodičmi neboli tak často, ako vlastne sami chceli. Skúste si úprimne povedať, či tiež nepatríte k tým, ktorí si hovoria, že raz to príde. Raz tiež môžete zistiť, že ste sami. „Človek v izolácii a osamení prepadá depresívnym pocitom, úzkostiam, stráda a chátra psychicky aj fyzicky. Aj len jeden blízky človek dokáže zmeniť prežívanie života smerom k lepšiemu,“ hovorí psychologička.
4. Neudržovali kontakt so starými priateľmi
S rodinou je to podobné ako s priateľmi. Aby vzťahy prospievali, treba sa o ne starať. „Starostlivosť o blízke vzťahy vyžaduje proaktívny prístup, vzájomné udržiavanie rovnováhy medzi tým, čo nám vzťahy prinášajú a tým, čo do vzťahu prinášame my,“ hovorí psychoterapeutka. Aj keď sa hovorí, že praví priatelia sú ako hviezdy, že ich nemusíte vidieť stále, ale že viete, že sú, zaslúži si, aby ste im dali najavo záujem. Spoločné spomienky, zážitky, to je niečo, čo vás bude v starobe oblažovať a rozveseľovať. Neochudobnite sa o pekné chvíľky tým, že budete kamarátov ignorovať alebo zanedbávať. Je jasné, že so všetkými sa nebudete priateliť do konca života, človek sa samozrejme mení. Ale sami spoznáte, s ktorými stojí za to zostať v kontakte.
5. Nepozreli sa, kam chceli
Každý nemusí milovať cestovanie, je ale pravda, že človeku aj vzťahom prospieva, keď raz za čas niekam „vypadne“. Nemusíte odísť na druhý koniec sveta a stráviť tam niekoľko mesiacov, postačí, keď si sem tam dovolíte zvoľniť a vydáte sa na predĺžený víkend alebo dvojtýždňovú dovolenku. Pozriete sa inam, zmeníte prostredie, a vďaka tomu možno aj lepšie zvládnete vystúpiť z každodennosti a uvidíte svoj život z iného uhla pohľadu. Pokiaľ budete vitálni, môžete samozrejme cestovať aj na dôchodku, je ale škoda si výletovanie schovávať na jeseň života.
zdroj: prozeny.cz
Aký deň v mesiaci ste sa narodili? Toto číslo o vás mnohé prezradí
