Pán doktor, ako sa volá ten Nemec, ktorý mi stále schováva veci? Alzheimer, dedo, Alzheimer. Známy a dosť drsný vtip možno niekoho pobaví. Choroba samotná ale už taká úsmevná nie je. Ľudí s Alzheimerovou chorobou každoročne pribúda a pre zdravotnícky aj ekonomický systém to znamená veľkú záťaž. Odborníci sa snažia upozorňovať na vážnu problematiku aj tým, že sa 21. septembra pripomína ako Medzinárodný deň Alzheimerovej choroby.
Mozgové bunky počas života postupne ubúdajú a chradne nielen pamäť, ale aj schopnosť sa vyjadrovať a sústrediť. Mozog starne rovnako ako zvyšok tela, napriek tomu to neznamená, že každý starnúci človek musí byť nutne zasiahnutý demenciou. Demencia je príznak mnohých rôznych chorôb, nie normálny stav vo vyššom veku
Varovné príznaky demencie
K degeneratívnym zmenám v mozgu, ktoré môžu skončiť obávanou demenciou, dochádza u celého radu chorôb: Huntingtonovej choroby, Pickovej choroby, Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby alebo Parkinsonovej choroby. Najčastejšou príčinou demencie je ale práve obávaná Alzheimerova choroba, a to až v 60 % prípadov. Aké môžu byť príznaky demencie?
1. Horšie rozhodovanie a bezradnosť
Ako bolo povedané, Alzheimer je najčastejšou príčinou demencie. Postupne sa zhoršujú predovšetkým kognitívne funkcie, teda pamäť, myslenie a úsudok. A všeobecne známy príznak je zabúdanie, ale nie je jediný. Pokiaľ vám začne robiť problém rozhodovať sa, zamieňate slová, opakujete činnosti, robí vám problém, čo ste doteraz bežne zvládali (napr. varenie), alebo bývate občas dezorientovaní a zmätení v čase aj priestore, je načase ísť sa poradiť s obvodným lekárom. Najmä ak ste žena.
Táto choroba častejšie postihuje ženy ako mužov, a to takmer v dvoch tretinách prípadov. Krízovým obdobím je jednoznačne prechod do dôchodku, kedy sa úplne mení denný režim a objem nárokov na činnosť mozgu sa rapídne znižuje.
2. Problémy s rečou a slovnou zásobou
Komu sa kedy nestalo, že zo seba nemohol vytlačiť jediné slovo… Lenže v prípade Alzheimera nejde o „hlavu deravú“, ale o vážnu poruchu. Chorí zabúdajú oveľa viac a častejšie, dochádza k zmenšovaniu slovnej zásoby a vulgárnemu vyjadrovaniu, slová nelogicky zamieňajú, opakujú a kladú do viet aj úplne bez zmyslu.
3. Nepochopiteľné zmeny správania
Zmeny osobnosti sprevádzajú väčšinu neurodegeneratívnych porúch. Obvyklé sú záchvaty hnevu, sebaľútosti a plače. Človeka postihuje paranoja a úzkostné stavy, menia sa mu často nálady a upadá do letargie. Ale môže sa objaviť aj opačný extrém, ako je hyperaktivita, prehnaný smiech, prespevovanie…
4. Strata záujmu a zhoršenie sebakontroly
Prestali vás po päťdesiatke baviť doterajšie koníčky alebo ste apatickí k pracovným povinnostiam? Ste nešikovní a spomalení? Mohlo by ísť o prirodzenú únavu, ale aj o prvé prejavy neurodegeneratívneho ochorenia. Dochádza k zanedbávaniu hygieny, mizne vkus v obliekaní, chorí majú problém vhodne sa obliecť aj s ohľadom na počasie. Varovné je tiež zhoršovanie sebakontroly a spoločenského taktu.
5. Nutkavé správanie a úzkosť
Zatiaľ čo dlhoročné koníčky miznú, objavujú sa nové zvyky a nutkavé návyky. Obťažujúce môže byť potreba hromadiť či nakupovať veci, potraviny … Nutkavosť sa ale môže prejavovať aj v potrebe neustále niečím zamestnávať ruky, kontrolovať zatvorené okná či dvere, vykonávať rôzne úkony a rituály. K tomu sa pridávajú úzkostné pocity a stavy.
6. Bludy a halucinácie
Ľudia s demenciou postupne prestávajú rozumieť svetu, v ktorom žijú, majú pocit, že všade na nich číhajú nástrahy a ich blízki na nich útočia. Trpia halucináciami, ktoré len ťažko oddeľujú od reality, bludy v nich vyvolávajú strach a s pocitom, že sa len bránia, môžu byť k druhým agresívne.
7. Miznúci čuch
Zhoršovanie či strata čuchu môže signalizovať Alzheimerovu (i Parkinsonovu) chorobu a k oslabeniu tohto zmyslu často dochádza ešte skôr ako k iným príznakom. Preto je dobré v takom prípade zbystriť a so svojimi obavami sa zveriť odborníkovi. Hoci tieto neurodegeneratívne choroby nemožno vyliečiť, ich skoré podchytenie môže postup demencie zabrzdiť.
zdroj: prozeny.cz
Homocysteín
