Dá sa miera lásky „nadávkovať“ tak, aby sme nespadli do vzťahovej závislosti? Ako to je, vysvetľuje psychológ Sebastian James.
Čo závislosť na partnerovi spôsobuje?
Veľmi často sa do nej premietajú málo rozvinuté ostatné medziľudské vzťahy, najmä nedostatok blízkych priateľských vzťahov. Túto skutočnosť je však ťažké označiť za jedinú príčinu, pretože tá je zároveň dôsledkom pôsobenia našej výchovy. Ak napríklad budem vyrastať v rodine, ktorej mantrou je, že ľuďom sa nedá veriť a že najlepšie je spoliehať sa len sám na seba, tak logicky veľmi zdatný v nadväzovaní priateľských vzťahov nebudem. Významnú úlohu hrajú tiež zlé skúsenosti z predchádzajúcich vzťahov. Všetci sme v nich zažili nejakú mieru sklamania, frustrácie a strachu. Ak sme tieto emócie zdravým spôsobom nespracovali, tak sa nám môžu vracať do života práve závislostnými prejavmi.
Čo robiť, keď je na nás partner závislý?
Nie som fanúšikom veľkolepých diagnóz, takže by som bol veľmi opatrný niekoho takto onálepkovať. Pokiaľ ale vnímam, že mi chýba osobný priestor alebo má partner tendenciu sa na mňa príliš viazať, tak môže byť dobré si o tom otvorene a zároveň citlivo porozprávať. Nejde však o to radiť či hľadať okamžité riešenia. Skôr je výhodné sa o druhého zaujímať a zisťovať, aké emócie, motivácia a potreby jeho konanie sprevádzajú.
„Láska je pevne zakotvená v evolučnej histórii človeka, v jeho biológii aj biochémii. Sociologické štúdie ukazujú, že toto obdobie je obmedzené na štyri roky – počítané od začiatku vzťahu. „
A ako naopak bojovať s tým, keď sme tými závislými my sami?
Nebýva výhodné sám so sebou veľmi bojovať. Lepšia východisková pozícia je si priznať, že tieto tendencie mám. Ak budem odvážny, môžem sa so svojím zistením partnerovi zveriť. Ak sa na to necítim, je dôležité o tom hovoriť aspoň s niektorými svojimi priateľmi alebo s terapeutom.
Je možné si vedome udržať tú „správnu mieru lásky“?
Je dobré si uvedomiť, že láska a zamilovanosť sú niečo iné. Ja svojich klientov pred bezhlavou zamilovanosťou trochu varujem. Majú totiž tendenciu staviť príliš veľa na jednu kartu ešte predtým, než si overia, či investujú do vzťahu obe strany rovnomerne. Toto človek nezistí hneď, trvá to aspoň pol roka. Keď navyše skočím do vzťahu po hlave, hrozí, že si zbytočne rýchlo tú romantickú fázu vyčerpám, alebo si naopak navyknem na intenzitu, ktorá nie je dlhodobo udržateľná.
Čo pomáha ako prevencia?
Možno to bude znieť kontroverzne, ale som presvedčený, že predtým, než sa pustím do dlhodobého partnerského vzťahu, je dôležité mať vybudovanú sieť priateľov. Práve tí nás totiž vo chvíľach partnerskej krízy môžu podržať a vziať na seba aspoň trochu z tých obrovských očakávaní a požiadaviek, ktoré na partnerské vzťahy v 21. storočí kladieme. Výhodné tiež je, keď sú spolu partneri kompatibilní a majú podobné predstavy o množstve spoločne stráveného času.
zdroj: zeny.cz/