Vedeli ste, že to raz príde, ale tajne ste dúfali, že to budete Vy, komu sa to podarí ako prvému. Vedeli ste, že to raz príde a napriek tomu to teraz nepredstaviteľne bolí a nie ste na to pripravení. Niekto iný bude pozývaný miesto Vás na rodinné oslavy. Niekto iný zaberá Vaše miesto!
Čo sa vlastne deje po rozchode?
Ochromí nás bolesť, nostalgia a spomienky na všetko pekné. Tiež príde zlosť. Takto namiešaný koktail s nami vie riadne zacvičiť. Ak stále prežívame neprimeranú bolesť a ťažobu rozchodu, potom už nie je zdrojom utrpenia len samotný fakt, že vzťah skončil. Je to spôsobené tým, že si neuvedomujeme pravé príčiny rozpadu vzťahu u seba samých.
Taktiky, ako z tejto bolesti uniknúť, volíme rôzne. Od večierkov a zvýšeného množstva alkoholu či cigariet až po hľadanie rýchlej náhrady, povedzme takého prievozníka. Nemožno zabudnúť ani útek k práci či racionalizácia typu, že vlastne žiadny vzťah nepotrebujeme. Ak je ale motorom nášho konania útek pred bolesťou a utrpením, potom čo je príčinou a zdrojom tejto bolesti?
Nie sme schopní byť doma sami so sebou, a tak potrebujeme byť medzi ľuďmi. Po fľaši vína či inom krátkodobom uspokojení tiež siahneme skôr vo chvíli, kedy nám nie je práve hej. Nostalgia sleduje rovnaký cieľ a síce akokoľvek zaplniť prázdnotu, ktorá po rozchode partnera vznikla.
Všetci asi vieme, aký je osud tzv. prievozníkov. Avšak najviac tým škodíme sami sebe. Útekom od problémov sa vzdialime takisto možnosti vytrhnúť burinu aj s jeho koreňmi a tým sami seba odsudzujeme k opakovaniu podobného trápenia.
Niekto nový na scéne.
V okamihu, keď potom naše miesto obsadí niekto iný, nový a čerstvý prepadneme sa do samotného pekla. Najmä v prípade, keď nemáme vyriešené to, čím sme k rozchodu prispeli my sami. Tu však leží takisto príležitosť k sebapoznaniu a ku zmysluplnému riešeniu.
Bohužiaľ častejším javom býva skôr to, že sa naše už tak vystupňované vysilovanie ešte zvýrazní. Ak sú v hre deti, začne ich veľakrát jedna zo strán zamieňať za výkupné, poprípade sa všetko zlo presmeruje na človeka, ktorý novo obsadil našu pôvodnú úlohu. Všetka ľudská dôstojnosť vezme za svoje a z dvoch ľudí, ktorí sa kedysi toľko milovali, sa stávajú preborníci v kydaní hnoja.
Ako z toho von?
V prvom rade je potrebné prenechať dôvody, prečo si bývalý partner našiel niekoho iného, na ňom. Do hlavy mu nevidíme a zjavne máme beztak dosť starostí sami so sebou. Prenechaním partnerovi čo je jeho, môžeme totiž zamerať pozornosť tam, kde jej žalostne chýba. Sami na seba. Tým, že zameriame pozornosť na to, čo sa odohráva v nás, sme schopní takisto začať lepšie rozumieť príčinám našej bolesti. Akokoľvek sa to tak takmer nikdy nejaví, práve až na samom dne ležia skutočné (a teda hodnotné) perly. Musíme sa k nim však prehrabať kalnými vodami toho, ako my sami zmýšľame – o sebe aj o druhých.
Žiarlivosť, zloba, závisť, nenávisť alebo strach sú všetko pocity, ktoré v prvom rade poukazujú na našu menejcennosť. Veď sa začneme porovnávať s niekým, koho sami vôbec nepoznáme. Z tohto porovnania vzíde buď jednoznačne horšie ako on či ona alebo naopak prepadneme pocitu vlastnej nadradenosti, čo nie je nič iné ako nevydarená kompenzácia rovnakého pocitu menejcennosti. Nevieme prijať skutočnosť, že sa to tak jednoducho stalo a že to oveľa viac vypovedá o našom pôvodnom partnerovi než o nás. Sme zaplavení nevedomým pocitom viny, ktorému buď podľahneme úplne alebo skúšame všetko možné, len aby sme vinu prehodili na druhú stranu.
Technika vnútorných figúr.
Pri práci s klientmi sa v podobných chvíľach dobre osvedčuje technika tzv. vnútorných figúr. Priamo ukazujú na to, ako o sebe zmýšľame a ako sami k sebe prehovávame. A bohužiaľ, často ako aj konáme. Ak sa aj napriek citovému a emocionálnemu chaosu dokážete aspoň trochu začať sústrediť na seba a na to, aké pocity a myšlienky sa vo vás objavujú, môžete začať rozoznávať konkrétnu vnútornú polohu. Ide o akéhosi herca vstupujúceho na vnútornom javisku tohto príbehu, ktorý týmto môžete začať u seba rozlišovať.
Poďme si niektoré z častých figúr bližšie predstaviť. Príklady sú zo života:
Obžalovaná. „Za rozchod si môžem sama, som úplne neznesiteľná, nikdy so mnou nikto nevydrží. Je to celé moja vina! „
Kritik. „Vidíš, vidíš. Si neschopná nula, vzťah si nikdy žiadny nenájdeš a aj keby, si natoľko divná, že rovnako skrachuje. „
Závislosť. „Definitívne prichádzaš o svoj priestor, strácaš pozornosť a budeš úplne nedôležitá. Dôjde len k ďalšej strate. „
Žiarlivosť. „Tá nová bude s tvojím ex, s ktorým si bola 15 rokov. Čo si o sebe obaja vôbec myslia?!? „
Manipulácia. „Okamžite by ma mali všetci ľutovať, objať a pohladiť. Treba sa tváriť ublížene. „
Závisť. „No, áno. Chcela si byť prvá a on je na tom lepšie. „
Sudca. „Je to celé dôkaz, že tvoje závery o rozchode nie sú správne. Nemôžete za to obaja, ale len ty! Môžeš za to ty, lebo on je žiadaný, keď už si niekoho našiel. „
Strach. „Bože, moje dieťa bude stretávať niekoho, kto už vytvára ucelenú rodinu a bude mu v tom dobre. Kým ty rodinný komfort zabezpečiť nedokážeš. On na to nie je sám. Ty áno!
Menejcennosti. „Jeho nová partnerka sa o tebe dozvie úplne všetko. Úplne všetky tvoje chyby a tým bude mať pred Tebou náskok a bude tak lepšia ako ty. Veď aj v práci nový manažér tak často poukazuje na chyby predchodcu. „
Zlosť. „To nemohol chvíľu počkať? A ako sa vôbec stretli? To som mu za nič nestála? „
Vnútorných figúr môže byť samozrejme oveľa viac a zodpovedajú našim doterajším životným skúsenostiam. V každom prípade, ich identifikáciou a odhalením získame možnosť porozumieť skutočným motiváciám nášho konania. Rovnako sa dozvieme, čo nás v skutočnosti trápi najviac; či je to hnev či sa z nás prihovára napríklad číra závisť. A v neposlednom rade vďaka nim získame do rúk nástroj k rozmotaniu pocitového chaosu, v ktorom sme sa ocitli. Pomôže nám to začať odlišovať to, kto naozaj sme, od tendencií, ktoré nás udržujú v chaose a bolesti. Rozlíšením týchto tendencií v nás sa tiež začne znižovať aj miera trápenia.
Úloha dieťaťa verzus zdravá osobnosť.
Čím menej toho o sebe vieme, tým viac sa udržiavame v úlohe nevyzretého dieťaťa, ktoré tak či onak potrebuje nejakého rodičia a zostáva tak aj v dospelom veku úplne závislé od prítomnosti či neprítomnosti nejakého partnera. To, že si svoju identifikáciu s rolou dieťaťa (čiže obete) neuvedomujeme, neznamená, že sa tak navonok nechováme. Naopak, čím menej si tento fakt uvedomujeme, o to horšie sa správame a to najmä ku svojim najbližším. Sme totiž nutkavosťou až posadnutosťou viazaní k infantilným, nevyzretými reakciám (reakciám vnútorných figúr), ktoré navyše v náprotivku vyvolávajú pravý opak toho, o čo sa snažíme. Ich uvedomením sa nám naopak naskytne možnosť sa o svojom správaní začať slobodne rozhodovať a prestať byť zmietaní emocionálnymi či afektívnymi prejavmi.
Rozchod je bilančnou krízou a v niektorých prípadoch spôsobí aj krízu životnú. Vykoľají nás, stratíme rovnováhu. Ale táto strata rovnováhy nás nemá zraziť na kolená a nechať nás potupne zomrieť. Môžeme ju využiť na hľadanie nových východísk, ak prestaneme sledovať len to, ako sa druhému za našu vlastnú bolesť čo najviac pomstiť a potrestať ho.
Prevedením pozornosti sama na seba a porozumením svojím vnútorným motiváciám a postojom (zoznámením sa s vnútornými figúrami) môžeme prevziať zodpovednosť späť sami za seba.
zdroj: marianne.cz
Ľudia ozajstní a ľudia falošní.
