Stav mikrobiomu v črevách má podľa odborníkov vplyv na ľudský mozog, metabolizmus, ale aj riziko vzniku nádorov. Ovplyvňujú ho strava, životné prostredie aj užívané lieky, najmä antibiotiká.
V posledných dekádach sa ukázalo, že črevná mikrobiota hrá významnú úlohu nielen pre nervový systém, metabolizmus, ale aj pri vzniku nádorov a ich liečbe.
Mikróbiom sa podľa odborníkov u ľudí líši s vekom, miestom bydliska alebo životným štýlom. Zhoršiť jeho kvalitu alebo pestrosť môže napríklad užívanie antibiotík alebo priemyselne spracovaných potravín, stres alebo prehnané diéty. Látky vznikajúce v črevách potom sprostredkovane ovplyvňujú mozog, časti zodpovedné za správanie alebo emócie.
Mikrobiomu v črevách prospieva pestrá strava bohatá na vlákninu, fyzická aktivita alebo rešpekt k chronobiológii, teda správne rozloženie spánku a bdenia.
Špecifické zloženie mikrobiomu podľa neho majú pacienti s obezitou. Látky, ktoré im v črevách vznikajú, môžu vytvárať slabý chronický zápal, ktorý dlhodobo a postupne vedie k cukrovke.
Niektorým obéznym sa ani pri zdravej strave alebo dostatku pohybu nedarí chudnúť, v čom môže rolu hrať aj mikrobióm. Jeho poznávanie by mohlo do budúcnosti viesť k tomu, že by sa pre každého pacienta dala vytvoriť strava na mieru.
Baktérií v ľudskom čreve je rovnaké množstvo ako všetkých ostatných buniek v tele, ich génov je ale stokrát viac ako u človeka. U každého je navyše špecifický, podobne ako odtlačky prstov. Vplyv má aj spôsob pôrodu a dojčenia, deti porodené cisárskym rezom majú iné zloženie. Mikrobióm sa zhoršuje v seniorskom veku.
Organizmus, kde nie je mikrobióm pestrý, je viac náchylný na vírusové či bakteriálne gastroenteritídy, ako sú napríklad črevné chrípky alebo hnačky a zvracanie. Zvyšuje sa tiež riziko poškodenia pečene, stav mikrobiomu súvisí aj s autoimunitnými ochoreniami a civilizačnými chorobami. Baktérie v črevách produkujú aj vitamín K a B a „hormón šťastia“ serotonín, ktorý je zodpovedný aj za regeneráciu a kvalitu spánku.
zdroj: novinky.cz