Čo všetko ovplyvňuje našu spokojnosť a pocity šťastia

Po šťastí túži každý. Ale čo to vlastne je? A existuje niečo ako správna cesta ku šťastiu? Lámu si tým hlavu aj vedci.

Martin Saligman, jeden za zakladateľov odboru pozitívnej psychológie, definuje šťastie ako časté prežívanie pozitívnych emócií, kam patrí radosť, vzrušenie a spokojnosť. Tie však musia byť sprevádzané dlhodobejšími pocitmi zmyslu a účelu. Nejde o konštantné pocity, ale v živote majú prevažovať nad negatívnymi stavmi.

Šťastie z nás robí ľudí, v ktorých spoločnosti je iným príjemne. A nielen to – zlepšuje aj náš zdravotný stav a pracovnú výkonnosť.

Napríklad jedna britská štúdia sledovala osem rokov tritisíc šesťdesiatročných ľudí. Tí, ktorí uvádzali, že sú v práci aj v živote spokojní, sa o seba lepšie starali, lepšie jedli, mali zdravší životný štýl a tým pádom bol lepší aj ich zdravotný stav. Naopak tí, ktorí sa subjektívne cítili menej v pohode, mali tendencie sa zanedbávať a to sa podpisovalo aj na výsledkoch ich lekárskych testov.

Ako ho natrénovať?

Veda pracuje s dvoma typmi šťastia – hedonistickým a eudaimonickým. Zatiaľ čo prvý termín označuje okamžitý zážitok, druhý dlhodobú spokojnosť. Podľa odborníkov na pozitívnu psychológiu je práve dlhodobé šťastie zručnosť, ktorá sa dá natrénovať. Ako? Okamžitý pocit šťastia prežívame spontánne, napríklad pri činnosti, ktorú milujeme a sme na ňu plne sústredení.

Intenzita tohto pocitu klesá už vo chvíli, keď si ho uvedomíme. Dobre si ale poslúžime, pokiaľ na také okamihy nezabudneme a budeme si ich vedome pripomínať. Nástroj na ‚zvyšovanie šťastia‘ je, keď sa k zážitku vraciame a znovu si ho vybavujeme s pocitmi, ktoré situáciu sprevádzali: čo sme cítili, čo tam bolo zaujímavé.

Podľa psychológa sa tak vnútorne spájame so šťastím reflektovaným, ktoré viac záleží na našom zmýšľaní o životných situáciách i zážitkoch.

„Tiež odporúčam cibriť všímavosť k detailom, ktoré nie sme bežne zvyknutí vnímať,“ dopĺňa Balbouh a radí praktizovať pozitívny prístup aj v partnerstve.

„Od prírody sme nastavení na to, aby sme riešili to, čo nefunguje. V partnerských vzťahoch sa veľmi často rieši, čo by mohlo byť lepšie, ale niečo by mohlo byť lepšie vždy. Keď niečo zadrháva, tak sa na to bohužiaľ sústredíme príliš.“ Ide o to, nezabúdať na pozitíva ani v nepríjemných obdobiach.

Šťastie si za peniaze nekúpiš. Alebo áno?

Zvýšenie dlhodobej spokojnosti by teda malo byť jednoduché – jednoducho oceňovať to dobré a pekné, čo v živote máme. Tak prečo sa to takému množstvu ľudí nedarí? K šťastiu totiž človek potrebuje oveľa viac, než len vnímavosť a spomienky. Podstatnou veličinou sú peniaze, teda ich dostatok.

Vedci z americkej univerzity dokonca spočítali ideálne množstvo peňazí, ktoré nám umožnia byť šťastnými. A asi neprekvapí, že suma, ku ktorej sa dopočítali, zodpovedá sume, ktorú dokáže jedincovi zaistiť stabilný a pohodlný život.

Životná spokojnosť v USA podľa nich zaručí ročný príjem 65 až 75 tisíc dolárov, dostatočné potvrdenie vlastnej hodnoty potom Američania získajú pri 95 tisícoch dolároch ročne. Zaujímavé je, že vyšší príjem ako oných 95 tisíc podľa štúdie síce zaistí úspech a prestíž, ale šťastnejšími už ľudí neurobí.

„Spočítali sme sumu pre jednotlivcov, pre rodinu by mala byť väčšia,“ upresňuje Andrew T. Jebb, vedúci oddelenia vedeckej psychológie, s tým, že v rôznych regiónoch sveta sa konkrétna čiastka podstatne líši.

Podľa Jebba peniaze zlepšujú životnú spokojnosť aj tak, že šetria ľuďom čas. Možnosť najať si pani na upratovanie a objednať si napríklad večeru až domov jednoducho zvyšuje kvalitu života.

Ale ani peniaze a zručnosť cítiť sa spokojne samy o sebe obvykle ku šťastiu nestačia. K tomu všetkému totiž ešte potrebujeme prácu, ktorá nás napĺňa, a najmä dobré medziľudské vzťahy. Takže sa človek na šťastie a jeho udržiavanie celkom nadrie.

Hormón šťastia

Najdlhší konzistentný výskum šťastia prebieha od roku 1938 na Harvardskej univerzite. Vedci do neho pôvodne zahrnuli 268 tamojších študentov vrátane budúceho prezidenta Johna F. Kennedyho. Potom sa rozšíril aj na ich potomkov. Tím psychológa Roberta Waldingera má preto neuveriteľnú databázu údajov. A aký je záver tejto analýzy? O spokojnosti i fyzickom zdraví v starobe najviac rozhoduje kvalita medziľudských vzťahov.

Každoročne vychádza aj správa OSN o najšťastnejších krajinách sveta. Na špici sa už tradične držia škandinávske krajiny. Tento rok sú prví Fíni.

Šťastie ovplyvňuje aj dedičnosť. Niektorí ľudia sú jednoducho lepšie naladení, iní naopak mrzúti. Podľa tímu profesora Eugena Prota z Britskej univerzity vo Warwicku sú Škandinávci najšťastnejší práve preto, že sa im vďaka ich genetickému nastaveniu tvorí najviac serotonínu, takzvaného hormónu šťastia.

zdroj: novinky.cz

9 rád od psychologičky ženám, ktoré nemajú šťastie v láske

facebook

Ako si nenechať vziať šťastie? Buďte viac off-line

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.