Čo je to láska? Aké procesy sa pri nej v našom tele odohrávajú?

Čo to je láska? Uplynulo mnoho stoviek rokov od čias gréckych mysliteľov, a aj napriek tomu sa filozofi modernej doby stále dohadujú ohľadom správnej odpovede.

Poďme si túto otázku zjednodušiť a pozrieť sa na ňu z biologického hľadiska. Je to síce o mnoho menej romantické, ale aspoň nám to dokáže dať úplne jasné odpovede. Takže inak: Čo s nami láska robí a ako to ovplyvňuje chod a fungovanie nášho organizmu?

Cesta lásky – čo sa s nami deje počas vzťahu?

Nemusíme byť biológovia, aby sme vedeli, že vzťah po týždni je iný ako vzťah po niekoľkých rokoch. Mení sa naše správanie, potreby a zdá sa, že všetko pramení v mozgu ako takom.

Na začiatku je to veľa vzrušenia a tiež trochu stres

Randením a počiatočným zbližovaním s druhou polovičkou zamestnávame mozog viac ako inokedy. V tej chvíli ide všetko bokom a naša pozornosť smeruje výhradne k onej osobe. Vedci tento pocit vzrušenia pripisujú predovšetkým zvýšenej produkcii neurotransmiteru dopamínu, ktorý v mozgu navodzuje pocit potešenia a vedie tiež k celkovej stimulácii.

To všetko prebieha za hojnej podpory anabolického hormónu testosterónu, ktorý náš záujem a starostlivosť o druhého obohacuje o jasný cieľ – dosiahnuť pohlavného styku. Testosterón však takto nefunguje len tak pre nič za nič, ale z rýdzo praktických potrieb:

  • Z dôvodu odovzdania genetickej informácie – pretože nové generácie naozaj nenosia bociany.
  • Z dôvodu dlhodobého fungovania vzťahu – pretože sex vedie k vyplaveniu oxytocínu, čím celý vzťah a vzájomné puto prehlbuje.

Počiatočná fáza vzťahu býva však sprevádzaná tiež miernym stresom, a tak je tento chemický koktail v mozgu doplnený o zvýšenú hladinu kortizolu. Áno, jedná sa presne o ten obávaný “stresový hormón”, ktorý sa inokedy počas dňa snažíme ideálne potlačiť. Ako sa však zdá, všetko zlé je na niečo dobré.

Potom prichádza pokoj po búrke – láska nás totiž dokáže hlavne upokojiť

Po počiatočnej smršti neurotransmiterov sa mozog vracia do normálneho stavu a začína sa venovať opäť aj iným starostiam a potrebám. Niektorí tomu hovoria “odobranie ružových okuliarov”, pretože zrazu u partnera môžeme objaviť vlastnosti, ktoré mozog pred tým pod vplyvom lásky (rozumej chémia) tak nejako inštinktívne radšej skrýval v kúte.

Pokiaľ ale túto fázu zvládneme bez ujmy na vzťahu, môžeme sa tešiť na nové pocity, ktoré nám láska vie dopriať – konkrétne na hormóny oxytocín a vazopresín:

Oxytocín voláme aj “hormón lásky” a niektorí vedci veria, že práve tento hormón je zodpovedný za to hlavné silné puto, ktoré nás k sebe v láske spája. Vedľa lásky pomáha tiež v skupinovej spolupráci a podporuje celkovú súdržnosť.

Vazopresín je všeobecne známy pre svoje anti-diuretické účinky, v skutočnosti nás ale tiež drží v strehu a pomáha nám s bránením vlastného územia (a partnera či partnerku v ňom) pri hroziacom nebezpečenstve.

Ukazuje sa tak, že z dlhodobého hľadiska je láska skvelým prostriedkom, ako prísť k väčšiemu pokoju a istote, čo koniec koncov potvrdzuje tiež rozsiahly výskum na viac ako 500 osobách z amerického Chicaga. Ľudia vo fungujúcom vzťahu totiž mali znížené hladiny stresového hormónu kortizolu oproti tým, ktorí žili bez partnera.

Čo ďalšie nám môže láska a partnerský vzťah priniesť?

Je jasné, že láska nie sú iba emócie vedúce k príjemným pocitom, ale výrazne ovplyvňuje aj náš život ako taký:

  • Životné prekážky prekonávame jednoduchšie – s podporujúcim partnerom totiž ľahšie zvládame stresové situácie, čím si môžeme chrániť kardiovaskulárne zdravie.
  • Získavame nádej na dlhšie dožitie – aspoň to vyplýva z nedávnej štúdie, ktorá pracovala s dátami z takmer stovky predošlých vedeckých článkov.
  • S láskou znesieme aj nejaké to trápenie – vďaka láske sme schopní zniesť viac bolesti (či nepríjemných situácií) oproti single stavu. Možno aj toto zistenie viedlo škótskeho básnika Roberta Burnsa k spísaniu citátu: “Láskyplný človek radšej sám prežíva bolesť, než by ju iným spôsobil.”

Pomerne známa je tiež skutočnosť, že muži v dlhodobom vzťahu majú nižšiu hladinu testosterónu oproti tým nezadaným, či zadaným iba krátko. Znamená to teda, že dlhodobý vzťah znižuje hladinu testosterónu?

Vedci majú na túto tému dve možné teórie:
  • Je možné, že dlhodobý vzťah vedie k menšej potrebe súperiť medzi ostatnými, a teda k zníženiu hladiny testosterónu.
  • Je však tiež možné, že partnerstvo na hladinu testosterónu žiadny vplyv nemá a muži s vyššou hladinou testosterónu skrátka do dlhodobých vzťahov nevstupujú tak často.
Čo si z toho zobrať?

Láska a partnerské fungovanie je sprostredkované dômyselnou súhrou celého radu chemických látok, ktoré sa v mozgu vyplavujú v správnom čase a na správnom mieste. Z dnešného pohľadu vieme, že kľúčovú úlohu v tomto chemickom koktaile hrá dopamín v spolupráci s hormónmi testosterónom, kortizolom, vazopresínu a oxytocínom.

Vieme teda, čo to je láska? Dosť pravdepodobne stále nie, pretože všetky tieto procesy sú podstatne zložitejšie a vedú k ovplyvneniu mnohých ďalších dráh v mozgu, ktoré stále ešte dosť dobre nechápeme. Láska tak pre nás stále zostáva zahalená určitou mierou tajomstva a ak ju chceme o trochu lepšie pochopiť, mali by sme učebnice na chvíľu odložiť bokom a radšej ju prežiť na vlastnej koži.

zdroj: aktin.sk

7 vecí, ktoré múdra žena na mužovi nevyžaduje

facebook

Ako urobiť prvý krok, keď nastane kríza vo vzťahu?

Sledujte nás a lajknite nás:

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.