Kto sa o teba postará, až budeš stará? Počkaj, až ti začnú tikať biologické hodiny. Čo keď zmeníš názor a bude neskoro? Nikdy nepoznáš pravú lásku, tu ti dá len dieťa! Nielen tieto vety často počúvajú ženy, ktoré sa rozhodli, že nebudú mať deti.
Rovnako ako sa v poslednej dobe stalo populárne hovoriť v médiách i na prednáškach o tzv. Fuck-upoch, čím ďalej viac matiek verejne aj na sociálnych sieťach hovoria o tom, ako nie je jednoduché skombinovať pracovný a rodinný život, ako už majú všetkého plné zuby a aj keď sú pre nich deti to najdôležitejšie, napriek tomu by sa občas radi normálne vyspali. Reálnosť materstva sa u nás nebojí na sociálnych sieťach občas ukazovať napríklad Nikol Štíbrová, Mária Doleželová, Tereza Ramba alebo Tamara Kľušov. A je to samozrejme úplne v poriadku a k dobru. Prečo sa ale potom musia ženy, ktoré sa rozhodli tento spôsob života neabsolvovať a mať ho podľa svojich slov jednoduchší a slobodnejší, stále obhajovať?
Podľa štúdie z roku 2006 sociologičiek Hany Haškovej a Lenky Zamykalovej Mať deti – čo je to za normu? Čí je to norma ?, ktorá vznikla pod sociologickým ústavom Akadémie vied ČR, je rodičovstvo spoločenská norma. Stať sa rodičom je podľa spoločnosti normálne, zatiaľ čo všetci bezdetní a najmä bezdetné sú potom „potenciálne vinnými“ svojou abnormalitou. A aj keď máme slobodu v tom, že si môžeme vybrať, či deti mať budeme alebo nie, tieto rozhodnutia nie sú hodnotené rovnocenne.
Máš maternicu, tak ju využi
„Rodičovstvo je taký ‚povinne voliteľný‘ predmet na ceste k dospelosti. Možno síce voliť aj alternatívne predmety – napríklad náročné povolanie -, ale tie sa vo výslednom hodnotení (našej biografie) tak pekne nevynímajú. Najmä u žien nie. Ak by sme chceli v tomto školskom podobenstve pokračovať, povedali by sme, že čo sa hodnotí najmä, je miera snahy, ktorú každý žiak alias uchádzač o rodičovstve vyvinie, „píšu české sociologičky vo svojej štúdii, v ktorej skúmali ako sa v médiách a diskusiách o dobrovoľne aj nedobrovoľne bezdetných hovorí.
Predpoklad ženy k tomu mať dieťa je tiež daný jej telom: žena má maternicu a preto je prirodzené, aby ju využila. Rovnako tak nie je možné, aby nemala materské pudy, pojem ženskosti a materstva vlastne splýva. Je ale treba hovoriť o tom, že existujú ženy (a muži), ktoré jednoducho materský pud nemajú a naozaj sa u nich nič nezmení „tikaním biologických hodín“.
„Úprimne mi deti nikdy nič nehovorili, ani ako malá som si nehrala s bábikami alebo kočíkom. Popri tom, že tak deti nemám rada, mám rada svoj pokoj a pohodu. Mať veci pod kontrolou, čo s dieťaťom fakt nejde,“ hovorí dvadsaťpäťročná členka facebookovej skupiny No kidding. Pracuje v sociálnych službách a chcela zostať v anonymite – aj preto, že keď sa niekde objavilo jej meno v súvislosti s touto témou, okamžite si na svojom účte vyslúžila vlnu negatívnych a agresívnych správ.
Som žena, aj keď nemám dieťa
Facebookovú stránku No kidding, ktorá združuje dobrovoľne bezdetné, založila dvadsaťšesťročná umelecká maskérka Nikola Šrubařová a nadväzuje tak na kanadský sociálny klub pre dobrovoľne bezdetné páry aj singles No kidding!, za ktorým stojí od roku 1984 Jerry Steinberg. Klub má dnes rôzne podoby svojich odnoží vo viac ako štyridsiatich krajinách.
„Na No kidding! Som narazila úplne náhodne, niečo som si na tejto stránke prečítala a zistila, že zaujíma rovnaké stanovisko ako ja. Založila som tak facebookovú stránku, pretože je fajn vedieť, že naozaj nie ste nenormálny. Občas usporadúvame menšie priateľské stretnutia, ale ide nám predovšetkým o to, aby sme neboli braní ako nejaká šialené monštrá len preto, že nechceme deti. Hlavne teda, čo sa týka žien. Podľa niektorých totiž ženami ani nie sme, „vysvetľuje Šrubařová.
Hana Hašková, ktorá je u nás odborníčkou na problematiku dobrovoľne bezdetných, toto potvrdzuje. Hovorí, že nech už je bezdetnosť dobrovoľná, alebo nie, je v každom prípade stigmatizujúci a bezdetní majú väčšinou na výber dve nálepky, kedy ich ľudia buď ľutujú a dávajú „zaručené rady“, alebo ich odsúdia za karierizmus a sebectvo. „Dobrovoľne bezdetní bývajú často kritizovaní ako tí, ktorí sa snažili málo alebo vôbec. Ako tí, ktorí nechceli zľaviť zo svojich nárokov, požiadaviek, očakávania. Ktorí sa nechceli uskromniť. Je to slobodná voľba, ale voľba mať dieťa alebo zostať bezdetná nie sú chápané ako rovnocenné a rovnako hodnotné alternatívy, „tvrdí Hašková.
Deti nemajú aj svetovo úspešné celebrity
Zo svetových celebrít deti nemá napríklad moderátorka Oprah Winfrey, herečka Jennifer Aniston, Renée Zellwegerová alebo Helen Mirren, ktorá dokonca otvorene prehovorila o tom, že ju jednoducho materstvo ani deti nezaujímajú: „Nemám žiadne materské pudy a nemyslím si, že by som vyčnievala. Strašné je podľa mňa to, že veľa žien deti nechce, ale majú pocit, že by mali, „povedala herečka. K téme bezdetnosti svoje povedala tiež Kim Cattralovej, seriálová Samantha zo Sexu v meste: „Bezdetná – ono ‚bez‘ znie, ako keby dotknutá osoba znamenala niečo menej len preto, že nemá deti,“ rozčúlila sa v rozhovore pre BBC.
Pod hashtag childfree (v angličtine už odstúpili od výrazu childless, ktorý implikuje, že človeku niečo chýba) tak nájdete na Instagramu veľa príspevkov, ako napríklad fotografiu ženy s tvrdením, že ženy, ktoré nechcú deti, nepotrebujú ľútosť, nie sú staré, osamelé, divné a to, že nechcú deti neznamená, že deti nenávidia alebo sú sebecké a nie sú ani menej ženami a hlavne – nemusiaí nikomu svoje rozhodnutie vysvetľovať.
Práve s neustálym vysvetľovaním svojho rozhodnutia sa ale ženy, ktoré z šesťdesiatich percent tvoria osadenstvo sledujúcich stránky No kidding, podľa jej zakladateľky stretávajú. „Bohužiaľ sa musím neustále obhajovať. Pre niektorých ľudí som sebec, magor alebo nie som žena. Ja pritom mám len rada svoj život taký, aký je. Nemusieť sa nikým a ničím obmedzovať. A áno, deti zvlášť nemusím, necítim žiadne pudy ani potrebu ich mať, „vysvetľuje Šrubařová.
Mám rada pokoj a chcem si robiť veci po svojom
Absenciu akýchkoľvek materských pudov cíti tiež štyridsaťjedenročná Martina Melicharová, ktorá pracuje v administratíve. „Dôvodov, prečo deti nemať je viacero, ale ten hlavný je absencia materských pudov, miminá ma nechávajú absolútne chladnú a ich rev ma dovádza k šialenstvu. Okrem toho som mala zdravotné problémy, ktoré by tehotenstvo len skomplikovali, niekedy trpím veľkou únavou a o dieťa by som sa nedokázala postarať. Ďalší faktor je, že mám rada pokoj a som skôr samotársky typ, „vysvetľuje.
Tá okrem iného dodáva, že je naozaj ťažké ľuďom vysvetliť, že si jednoducho nebude robiť niečo, čo nechce a uvažuje o sterilizácii, „aby mala pokoj“. Sterilizáciu podstúpila tiež tridsaťštyriročná Eva Baťhová, ktorá pracuje ako logistka kuchynského štúdia. „O sterilizáciu som požiadala už zhruba pred siedmimi rokmi, hneď ako to zákon začal umožňovať. V tom čase mi bolo 26 a bola som čerstvo po vysokej škole. Gynekológ mi vtedy odporučil nech si to rozmyslím. Hrozne ma to vtedy ranilo, pripadala som si ako človek, ktorý sa nevie rozhodnúť alebo ako dieťa, ktoré potrebuje poradiť. Nerozhodla som sa úplne cez noc, ale viedli ma k tomu aj zdravotné problémy, respektíve už pre mňa nebolo úplne vhodné brať hormonálnu antikoncepciu a žiadny iný spôsob ochrany mi nevyhovoval a neprišiel dostačujúci. Chcela som si o svojom živote a tele rozhodnúť sama a spätne toho vôbec neľutujem. Naopak, konečne sa cítim slobodná a žijem naplno, „hovorí.
Na bezdetných mužov taký tlak nie je
Podobne ako v iných veciach aj v prípade, keď sa žena rozhodne nemať deti, sa na ňu spoločnosť pozerá inak ako na mužov. Spojenie matka žena je kultúrne i historicky vnímané ako oveľa užšie ako spojenie otec muž, pretože sú ženy k materstvu pripútané skrze telo, inštinktívne cez pudy a city. A ak uvažujeme v protikladoch a kategóriách, kedy je podľa Hany Haškovej konštrukcia biologickej prirodzenosti práve reprodukcia a inštinktívna materská láska, potom nereprodukcia a nedostatok materského pudu a lásky sú považované za biologickú neprirodzenosť.
„V deviatej triede mi hrozilo triedne pokarhanie za to, že som nechcela v rodinnej výchove prebaľovať bábiku. Zaryto som tvrdila pani učiteľke, že to nikdy nebudem potrebovať. Čím viac som sa rozkukávala po svete, nachádzala som veľa dôvodov, prečo do toho neísť. pre mňa je asi najhoršia predstava, že už tu nebudem len sama za seba, ale budem mať za niekoho zodpovednosť a riešiť primárne jeho potreby, „hovorí Baťhová, ktorá je tri roky vydatá za partnera, ktorý deti tiež nechce.
S partnermi treba hneď konať na rovinu
Práve nájdenie partnera nemusí byť pre ženy aj mužov v tomto smere jednoduché, Baťhová vraj s partnermi vždy konala na rovinu, aby ani jeden z nich nestrácal čas. „Nechcela som nikoho oberať o čas, ktorý by so mnou zbytočne investoval. Každopádne som tri roky vydatá za skvelého chlapa, ktorý to má rovnako. Cestujeme, užívame života, obaja máme časovo náročnú prácu a sme vďační, že máme jeden druhého a večer môžeme prísť do uprataného bytu, kde je pokoj, naliať si pohár vína a byť len spolu, „opisuje.
Podľa dvadsaťosemročného Filipa, ktorý pracuje ako oblastný manažér pre špecializované obchody s elektronikou a ktorý chce tiež zostať v anonymite, to majú ale ženy, ktoré sa rozhodnú nemať deti, v spoločnosti i vzťahoch zložitejšie. „Nijako zvlášť sa nemusím ostatným obhajovať, stačí povedať, že deti nechcem a tým väčšinou celá debata na túto tému končí. Vidím však, že u žien je to inak. U mňa aj u môjho kamaráta to ide hladko, nikto sa ohľadne toho nestresuje. U svojich bývalých partneriek, známych bezdetných alebo aj súčasné partnerky ale vidím, že byť bez detí je stále brané ako nejaká choroba alebo porucha. A to najmä zo strany iných žien, ktoré o deti stoja, majú ich alebo ich plánujú. majú potrebu vnucovať svoj životný postoj druhým, zatiaľ čo chlapi to jednoducho neriešia, „hovorí.
Nie je to prázdnota, ale sloboda
V súčasnosti je podľa štatistického úradu desať percent bezdetných žien u žien narodených na konci sedemdesiatych rokov, čo je v európskom meradle malý podiel. Štatistiky však nesledujú, či sa ženám nedarí otehotnieť, alebo deti nechcú dobrovoľne. V nasledujúcich rokoch štatistika očakáva rast, v budúcnosti podľa predikcií zostane každá piata tridsiatnička bezdetná.
O tom nemať dieťa sa často hovorí ako o akejsi prázdnote, kedy „iba matky už vedia, že život nie je bez materstva naplnený a je im preto daný hlas, zatiaľ čo tie bezdetné sú označené za tie, ktoré ešte nevedia, a musí na to ešte len prísť, „píšu vo svojej štúdii Hašková a Zamykalová. Pravda ale je, že životy bezdetných sú rovnako ako životy „detných“ zaplnené mnohými rôznymi vecami, ľuďmi, činnosťami a pocitmi, čo potvrdzuje napríklad štúdia Paula Dolan, experta na šťastie z London School of Economics, podľa ktorej majú bezdetné ženy pozitívny prístup k životu a sú v lepšej fyzickej kondícii ako tie, ktoré sa rozhodli deti mať. Ako píšu Hašková a Zamykalová, bezdetnosť tak nemusí byť prázdnotou, ale slobodným priestorom.
zdroj: aktualne.cz