Vitamín D je pre obranyschopnosť ľudského organizmu zásadný. Jeho správna hladina znižuje riziko ochorenia aj úmrtia na covid-19 a môže pomôcť hojiť zápaly v tele. Okrem toho prospieva aj kostiam, srdcu a mozgu. Prirodzeným zdrojom vitamínu D je slnečné žiarenie, ktoré UVB lúčmi aktivujú v koži jeho tvorbu. Vitamín D môže prispieť v rámci prevencie k dobrému zdravotnému stavu, ale nie je všemocný. Prispieva k normálnej funkcii imunitného systému, ale je tiež potrebné mať celkovo vyváženú výživu a dbať všeobecne o zdravý životný štýl.
„Je pre imunitu rovnako dôležitý ako mnoho ďalších látok. Rozhodne neplatí, že ten, kto má dosť vitamínu D, nemôže byť vírusom ohrozený. Je potrebné dodržiavať aj ďalšie formy prevencie,“ uviedol epidemiológ Rastislav Maďar.
Vitamín D
Skupina steroidov zložená z piatich rôznych vitamínov, hrá dôležitú úlohu v regulácii vápnika, ktorý je absolútne zásadné pre vývoj kostry a mineralizáciu chrupaviek, ale aj pre kumuláciu kostnej hmoty počas rastu.
Napomáha udržiavať vo forme naše svaly, uľahčuje tiež správnu činnosť nervového systému, reguluje proces rozvoja a diferenciácie rôznych typov buniek a plnia tzv. Antiproliferatívnu funkciu v mnohých tkanivách. Laicky povedané, tlmí rast a nežiaduce množenie buniek, a to vrátane tých rakovinotvorných.
Stimuluje činnosť T-lymfocytov (to sú bunky imunitného systému, ktorých úlohou je identifikovať „nepriateľa“) a prospieva aj srdcu, pretože znižuje riziko hypertenzie a infarktu. Pozitívne pôsobí pri chorobách, ako je napríklad cukrovka, reumatoidná artritída, osteoporóza či rôzne črevné zápaly.
Existuje niekoľko foriem vitamínu D. Najrozšírenejšie sú formy D3 a D2. Vitamín D3 vzniká v koži za pôsobenia slnečného žiarenia, konkrétne ultrafialového žiarenia B (UVB). Týmto spôsobom by sa mala pokryť takmer celá denná spotreba. Predávkovanie vitamínom D3 zo slnečného žiarenia nehrozí. Pri nadmernej produkcii žiarenia ho telo začne rozkladať.
Nie každý však môže získať potrebnú dávku vitamínu D zo slnečných lúčov, zhodujú sa lekári a najmä v zimnom období odporúčajú jesť ryby a ich pečeň, ktorá je tiež jeho zdrojom. Aspoň dvakrát týždenne by sme si mali dopriať lososa (ideálne z voľného odchytu), tuniaka či krevety. Bohatým zdrojom vitamínu D je tiež kaviár, ustrice, ale aj bravčová masť a vajcia – najmä žĺtky od sliepok z voľného chovu, ktoré obsahujú až päťkrát viac vitamínu D ako od sliepok z klietok.
Pozor na predávkovanie
Štátny zdravotný ústav odporúča okrem spomínaného tiež obohatené potraviny – napríklad margaríny, mliečne výrobky a iné. Kto neje ryby, môže využiť rybí olej. Vitamín je možné doplniť tiež v kvapkách. Ideálna denná dávka vitamínu D v potrave sa uvádza 15-20 mikrogramov, teda 600-800 IU, niektoré odporúčania zohľadňujú vek a radia 5 mikrogramov do 50 rokov veku, 10 mikrogramov pre vek 51 až 65 rokov a 15 mikrogramov pri veku nad 65 rokov.
Desať až tridsať minút slniečka
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča vystaviť tvár a paže slnečnému žiareniu po dobu asi 30 minút denne, bez toho aby došlo k popáleniu, aby sa dosiahlo primeranej produkcie vitamínu D. Odporúčania sú však individuálne, záleží na celej rade okolností (fototyp človeka, vek, denné aj ročné doby i postavenie slnka …) Je k tomu rad odporúčaní, ktoré spadajú do kompetencie kožných lekárov.
„Aby koža vyrobila dennú dávku potrebného vitamínu D, potrebuje jeho lúče aspoň desať minút denne na nechránenom kúsku tela,“ uviedla dermatologička Naděžda Vojáčková s tým, že ľudia s najcitlivejšou kožou sa na slnku spália pokojne už za päť minút a deti do jedného roka by sme UV žiareniu nemali vystavovať nikdy.
„Opaľovacie krémy síce produkciu vitamínu D výrazne obmedzujú, ale ak budete dodržiavať odporúčania kožných lekárov a nebudete sa bez ochrany vystavovať slnku v najkritickejšie strednej časti dňa, urobíte pre svoju imunitu maximum. Ľuďom so svetlou pleťou postačí denne polhodina na slnku, tí opálenejší by si mali slnečných lúčov užívať o niečo dlhšie, „uviedla lekárka.
zdroj: .idnes.cz
Rakytník – vitamínová bomba pre posilnenie organizmu
