Moshe Feldenkrais sa narodil v roku 1904. Pre jeho neskoršie objavy a vytvorenie zostáv cvikov malo zásadný význam opakované zranenie kolena. Predovšetkým bol však Feldenkrais významným vedcom. Študoval na Sorbonne fyziku, matematiku a strojné inžinierstvo. Spolupracoval s Joliotom Curie a prispel svojim dielom k vývoju atómovej bomby v rámci utajovaného projektu Manhattan.
Nikdy ho však neopúšťal veľký záujem o niektoré fyzické aktivity, predovšetkým judo. Stal sa jedným z prvých Európanov, ktorí získali čierny pás. Práve judo podnietilo Feldenkraisov hlbší záujem o vývoj ľudského pohybu. V pediatrickej ordinácii svojej ženy pozoroval dojčatá a malé deti. Zaujímal ho spôsob, ktorým sa učia pohybovať – od pretočenia na bruško až po prvé kroky. Uvedomil si, že deti sa spontánne pohybujú tým najhospodárnejším spôsobom.
Po vojne mu nehoda autobusu spôsobila zhoršenie starého poranenia kolena. Lekári vyhlásili, že bez operácie nebude už nikdy chodiť. Dávali však iba päťdesiatpercentnú záruku úspešnosti. Feldenkrais sa rozhodol nájsť iné riešenie. Študoval anatómiu a fyziológiu, neurofyziológiu, pohybovú terapiu, psychoterapiu i duchovné cvičenie, jogu, akupunktúru a hypnózu. Využil vedecké znalosti, skúsenosti z juda a poznatky z pozorovania najmenších detí. Našiel spôsob, ako prebudiť v telesnej pamäti uložené základné procesy umožňujúce malým deťom naučiť sa pohybu. Kľúčom na liečenie je uvedomovať si, čo robíme. Spôsob pohybu má v pamäti tela každý uložený od detstva. Má o ňom svoju určitú presnú predstavu. Na základe toho Feldenkrais pochopil, že pohyb nemusí skutočne vykonať, jeho telo sa však môže inervovať už predstavou pohybu. Dokázal obnoviť pohyblivosť poraneného kolena natoľko, že mohol znova začať cvičiť judo.
Keď sa mu podarilo rovnakou cestou zbaviť bolestí aj jedného z kolegov, uvedomil si, že by mohol pomáhať iným. Predpokladom mu bol individuálny prístup ku každému človeku. Každý človek je originál a treba rešpektovať jeho fyziologické a psychologické zvláštnosti. Feldenkrais prednášal o svojom výskume vzťahu medzi pohybom a vedomím po celom svete. Cvičenie nechal patentovať ako „metódu“, hoci ako metódu, ako súhrn presne stanovených postupov, ich nepoužíval. Nejde o nejaké ustálené rehabilitačné postupy. Ide o prístup. Feldenkrais sám používal názvy „Funkčná integrácia“ a „Pohybom k sebauvedomeniu“. Napriek tomu vošli do známosti a dodnes sú označované za „Feldenkraisovu metódu“. Doktor Feldenkrais zomrel v roku 1984 v Tel Avive.
Pri získavaní informácií o svete, ktorý nás obklopuje, závisíme od zraku viac ako na ktoromkoľvek inom zmysle.
Aby sme si zachovali zdravý zrak, mali by oči mať možnosť využívať celý rozsah akomodácie, ktorého sú schopné, od najbližších po najvzdialenejšie objekty. V dnešnej dobe sa však človek najčastejšie sústreďuje na objekty blízke, napríklad pri čítaní, sledovaní televízora alebo počítačového monitora, pri práci s elektronikou. Toto prevládajúce pozorovanie blízkych objektov je jednou z hlavných príčin vzniku chronického napätia očí, šije, ramien a chrbta.
Dole uvedené jednoduché cvičenie vám pomôže uvedomiť si existenciu napätia a znížiť záťaž očí. Pretože existuje vzájomná tesná súvislosť medzi napätím očí, tonusom šijového svalstva a stavom tela, čoskoro sa presvedčíte, že uvoľnenie očí je sprevádzané aj uvoľnením napätia tvárových, šijových a ramenných svalov.
Uvádzané cviky sa dajú vykonávať v sede alebo v ľahu. Základné odporúčanie znie: neponáhľajte sa, každý pohyb je potrebné vykonávať pozorne a sústredene (pohyby konáme krátke a ľahké), snažiť sa uvoľniť a po každom vykonanom pohybe chvíľku odpočívať. Lepšie je toto cvičenie vykonávať tak, že si prečítate popis jedného pohybu a potom ho so zavretými očami vykonávate. Môžete tiež niekoho požiadať, aby vám text predčítal. Pokiaľ nosíte šošovky alebo okuliare, pred cvičením ich vyberte respektíve snímte.
1. Zatvorte oči. Predstavte si, že sa pozeráte na okrúhla loptička ďaleko na obzore pred vami. Vyberte, akú bude mať farbu a veľkosť.
2. Predstavujte si, že loptička sa na horizonte premiestňuje veľmi pomaly najprv trochu doprava a potom doľava. Majte oči zatvorené a pohybujte nimi zo strany na stranu podľa toho, ako sa loptička vo vašich predstavách pohybuje. Každý pohyb opakujte štyri až osemkrát.
Nenapínajte oči. Pohybujte nimi veľmi pomaly. Dýchajte zvoľna. V určitých bodoch sa vaše oči budú zrejme pohybovať nerovnomerne. loptička bude akoby poskakovať, alebo sa vám chvíľkami bude strácať z dohľadu.
3. Teraz zamerajte pozornosť iba na pravé oko. Predstavujte si, ako sa loptička pomaly premiestňuje doprava a zase späť do stredu horizontu. Zatvorte oči a v predstavách sledujte pohyb loptičky iba pravým okom.
Pozornosť sústreďte iba na pravé oko. Okom pohybujte uvoľnene tak, aby to bolo stále pohodlné, nie až do kraja. Nenapínajte ho, netlačte ho doprava silou. Pokiaľ pohyb v určitých bodoch nebude plynulý, pohybujte okom ešte pomalšie. Uvoľnite tvár, šiju aj ramená.
4. Pozornosť stále zameriavajte iba na pravé oko. Predstavujte si, ako sa loptička teraz pohybuje pozdĺž horizontu doľava a späť do jeho stredu. Zatvorte oči a sledujte loptička pravým okom.
Vynakladajte čo možno najmenšie úsilie. Stráca sa vám loptička chvíľami z dohľadu? Aby sa pohybovala plynule, pohybujte okom čo najpomalšie. Dýchajte zvoľna. Po niekoľkých pohyboch si dajte odpočinkovú pauzu. Oddýchnite si, uvoľnite oči. Uvedomte si rozdiel medzi svojim pravým a ľavým okom.
5. Teraz pozornosť zamerajte iba na ľavé oko. Predstavujte si, ako sa loptička pomaly premiestňuje pozdĺž horizontu doľava a potom zase späť do jeho stredu. Zatvorte oči a sledujte jej pohyb ľavým okom.
Pohyb musí byť mierny, nesmie v oku pôsobiť žiadne pocity nepohodlia. Uvoľnite čeľuste a čelo. Ľavé oko nenapínajte. Pohyb sa zlepší sám od seba.
6. Stále je aktívne iba ľavé oko. Predstavujte si, že loptička sa pomaly pohybuje pozdĺž horizontu doprava a späť do jeho stredu. Zatvorte oči a sledujte jeho pohyb ľavým okom. Pohyb musí byť veľmi pomalý. Sústreďte sa na jeho príjemnosť a jednoduchosť.
7. Teraz si predstavujte, že balónik sa pohybuje pomaly vľavo a potom vpravo. Oči máte zatvorené a sledujete jeho pohyb oboma zároveň. Cítite, že oči sa teraz pohybujú plynulejšie?
8. Teraz vykonáte cviky zamerané na blízke a ďaleké videnie. Predstavujte si, že loptička je na vzdialenom horizonte. Sledujte, ako sa začína stále viac a viac približovať, kým nebude iba pár centimetrov od vašej tváre. Potom si znova predstavte, ako sa loptička vzďaľuje na ďaleký obzor. Po každých niekoľkých pohyboch si dajte pauzu.
Všimnite si, že v niektorých bodoch je predstava loptičky jednoduchšia ako v iných. Niekedy sa loptička bude zdať rozmazaná alebo vôbec zmizne. Veľmi pomalé vykonávanie vám pomôže postupne vyvážiť pohyby očí.
9. Teraz si predstavujte, že loptička sa pohybuje po horizonte smerom doprava a zastaví sa v krajnom pravom bode. Potom sledujte, ako sa vám postupne približuje k tvári, až je veľká a mäkko sa dotýka vašej tváre. Ďalej si predstavujte pohyb opačným smerom. Zistite, či nie sú napäté nielen oči, ale aj tvárové, mimické, ramenné a šijové svaly.
Nenapínajte oči. Pohyby musia byť iba príjemné a ľahké. Pokúste sa myšlienkovo zastavovať loptičku v rôznych polohách medzi dvoma krajnými bodmi, tak, aby bola zreteľne a ostro viditeľná.
10. Analogicky robte rovnaké pohyby aj zľava – loptička sa pomaly približuje vašej tvári, zväčšuje sa a nakoniec sa mäkko zastaví blízko vašej tváre. Po absolvovaní celej zostavy sa zamerajte na rozdielne pocity, ktoré teraz máte v oboch očiach.
zdroj: prokondici.cz
Máte problémy so zrakom, žlté bielko, svetlejšie viečko, alebo sa vám niečo na vašich očiach nezdá?
