Antibiotiká sú v mnohých prípadoch nenahraditeľné, ale rozhodne nepatria do domácej lekárničky. V poslednej dobe ale prestávajú fungovať a baktérie sa voči nim stávajú imúnne.
Antibiotiká sú nepostrádateľnou súčasťou medicíny a bez nich by ľudia umierali aj na banálny zápal pľúc. Dnes ale dochádza k ich nadužívaniu. V dôsledku toho prestávajú aj pri liečbe bakteriálnych infekcií fungovať aj veľmi silné antibiotiká, ktoré boli predtým považované za istotu. Ročne potom rezistencia na antibiotiká zabije v Európe viac ako 35 tisíc ľudí. Tí by mohli žiť, keby antibiotiká boli stále rovnako účinné.
Ako antibiotiká fungujú
Antibiotiká tlmia rast a množenie mikroorganizmov, baktericídne antibiotiká potom baktérie priamo usmrcujú. Najznámejším antibiotikom je penicilín, ktorý objavil v roku 1928 Alexander Fleming.
Čo sa dá antibiotikami liečiť
Najčastejšie sa antibiotiká predpisujú na infekčné ochorenia spôsobené baktériami, v menšej miere niektorými druhmi húb a parazitov. Na vírusy antibiotiká nezaberajú, preto je nezmyselné predpisovať ich napríklad na bežnú chrípku či nádchu.
Ako vzniká rezistencia na antibiotiká
Rezistencia na antibiotiká je stav, keď baktérie získali voči antibiotikám odolnosť, antibiotikum alebo viac antibiotík na ne teda nezaberie. Dochádza k nej v priebehu liečby alebo následkom predchádzajúceho podávania antibiotík.
Často sa totiž stáva, že antibiotiká sa nadužívajú, predpisujú sa unáhlene či nevhodne. Ľudia si tiež často sami antibiotiká „ordinujú“ bez konzultácie s lekárom, bez predpisu alebo samovoľne skracujú dĺžku užívania či intervaly dávok. Kvôli tomu potom baktérie získavajú voči antibiotikám odolnosť, antibiotikum alebo viac antibiotík na ne nezaberie.
Môžu sa tak objaviť takzvané super infekcie, teda baktérie extrémne odolné voči antibiotickej liečbe. Najčastejšie sa ľudia nakazia týmito typmi baktérií v nemocniciach pri zákrokoch, kedy dochádza k narušeniu kože. Práve v nemocniciach si baktérie vybudujú odolnosť najľahšie, pretože v pooperačnej starostlivosti sú antibiotiká nenahraditeľné. Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami sa zložito liečia a vedú k dlhšiemu pobytu v nemocnici i zvýšenému úmrtiu pacientov.
Kedy nie je potrebné dobrať antibiotiká
Dôležité je zvýšiť informovanosť pacientov o antibiotikách a v spolupráci s lekármi, predovšetkým praktickými, zmeniť zaužívané predstavy o tom, ako antibiotiká fungujú. Existuje totiž celý rad mýtov, ktoré o nich kolujú. Napríklad to, že antibiotiká sa musia vždy dobrať, aj keď sa počas liečby preukázala vírusová infekcia.
Rovnako nie je pravda, že kašeľ trvajúci druhý týždeň už je na antibiotiká alebo že je dobré užívať antibiotiká preventívne. Nebezpečný je tiež mýtus, že základné antibiotiká typu penicilín sú horšie ako tie lieky, ktoré sa berú len kratšiu dobu. Zároveň ale ani neplatí, že sú lepšie. Vždy záleží na posúdení lekárom.
REZISTENCIA NA ANTIBIOTIKA
- Príčina vzniku: Hlavným dôvodom je nadužívanie
antibiotika alebo nevhodné užívanie. - Ako vzniká: Počas liečby alebo následkom
predchádzajúceho podávania antibiotík. - Prejavy: Môžu sa objaviť takzvané super infekcie,
čo sú baktérie extrémne odolné voči antibiotickej liečbe. - Prevencia: Dôležitá je informovanosť o tom, ako
antibiotiká užívať, kedy nie sú potrebné a kedy je naopak ich podanie
nevyhnutné.
zdroj: prozeny.cz
Chyby, ktoré po štyridsiatke môžu srdce vyradiť z prevádzky
