Ak by sa mal za niečo dávať rodičom vysokoškolský titul, potom za úspešné zvládnutie puberty ich dieťaťa. Kto to nezažil, netuší, že niekoľko rokov po boku pubertálneho potomka je výzva aj pre toho najodolnejšieho rodiča. Ako teda prežiť pubertu?
Ani oni to nemajú ľahké
Zatiaľ čo vy sa ako rodičia pubertiaka vo vyhrotených momentoch úprimne ľutujete, mali by ste si občas pripomenúť, že ani váš potomok to nemá v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Tlak na výkon, úspech a zodpovednosť je oveľa silnejší ako predtým. Deti sa musia orientovať v obrovskom množstve informácií, voliť z mnohých rôznych možností, naučiť sa zvládať to, že svet sa neustále mení. Sú rozhodne vystavené oveľa väčším neistotám a obavám z budúcnosti, než bola generácia ich rodičov.
Čo pubertiaci chcú?
Okrem nového telefónu, Wi-Fi a krému na pupienky od vás chcú hlavne dôveru a vieru, že všetko zvládnu. Hoci sa vám môže zdať, že váš názor je to posledné, čo ich zaujíma, opak je pravdou. Pre deti v puberte je zásadné, aby od vás cítili, že za nimi stojíte, že je rešpektujete, oceňujete, čo sa im podarilo a nezhadzuje ich sny. O tom, že váš syn chce byť rapper alebo tatér, si pokojne myslite svoje, ale je predsa fajn, že má svoj svet, aj keď to za rok môže byť inak.
Čo neznášajú?
Ranné vstávanie. Poučovanie o tom, že musia ráno vstávať včas, prednášky a mentorovanie týkajúce sa toho, čo robia alebo nerobia. Pubertiaci neznášajú neustálu rodičovskú kontrolu, ktorá má z pohľadu rodiča opodstatnenie, ale z pozície potomka je ponižujúca. Keď mu ale ako rodič nedáte dôveru a nenecháte niektoré veci na jeho zodpovednosti, tak sa od neho samostatnosti nikdy nedočkáte. Za neznesiteľný považujú tiež postoj, kedy im niečo nútite s odôvodnením „som rodič, viem všetko najlepšie“.
Príkazy nie, pravidlá áno
Vzhľadom k tomu, že to najzásadnejšie z výchovy do svojho dieťaťa vložíte do jeho siedmich rokov, v puberte, keď pre neho už nie ste nedotknuteľnou autoritou, sa o výchove hovoriť nedá. Avšak o nastavovaní hraníc áno. Pubertiaci od vás podvedome dokonca chcú, aby mali jasne nastavené pravidlá. Chcú sa tiež občas cítiť ako vaši parťáci, teda ocenia, keď s nimi budete vytvárať dohody a nebudete voliť formu príkazov či zákazov. Autoritu si striktnými obmedzeniami nezískate – jediné, čo funguje, je stanovovať jasné, zmysluplné hranice, ochota dávať dieťaťu dôveru, viesť ho k zodpovednosti. Pubertiaci majú potrebu sa prezentovať- občas im to umožnite a tolerujte im to napríklad tresknutím dverami.
Ako to ako rodič prežiť?
Vaše dieťa nie ste vy, aj keď ste ho vychovali. Nemôžete teda pochopiť všetko, čo robí, čo cíti. Ani neberte vážne všetko, čo vám puberťák povie, obzvlášť vo vypätých chvíľach. Či chcete alebo nie, ste pre neho trochu „figurant“, na ktorom si trénuje hranice vo vzťahoch. To vám ale nebráni v tom, aby ste si určili svoju osobnú hranicu, za ktorú už odmietate ísť – a tú dieťaťu povedzte. Vyhraďte si tiež čas sami pre seba, puberťáka nechajte pokojne vonku s ďalšími pubertiakmi. Že urobia prúser? Možno. Ale nech potom tiež okúsia dôsledky svojho konania. Nakoniec, človek sa najviac naučí skúsenosťami. A hlavne sami žite tak, aby ste tým dieťaťu dávali správny model a tiež pocit, že sa o vás môže oprieť.
zdroj: zeny.cz
Akú úlohu hrá pre imunitu vek alebo pohlavie
