Pravidelná obnova ľudského organizmu.

Ľudský organizmus je jednoducho veľkolepý a geniálny. Jediné čo musíme, je nebrániť mu v práci. A prirodzene, nekŕmiť ho všelijakými ohavnosťami. Keď si dokážeme odoprieť rôzne jedy a začneme jesť zdravé potraviny, máme po nejakom čase organizmus úplne zdravý, ak sme už pred tým netrpeli nejakou ťažkou chorobou. Ale tiež vedci hovoria, že aj závažné ochorenia možno správne zvolenou stravou priaznivo ovplyvniť.

Všetky bunky ľudského organizmu sa neustále obnovujú a s určitou pravidelnosťou, ktorá je u každej inštitúcie iná, tak vďaka tejto obnove máme orgány úplne obnovené.

Koža: najrýchlejšie zo všetkého sa obnovuje vonkajšia vrstva kože, ktorá je v bezprostrednom kontakte s okolitým prostredím. Bunky epidermy sa obnovujú každé 2-3 týždne. Hlbšie vrstvy o niečo pomalšie, v priemere však každých 60-80 dní prebehne úplný cyklus obnovenia kože. Len tak mimochodom: za rok organizmus vyprodukuje okolo dvoch miliárd nových kožných buniek.

Samozrejme sa tu naskytá otázka, ako je potom možné, že pokožka u ročného dieťaťa a u šesťdesiatnika vyzerá natoľko odlišne. Zdá sa, že koža starne preto, že s rokmi klesá produkcia kolagénu. S čím je spojený tento jav, je predmetom ďalšieho výskumu. Nezabúdajme však, že koža je bezprostredne vystavená agresívnym vonkajším vplyvom, a vykazuje preto známky starnutia skôr ako iné orgány. Podstatne ju ovplyvňuje nevhodná výživa a pôsobenie voľných radikálov. To všetko postihuje produkciu kolagénu. Tiež nadbytok ultrafialového žiarenia na regeneráciu kože pôsobí negatívne. Väčšina obyvateľov u nás patrí k tretiemu fototypu, ktoré sú celkom štyri. Ten sa vyznačuje jednoduchým a rýchlym zhnednutím na slnku. K spáleniu dochádza už po dvadsiatich minútach. Je potrebné používať najvyššie ochranné faktory opaľovacích prostriedkov (30 a viac). Čím vyšší faktor, tým lepšie je pokožka chránená pred spálením a predčasným starnutím: vráskami, pigmentovými škvrnami a inými prejavmi. Zásadná však je ochrana pred zhubným melanómom.

Bunky epitelu pokrývajúceho žalúdok, cez ktoré sú do tela filtrované živiny, sa obnovujú veľmi rýchlo, kompletná výmena prebehne v priebehu 3 až 5 dní. Rýchla regenerácia je tu nevyhnutná, pretože bunky žalúdka sú vystavené veľmi agresívnemu pôsobeniu žalúdočných štiav a fermentov, ktoré sú zodpovedné za spracovanie potravy. Bunky črevného epitelu telo obnoví každých päť dní. Priemerný vek čreva u každého jednotlivca je 15 až 16 rokov.

Schéma výstavby sliznice pokrývajúcej jazyk je veľmi zložitá a nebudeme ho preto podrobne rozoberať. Rýchlosť obnovy jednotlivých druhov buniek vytvárajúcich sliznicu (chuťové receptory) kryjúce jazyk je rôzna. Zjednodušene sa však dá povedať, že cyklus obnovy týchto buniek trvá 10-14 dní.

Krv je kvapalina, bez ktorej by sme nežili. Každý deň v tele priemerne štatistického človeka zomrie 500 miliárd rôznych krvných buniek. Musia umrieť včas, aby sa mohli narodiť a ich miesto zaujať bunky nové. Kompletná obnova krviniek vrátane doštičiek v organizme zdravého človeka trvá 120 až 150 dní. Telo zdravého človeka produkuje denne také množstvo krviniek, koľko ich denne zomrie – 500 miliárd.

Priedušky a pľúca sú tiež v kontakte s agresívnym prostredím, preto sa ich bunky obnovujú relatívne rýchlo. Vonkajšie bunky pľúc, ktoré sú prvou líniou obrany pred agresormi, sa obnovujú v priebehu 2-3 týždňov. Ostatné bunky sa obnovujú v závislosti na svojej funkcii s rôznou rýchlosťou. Vcelku však organizmus potrebuje k úplnej obnove pľúc o niečo menej ako rok. Alveoly priedušiek, ktoré majú na starosti odovzdávanie nadýchnutého vzduchu a odvod kysličníka uhličitého z organizmu, sa obnovujú každých 11-12 mesiacov.

Vlasy vyrastú v priemere o 1-2 cm za mesiac. Po nejakej dobe máme teda celkom nové vlasy – záleží na ich dĺžke. Životný cyklus rias a obočia trvá 3-6 mesiacov.

Nechty na rukách rastú rýchlosťou 3-4 mm za mesiac, cyklus úplnej výmeny je šesťmesačný. Na nohách je rýchlosť dorastanie nechtov v priemere 1-2 mm mesačne.

Pečeň je skutočne zázračným orgánom ľudského tela. Po celý život zbavuje organizmus nečistôt, ktorými ho zasypávame a zalievame a s ktorými prichádzame v znečistenom životnom prostredí do denného styku. Navyše je pečeň šampiónom samo obnovy. Ešte pri strate troch štvrtín všetkých svojich buniek (pri operačnom zásahu) je tento orgán schopný sa úplne obnoviť a v priebehu 2-4 mesiacov dosiahnuť pôvodného objemu. Pečeňové bunky sa inak kompletne obnovujú počas 150 až 180 dní. Aj po transplantácii pečene bunky znova dorastajú. A hoci sa počas opakovacom procese zameriavajú najmä na množenie, stále si uchovávajú svoje vlastnosti a metabolické funkcie. Preto ani po odstránení veľkej časti tkaniva nedochádza k zlyhaniu pečene. Do 30-40 rokov veku sa pečeň regeneruje dokonca v nadbytku – asi na 113 percent. S postupujúcim vekom klesá ich seba obnovujúca schopnosť na 90-95 percent.

Bolo zistené, že ak človek preruší príjem všetkých škodlivých potravín a látok – chemikálií, liekov, vyprážaných jedál, cukru a alkoholu – pečeň sa samostatne dokonale očistí od škodlivín počas 6-8 týždňov.

Ľudské zdravie v mnohom závisí na stave pečene. Avšak aj natoľko odolný orgán človek svojou hlúposťou a nedisciplinovanosťou dokáže zlikvidovať. Veľké množstvo cukru alebo alkoholu môže v orgáne vyvolať nezvratné zmeny v podobe cirhózy, kedy pečeňové bunky hynú a sú nahradzované nefunkčným väzivom.

Bunky sleziny a ľadvín sa obnovujú každých 300-500 dní.

Kostra. Kostné tkanivo denne produkuje stovky miliónov nových buniek. Ustavične regeneruje a v jej štruktúre nájdeme bunky staré aj nové. K úplnej obnove štruktúry kostí dochádza za 7-10 rokov. Obnovu môže závažným spôsobom poškodiť nevhodná alebo nedostatočná strava. Buniek vzniká menej a sú horšej kvality. V dôsledku toho sa s rokmi objavujú problémy napríklad v podobe osteoporózy.

Bunky všetkých typov svalového tkaniva sa kompletne obnovia počas 15-16 rokov. Rýchlosť obnovy závisí od veku a s pribúdajúcimi rokmi postupne klesá.

Srdce, oči a mozog sú doteraz z tohto hľadiska vedecky preskúmané najmenej.

Veľmi dlhú dobu prevládal názor, že srdcový sval sa na rozdiel od všetkých ostatných svalového tkaniva neobnovuje. Avšak nedávne štúdie preukázali, že je to omyl. Svalové srdcové tkanivo sa obnovuje rovnako, ako bunky ostatného svalstva. Výskum je v začiatku, však podľa predbežných údajov je zrejmé, že k plnej obnove srdcového svalu dochádza zhruba každých 20 rokov. Teda tri až štyrikrát počas priemerne štatistického života.

Záhadou je doteraz skutočnosť, že očná šošovka sa neobnovuje, presnejšie – prečo sa neobnovuje. Neurobiologický výskum americkej Cornellovej University ukázal, že oko rastie najrýchlejšie v priebehu prvých troch mesiacov života. Potom už sa jeho veľkosť príliš nemení, vyvíja sa a rastie predovšetkým vo vnútri, a to až do dvadsiatich rokov veku. Práve u najmenších detí rastie šošovka relatívne veľkou rýchlosťou a zraková schopnosť sa tak zlepšuje. Zmena dosahuje rozsahu až desiatich dioptrií. V priebehu života sa šošovka pokrýva novými vrstvami buniek, postupne teda hrubne a stráca pružnosť, čo vo vyššom veku spôsobuje stratu ostrého videnia, zrakovej chyby a problémy. Obnovujú sa len bunky očnej rohovky. Tento proces je pomerne rýchly – celý cyklus trvá 7-10 dní. Avšak poškodená rohovka je schopná samoobnovy aj za dvadsaťštyri hodín!

Mozog – záhada všetkých záhad … Podľa posledných poznatkov ľudský mozog obsahuje okolo 85 miliárd nervových buniek – neurónov. Až do deväťdesiatych rokov panoval medzi neurovedcami názor, že základná štruktúra mozgu je človeku daná od narodenia a mení ju iba úrazmi alebo rôznymi ochoreniami. Až v 21. storočí vieme s istotou, že mozog je schopný reorganizovať a vytvárať nové funkčné spoje, zmeniť svoje fyziologické dispozície a tiež vytvárať nové neuróny aj v dospelom veku. Tejto schopnosti mozgu sa hovorí neuroplasticita a je veľkou nádejou pri hľadaní možností liečení chorôb centrálnej nervovej sústavy.

Jedno z najväčších prekvapení posledných rokov predstavuje objav, že dospelý mozog dokáže v niektorých oblastiach vytvárať nové neuróny z kmeňových buniek. Tento proces, nazývaný neurogenezia, je ovplyvnený skúsenosťami a zážitkami človeka. Bol pozorovaný v mieste príjmu čuchových vnemov a v hipokampuse, ktorý hrá dôležitú úlohu v procese zapamätania. Podľa odhadov Jonasa Friséna zo švédskeho Karolinska Institutet dochádza v hipokampuse k tvorbe približne 1400 nových mozgových buniek denne. V roku 2014 zverejnil Frisénův tím poznatok, že jedna z liahní nových neurónov sa nachádza hlboko v šedej hmote mozgovej. Tá má na starosti predovšetkým kontrolu pohybu. Nové bunky dokáže podľa štúdie novozélandskej University of Auckland produkovať aj poškodený mozog.

Za posledných dvadsať rokov dosiahla veda obrovský pokrok vo výskume ľudskej výživy a spôsobu, ktorým je na nej závislé ľudské zdravie. Definitívne sa potvrdilo, že veľkú úlohu v správnej funkcii orgánov zohráva práve správna výživa. Bolo vierohodne vysvetlené, čo by sme jesť mali a čomu by sme sa mali v záujme vlastného zdravia vyhnúť. A ďalej? Ďalej vieme, že sa bez prestania obnovujeme prakticky vo všetkých častiach svojho tela, a to po celý život. Tak ako to, že človeka trápia choroby, prečo starne a umiera?

Ľudstvo lieta do vesmíru a zaoberá sa myšlienkami na kolonizáciu iných svetov. O ľudskom tele však stále vie málo. Rovnako ako pred storočiami ani dnes vedci netušia, prečo pri tak silnej regeneračnej schopnosti človek starne. Prečo stráca pružnosť a jeho kosti sú stále krehkejšie. Prečo hluchne a stráca zrak, prečo degeneruje nervový systém. Prečo sa objavujú vrásky a ochabujú svaly … Existuje najmenej desať teórií, ale žiadna istota.

„Obviňovanie” je DNK aj ľudská psychika, respektíve podvedomie. Avšak sú to teórie bez dôkazov.

Máme si myslieť, že napriek Darwinovej teórii sa bunky stále znovu a znovu obnovujú ako zhoršené – nie zlepšené! – verziu seba samého? Podivné … Optimisti sa domnievajú, že elixírom mladosti sme vybavení od narodenia a nie je dôvod po ňom pátrať niekde inde. Máme ho v sebe. Treba len zvoliť správny kľúč k vlastnému telu a naučiť sa správne a naplno využívať svoj mozog. Potom bude telo nie snáď nesmrteľné, ale schopné žiť veľmi dlho.

Pre začiatok sa zrejme zhodneme na tom, že pokiaľ ide o škodlivé vplyvy, jednotlivé orgány i telo ako celok skutočne preťažujeme. Výživou, životným štýlom, životným prostredím, neúmernou záťažou, stresmi, nezmyselným opaľovaním … bolo by toho veľa. Vlastne telu neumožňujeme, aby prejavilo všetky svoje schopnosti a predviedlo, čo dokáže, keď mu doprajeme zdravie. Alebo mu to prinajmenšom výdatne sťažujeme.

zdroj: prokondici.cz/

Ako bojovať s prvými vráskami?

facebook

Ako sa dostať do formy: 15 účinných rád.

Sledujte nás a lajknite nás:

Pridaj komentár

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.