Asi každý z nás mal niekedy v živote pocit, že sa mu prihodilo niečo, čo nedokáže odpustiť. Sebe alebo niekomu inému. Pocit krivdy, bolesť, zlosť, potreba pomstiť sa a nikdy nezabudnúť, to sú najčastejšie emócie, ktoré tento stav sprevádzajú. Napriek tomu asi budete súhlasiť s tým, že odpustenie je dôležité. Bez neho sa nepohnete ďalej. Ako odpustiť, keď má človek pocit, že to nedokáže?
Prečo je odpustenie také ťažké
Mnoho ľudí vníma odpustenie ako svoju vlastnú prehru. Alebo ako zradu svojich hodnôt. Že tým dávate vinnej osobe vlastne najavo, že sa vlastne nič nestalo, že môžeme ísť ďalej. Po druhé je odpustenie pre mnohých synonymom svojej vlastnej slabosti alebo zraniteľnosti. Akoby odpustením hovorili všetkým: Poďte a urobte mi to isté! Znova. Nič sa vám nestane!
Ale to nie je pravda. Predovšetkým, odpustiť neznamená zabudnúť. Odpustiť neznamená, že dovolíte, aby sa rovnaká situácia opakovala. A predovšetkým: odpúšťate kvôli sebe. Čo si o tom myslia ostatní, nie je vôbec dôležité.
Prečo je to dôležité
Podľa mnohých štúdií existuje súvislosť medzi odpustením a zdravím. Karen Swartz, psychiatrička z Lekárskej školy Johnsa Hopkinsa, tvrdí: „Chronický hnev vlastne udržuje vaše telo v režime boja, čo vedie k zmenám srdcovej frekvencie, zvýšeniu krvného tlaku a zníženiu imunity. Tieto zmeny potom zvyšujú riziko ochorení, ako sú napríklad depresie, choroby srdca a ciev a cukrovka.“
Odpustenie podľa vedcov teda vedie nielen k nižšej hladine stresu a úzkosti, zníženiu rizika depresie a infarktu, ale znižuje krvný tlak, zlepšuje spánok a imunitu. Už z toho vyplýva, že odpustiť znamená veľkú službu pre naše telo. A rovnako tak aj pre našu dušu. Odpustenie znamená lepšie prijatie seba samého, čo má vplyv aj na naše vzťahy s ostatnými ľuďmi. Keď odpúšťame, stávame sa slobodnými a nenecháme žiadne negatívne emócie spôsobené iným človekom, aby nás ovládali a zväzovali.
Môže sa ale stať, že napriek tomu, že toto všetko viete, odpustiť neviete. V takom prípade vám možno pomôžu nasledujúce riadky. Čím začať?
Poddajte sa svojim emóciám. Nemôžete sa vyrovnať s niečím, čo necítite a čo potláčate. Dajte emóciám voľný priechod a prežite si ich.
Ak ste naštvaní, nájdite si spôsob, ako hnev alebo zúrivosť ventilovať. Ak sa vám chce kričať, choďte napríklad do prírody, niekam, kde sa nebudete hanbiť, a kričte. Nehanbite sa ani sami pred sebou. Plačte, pokiaľ sa vám chce, búchajte do vecí a hlavne – nenechávajte si veci len pre seba.
Napíšte dotyčnej osobe (alebo aj sami sebe) list. Nikdy ho nemusíte poslať, ale písanie vám pomôže ešte viac popísať svoje pocity. A to aj vo chvíli, keď daná osoba je mŕtva a je jasné, že sa to nikdy nedozvie. Nerobíte to pre nikoho iného, len pre seba.
Rovnako tak môže poslúžiť rozhovor s kamarátkou alebo terapeutom. Dôležité je, aby ste sa počas takého rozhovoru mohli naplno otvoriť a nepremýšľať o tom, čo si o vás ten druhý len pomyslí.
Ľudia majú často pocit, že o ich hneve alebo emóciách by mal vedieť ten, kto im ublížil. Taký rozhovor je ale trochu riskantný, že sa zvrtne v zbytočne emotívne, až konfliktne. Človek by mal s danou osobou hovoriť vo chvíli, keď je pokojný a vyrovnaný, a to väčšinou v tejto fáze nie je. Prípadne za prítomnosti nejakého mediátora, najčastejšie terapeuta, ktorý dokáže zabrániť najhoršiemu.
Uzavrite minulosť
Ak ste dostatočne vyjadrili emócie, je načase vec uzavrieť. Nechať ju minulosti. Nedovoliť už emóciám, aby ovplyvňovali váš súčasný stav. Uvedomte si, že ste sa na tomto svete nenarodili preto, aby ste boli obete. Vždy si povedzte: Teraz je to na mne. Rozhodol som sa, že chcem žiť bez zloby alebo pocitu ublíženia.
Začnite písať novú kapitolu vášho života. Pokiaľ je to možné, nestýkajte sa s danou osobou. Alebo si vytvorte nové hranice. Možno to bude ťažké, obzvlášť, ak daný človek pochádza z najbližšej rodiny alebo ak vášmu konaniu okolia príliš nerozumie. Ale vy sa nemusíte nikomu spovedať, vy teraz musíte chrániť sami seba. Teraz neberte prílišné ohľady na druhých, teraz ste prioritou vy sami.
Nikto nehovorí, že to je navždy. Nie nadarmo existuje príslovie, že čas zahojí všetky rany. Ale treba si ten čas nájsť.
Obrňte sa trpezlivosťou
Odpustenie trvá dlho. Emócie majú tendenciu sa vracať a vy si môžete po mesiacoch pokoja naraz uvedomiť, že ste ešte stále zranení alebo nahnevaní. Ak sa objavia, len si ich uvedomte, ale nechajte odplávať. Už sa v nich neutápajte. Sústreďte sa na veci a ľudí, ktorých milujete. Tí si zaslúžia vašu pozornosť.
Vezmite si ponaučenie
Každá skúsenosť – aj najväčšia nepríjemnosť alebo nespravodlivosť – nás môže obohatiť. Pokiaľ zostaneme otvorení, môžeme na svoj život naraz nahliadnuť z novej perspektívy alebo získať nové postrehy. Nie nadarmo sa totiž hovorí: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.
zdroj: mojezdravi.cz
Horoskop: kto vie odpúšťať a kto ostáva ukrivdený
