Prečo vlastne musíme spať?

V spánku sme síce bezbranní voči vonkajšiemu nebezpečenstvo, však nie je možné prežiť bez pravidelného dočasného „vypnutia“ mozgu. Štúdie u človeka ukázali, že odpočinok slúži okrem iného na upevnenie pamäti a zlepšenie učenia, je tu však ešte niečo dôležitejšie pre naše fungovanie, čo je primárne a nevyhnutné ako jedlo alebo pitie, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Autori výskumu zverejneného na stránkach časopisu Science vysvetľujú, že zrejme hlavným cieľom spánku je umožniť mozgu „očistu“, aby mohol eliminovať „odpad“ produkovaný mozgovými bunkami. Inak povedané, niektoré neurologické choroby môžu závisieť práve od nedostatku „odplavovania“ proteínových toxínov počas noci.

Pri experimentoch vedci sledovali aktivitu mozgu myší, ktoré boli v bdelom stave, aj myší, ktoré spali. Sústreďovali sa predovšetkým na takzvaný glymfatický systém, ktorý plní funkciu očisty nervového systému a odvádza „metabolický odpad“ z mozgu. Ten, hoci je jedným z najdôležitejších orgánov tela, nemá lymfatický systém, ktorý v tele slúži k odbúravaniu odpadu.

Termín „glymfatický systém“ označuje procesy, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní jedovatých látok z mozgu. Keď si ľahnete spať, systém sa aktivuje, aby toxíny odstránil a obnovil v mozgu metabolickú homeostázu. Ako náhle zaspíte, je to, ako keby sa dal do práce maličký „domovník“, upratujúci všetok bordel, ktorý sa nazhromaždil behom dennej činnosti.

Môžu za to neuróny

„Uvedomili sme si, že glymfatický systém je desaťkrát aktívnejší, keď myši spia,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie a riaditeľka Laboratória pre štúdium gliálných chorôb Rochesterskej univerzity Maiken NEDERGAARD. „Niektoré mozgové bunky, zrejme gliálne, ktoré slúžia na udržanie životnosti neurónov, sa počas spánku zmenšujú. Priestor medzi týmito bunkami sa zväčšuje o 60 percent a to umožňuje prísun väčšieho množstva tekutín, ktoré pomáhajú odvádzať toxické látky a odpad,“ vysvetľuje.

Pre neuróny to je životne dôležitá funkcia, ale zrejme nie je možná v čase, keď mozog bdie. „Zdá sa, že pre pumpovanie tekutín do mozgu a pre  jeho čistenie je potrebné množstvo energie a to je v zjavnom rozpore s normálnymi poznávacími aktivitami. Tieto dve činnosti nemôžu byť vykonávané zároveň: akoby si mozog musel vybrať medzi dvoma možnosťami,“ uvádza expertka a dodáva , že potvrdiť tieto výsledky u človeka bude pomerne ľahké, pôjde len o to realizovať štúdie magnetickej rezonancie u dobrovoľníkov v spánku a v bdelom stave.

Prínos tohto výskumu bude významný, pretože znížená schopnosť očisty mozgu spôsobená nedostatočným spánkom môže prispievať k vzniku neurologických chorôb charakterizovaných nekontrolovateľným zvyšovaním množstva metabolického odpadu. Pri niektorých chorobách, ako je Alzheimer alebo Parkinson, je produkované mnoho toxínov, a keď mechanizmy očisty mozgu nefungujú dobre, môže sa stav chorého naďalej zhoršovať. Doteraz to sú len predpoklady, ktoré však otvárajú nové smery výskumu.

Odpočinok po bombardovaní

Užitočnosť odpočinku pre mozog potvrdzuje aj štúdia švédskeho Kráľovského technologického inštitútu. Odpočívajúci mozog podľa nej vykonáva dôležitú prácu, pretože uchováva dáta, ktoré považuje za potrebné a odstraňuje to, čo mu nie je na prospech. Problém tkvie v tom, že sme dnes nepretržite bombardovaní informáciami, a to má podľa experta Erika Fransena škodlivý vplyv na našu kapacitu pamäte. „Keď komunikujeme, potrebujeme krátkodobú pamäť; to je tá, ktorá nám pomáha filtrovať informácie a rozhodovať, ktoré z nich pre komunikáciu použijeme, je to však obmedzený zdroj, ktorý môže uchovávať naraz len málo údajov,“ vysvetľuje.

GreenSun - Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.
GreenSun – Ekologický prací prostriedok, ktorý Vám ušetrí až 60 % energie.

„Keď surfujeme na internete, prepchávajú krátkodobú pamäť pojmy a zahlcujú našu schopnosť triediť ich a vyberať z nich to, čo je potrebné uchovať. Tak začíname chybovať. Inak povedané, keď sa snažíme toho do krátkodobej pamäte dostať čo najviac, pripravujeme tým mozog o čas a zdroje, ktoré potrebuje k očiste a na to, aby prenášal do dlhodobej pamäti to, čo považuje za reálne významné. Trocha odpočinku od internetu je teda pre telo prospešné, „hovorí Erik Fransen.

Čas strávený oddychom alebo spánkom teda vôbec nie je strateným. Mozog v tej dobe pre nás snaživo a horlivo pracuje. Málo spánku a dlhé hodiny strávené pri internete sú zrejme naopak cestou k tomu, ako sa dostať do psychického napätia, kedy nie sme schopní racionálnych rozhodnutí.

zdroj: iprima.cz/

Sex: 6 polôh, ktoré vám vytvarujú postavu

facebook