Prečo soľ telu škodí?

Prijímame až trikrát viac soli, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a dvanásťnásobok množstva nevyhnutného pre kvalitný život. Z 80 percent sa na tom podieľa soľ pridaná do potravín pri výrobe. Koľko soli denne môžeme ešte v zdraví zjesť a kde sa ukrýva?

Zdravotné riziká nadmerného dlhodobého príjmu soli zahŕňajú okrem srdcovo-cievnych chorôb ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda v dôsledku vzostupu krvného tlaku a poškodenia ciev aj iné vážne hrozby, napríklad rakovinu žalúdka.

Soľ vám môže nezvratne zničiť obličky tak, že zlyhajú a je nutná dialýza alebo transplantácia. Zvýšené vylučovanie sodíka (chemická značka Na) ako súčasti soli (chlorid sodný – NaCl) spôsobuje aj väčšie straty vápnika z kostí a rozvoj osteoporózy.

Rednutie kostí

Na „riedke“ kosti si prehnanou konzumáciou lahôdok z fastfoodu, chipsov a kolesami zakladajú už deti, pretože väčšina kostnej hmoty sa tvorí v dospievaní. V súvislosti s chronickým „presolením“ sa vám môže zhoršiť astma (soľ dráždi hladkú svalovinu priedušiek), môžete trpieť opuchmi, migrénou alebo tinitusom (šelesty, hučaním, pískaním v ušiach) či závratmi. A v neposlednom rade konzumácia slaných jedál vedie k nadváhe, pretože slaná chuť je návyková, núti k prejedaniu a presolené potraviny a pokrmy navyše často bývajú aj tučné.

Ľudské telo sa bez sodíka nezaobíde, tento prvok je kľúčový pre reguláciu hospodárenia s vodou a udržanie stáleho vnútorného prostredia organizmu. Sodík je prvok esenciálny, telo si ho netvorí, ale prijímame ho prakticky so všetkým, čo zjeme alebo vypijeme. V rôznych potravinách a vodách je sodík prirodzene obsiahnutý v rôznych množstvách, tento prirodzený obsah nás však na zdraví nijako neohrozuje a tvorí iba 10 percent celkového príjmu sodíka. Ďalšími 10 percentami sa na celkovej spotrebe podieľa soľ, ktorú používame pri varení alebo si zo soľničky sypeme do jedla.

Kde sa skrýva najviac soli?

Najväčšia „nálož“ soli, teda 80 percent jej príjmu, sa regrutuje z priemyselne upravených potravín. To sú v podstate všetky „nečerstvé“ potraviny, teda zjednodušene povedané všetko, čo nie je „surové“ jatočné mäso, vajcia, mlieko, obilie, ovocie a zelenina.

Najviac soli môžeme očakávať v potravinách, do ktorých ju výrobcovia pridávajú v snahe zlepšiť ich chuť, vzhľad, súdržnosť (soľ viaže vodu a ovplyvňuje vlastnosti lepku – zvyšuje lepivosť cesta) alebo predĺžiť trvanlivosť (soľ je konzervant, brzdí rast baktérií).

Medzi také patria hlavne šunky, párky, údené mäso a iné mäsové produkty, ďalej syry, chlieb a pečivo, potraviny konzervované a v nálevoch, instantné polievky a omáčky, polotovary, hotové (zmrazené) jedlá, koreniace zmesi so soľou a dochucovadlá (sójové, rybie… omáčky, kečupy), dosoľované pochutiny ako oriešky, mandle, olivy, chipsy, ale aj niektoré druhy cereálií, niektoré zeleninové šťavy a kakaový prášok.

Orientačne je možné konštatovať, že čím väčšou technologickou úpravou prejde pôvodná, východisková surovina, tým vyšší obsah soli v hotovom výrobku môžeme očakávať. Zároveň môže byť takto „premenená“ potravina problematická aj z hľadiska obsahu tukov, jednoduchých cukrov, nežiaducich prídavných látok („éčok“) a podobne.