Pocit osamelosti aspoň občas prepadne každého. Ak sme naozaj sami, spravidla vieme, čo treba urobiť. Zato v partnerskom vzťahu nás osamelosť obvykle prekvapí, znepokojí a možno ju dokonca prežívame intenzívnejšie. Máme totiž pocit, že by sme sa mali cítiť videní a vnímaní. Dá sa týmto obdobím úspešne prehrýzť?
Každý z nás niekedy podľahol kúzlu prvotnej zamilovanosti. Predstavovali sme si, že s našou spriaznenou dušou po boku už nikdy nezažijeme ten pocit osamotenia, ktorý prichádzal do našich životov, keď sme boli sami.
Po čase ale romantická bublina praskne a my si uvedomíme, že sme jednoducho len ľudia, ktorí sú v rámci jedného vzťahu niekedy tými milujúcimi, inokedy nie až tak veľa. Máme obdobie, kedy sme voči sebe nádherne pozorní, a inokedy zaujatí niečím iným. Nevyhnutne potom prichádza sklamanie a smútok.
Medzi samotou a osamelosťou je rozdiel
Pocit osamelosti je často iba symptómom hlbších vzťahových problémov, to ale neznamená, že nevznikne vo fungujúcich partnerstvách. Aj u milujúcich sa párov sa objavia problémy. Prídu fázy, kedy medzi nami bude priepasť. A fáza, kedy sa k sebe s radosťou znova priblížime. A potom je tu večná otázka, či sú naše požiadavky na vzťah primerané, alebo príliš tlačíme na pílu.
Je dobré pozerať sa na osamelosť z dvoch uhlov pohľadu. Je rozdiel medzi osamelosťou a samotou, tú niekedy aj vyhľadávame a máme radi. A inokedy sme zase radi medzi ľuďmi. Osamelosť je však stav, ktorý zažívame bez ohľadu na to, či sme v spoločnosti.
Pocit osamelosti môže viesť k tomu, že vo vzťahu hľadáme kompenzáciu tohto pocitu. Vlastne hľadáme niekoho, kto je tiež osamelý. Chceme svoju situáciu riešiť tak, že si ju navzájom vykompenzujeme. Vzťahy založené na tomto princípe sa ale podľa kouča nutne dostanú do disharmónie. Kompenzácie nebudú a nemôžu byť vždy rovnocenné.
Ovplyvňujú to rôzne faktory – zdravotný stav, pracovné vyťaženie alebo úspech v práci. Ak jedna strana začne venovať viac pozornosti inej oblasti života, tá druhá môže mať pocit, že jej partner niečo dlhuje, že sa o ňu nestará, nepomáha jej a dostatočne o ňu nestará. Osamelý partner si často myslí, že je to povinnosť toho druhého.
„S trochou zveličenia sa dá povedať: Ak chceme byť exkluzívny dodávateľ, musíme takto exkluzívne aj dodávať,“ vysvetľuje kouč.
Hľadajte aj iné vzťahy
„Vzťah sám o sebe neexistuje, tvoria ho vzájomné interakcie. Ak ich nemáme dostatok, partnerstvo upadá,“ upozorňuje kouč na skutočnosť, na ktorú často zabúdame. Okrem dobrej verbálnej komunikácie je na mieste aj tá nonverbálna.
Záleží aj na tom, či sa objímeme, alebo neobídeme, pohladíme toho druhého, usmejeme sa na seba a sme v sexuálnom kontakte, to všetko sú zložky komunikácie.
Podľa kouča je pocit vlastnej osamelosti signálom pre nás samotných a má hlbšie príčiny. Na vyriešenie takýchto pocitov je najlepšie hľadať v sebe a tiež sa neupínať len na partnera.
Človek k životu potrebuje iných ľudí. My túto potrebu, žiaľ, často zamieňame za to, že potrebujeme len jediného človeka – partnera. Chceme, aby nám dal pocit sebapotvrdenia, čo je náhrada sebavedomia, len jeden človek. A nastavíme sami seba tak, že ostatní nie sú schopní uspokojovať ani časť našich potrieb.
Našu potrebu byť v spoločnosti ostatných, je teda dobré rozdeliť a pestovať aj iné medziľudské vzťahy a tiež do nich investovať. Aj priateľstvo nám môžu pomôcť pri prekonávaní partnerských ťažkostí.
Čo teda robiť?
Ak práve vo vzťahu prechádzate obdobím, kedy sa cítite osamelí a neviete, čo s tým, skúste sa riadiť radami Kathy McCoyovej. Neodporúča hneď obviňovať toho druhého ani manželstvo ako také. Najskôr by sa totiž mal každý dôkladne pozrieť do vlastného vnútra.
Zamyslite sa nad tým, aké máte v danej chvíli očakávania. Podľa terapeutky, manželstvo rozhodne nie je spôsob, ako navždy zabrániť nepríjemným stavom a pocitu osamotenia. Pokiaľ to budeme mať na pamäti a naše očakávania budú realistické, môžeme byť v dlhodobých vzťahoch spokojní a zažívať šťastie. Aj keď intenzívny pocit lásky a šťastia nie sú vo vzťahoch konštantou.
Hľadajte súvislosti. Je dobré položiť si otázku, či naše zlé stavy súvisia so vzťahom, alebo majú inú príčinu, napríklad naše vlastné psychické ťažkosti. Zamyslieť sa, či sme rovnaké pocity nezažívali aj v predchádzajúcich zväzkoch.
Pozor na zmeny. Uvedomte si, že zmeny a prechody do iných životných období môžu na čas priniesť nepríjemnosti a samotu. Aj radostne očakávané udalosti môžu vzťahom nepríjemne zahýbať. Napríklad prvé dieťa vzťah redefinuje, prinesie doň nové tlaky a často aj únavu z nových každodenných úloh. Povýšenie v práci prinesie osobné uspokojenie a viac peňazí, ale zároveň aj väčšie nároky na čas.
Dôchodok zase páru umožní, aby spolu trávil viac času, o ktorom obaja vždy snívali, zároveň môže priniesť pálčivú otázku: „Kto po odchode z práce vlastne som?“ a tiež chuť stiahnuť sa do seba a premietať.
Poraďte sa s odborníkom. To nemusí znamenať len schôdzku so vzťahovým špecialistom, ale aj individuálnu terapiu pre niekoho, kto trpí existenciálnou samotou a má psychické ťažkosti. Nájsť si poradcu v obdobiach, keď si nevieme rady, je čím ďalej bežnejší spôsob riešenia problémov a rozhodne nie je známkou slabosti.
Nepanikárte. Pocity odcudzenia a osamenia často odznejú samé. Ako už bolo povedané, občas je to súčasť prechodu z jednej fázy vzťahu do druhej. Deje sa to, keď sa deti začínajú osamostatňovať alebo partner nachádza nový smer v ostatných oblastiach života.
Avšak takzvane držať sa, neznamená byť pasívny a len čakať na to, až ťažké časy odznejú. Skúste sa jeden k druhému priblížiť s láskou, zvlášť keď sa blízkosť, ktorú ste predtým prežívali, zrazu zdá neuchopiteľná. A pamätajte, že aj pri každodennom zhone sa dá dať najavo trocha náklonnosti.
Hovorte so svojim partnerom o svojich pocitoch. Dajte svojmu náprotivku vedieť, ako sa cítite bez toho, aby ste ho obviňovali. To by mohol byť kľúč k produktívnej komunikácii.
Možno vás prekvapí, ako je druhá strana ochotná počúvať a uistiť vás o svojej láske. Alebo sa zrazu rozpráva o svojej vlastnej potrebe väčšej blízkosti a spoločne stráveného času. Váš partner môže byť otvorený možnosti pozitívne zmeny, ako je väčšie vyjadrovanie emócií častejšie a viac jasne.
Nikto nám nevidí do hlavy, nemôžeme sa báť hovoriť alebo predpokladať, že on či ona na to príde, a keď nie, tak nás nemá vlastne rád. To je začarovaný kruh.
zdroj: novinky.cz
Nevedia byť sami alebo zo vzťahu do vzťahu.
