Smrť: Ako a kedy o nej hovoriť s deťmi? Alebo radšej mlčať?

Strata blízkeho je pre človeka emočne najťažšia skúsenosť. Nielen dospelý zrazu bojuje s množstvom emócií a otázok. V radoch smútiacich sú však aj deti. Ako s nimi o smrti hovoriť? Majú nás sprevádzať na poslednej rozlúčke?

Téme smrti sa počas svojho života človek nevyhne. Nejedná sa o príjemné chvíle, ale sú súčasťou života. Najmä v poslednej dobe pandémie sa so smrťou stretávame čím ďalej tým viac. Sledujeme počet mŕtvych, v novinových titulkoch s ňou nešetríme. A bohužiaľ prichádza aj do našich rodín. Dotýka sa nielen dospelých, ale aj detí, ktoré sú s ňou čím ďalej tým viac konfrontované. Tie staršie už sú schopné porozumieť, tie mladšie potrebujú vysvetlenie. Ako s deťmi o smrti hovoriť? A je to potrebné?

Hovorte o smrti na rovinu aj s deťmi

„Téma smrti je veľmi dôležitá, zvlášť v súčasnej dobe, keď deti môžu mať odlišné informácie a nie všetky môžu byť primerané ich veku. Pri otvorenej komunikácii sa deti so smrťou vyrovnávajú oveľa lepšie, a preto je dôležité o smrti hovoriť – pravdivo, citlivo a zrozumiteľne, v krátkych vetách im vysvetliť s ohľadom na vek“ odporúča psychologička, pretože je to veľmi dôležité pre proces smútenia, ktorý pomáha spracovať a odžiť emócie. „Aby tento proces mohol prebehnúť, musí sa dieťa cítiť bezpečne. Je dôležité pomôcť mu pomenovať a vyjadriť jeho vlastné emócie tým, že pomenujeme a vyjadríme svoje vlastné. Naša úprimnosť a skutočnosť podporí ochotu dieťaťa sa zveriť, naopak zamlčaním pocitov môžeme docieliť to, že dieťa bude svoje pocity potláčať a skrývať.“

„Keď zomrie milovaná alebo dôležitá osoba, urobte si čas a vysvetlite to svojmu dieťaťu čo najskôr. Pokiaľ sa smutnú správu dieťa dozvie náhodou alebo od niekoho, kto mu nie je blízky, môže byť zmätené a naštvané. S vyslovením smutnej správy teda ani pred deťmi neotáľajte. Detské trúchlenie sa svojim priebehom líši od dospelého, pretože deti nemajú skúsenosť s tým, že náročné obdobie raz prejde a nepríjemné pocity budú slabnúť. Prežívanie úmrtí tak môže trvať dlhšie ako dospelým, kým si plne uvedomia význam toho, čo sa stalo a čo to pre nich znamená,“ upozorňuje na odlišnosti smútku medzi dospelými a deťmi odborníčky.

Čo povedať, keď hovoríme s deťmi o smrti

Aby dieťa pochopilo smrť, potrebuje vašu pomoc. Preto je najlepšie vysvetliť mu, čo sa stalo, tak jednoducho a pravdivo, ako len môžete. Napríklad Mám smutnú správu. Babička Anežka dnes ráno zomrela. Odborníci sa zhodujú v tom, že nie je potrebné sa slová smrť báť a lepšie je použiť ho presne. Predídete tým mnohým problémom. Ak poviete, že niekto „zomrel“, ale použijete „zaspal“, dieťa môže byť zmätené alebo vydesené. Napríklad dieťa, ktorému sa povie, že „babička navždy zaspala“, sa môže spánku báť, pretože sa obáva, že sa už nikdy neprebudí.

Mladšie deti nemusia vedieť, čo znamená smrť, takže ju budete musieť nejako popísať a uistiť sa, že to chápu. Napríklad Smrť znamená, že telo babičky prestalo fungovať. Už nemôže dýchať, hýbať sa ani ťa pomaznať. Dieťa môže mať množstvo otázok. Je v poriadku na všetky nepoznať odpoveď, ale môžete sľúbiť, že ju skúsite nájsť.

Časté otázky detí o smrti?

Dieťa sa snaží porozumieť smrti. Možno bude chcieť vedieť, čo spôsobilo smrť, takže položí otázku, prečo dedko zomrel? Skúste odpovedať na otázku na úrovni vášho dieťaťa. Napríklad Dedovo srdce bolo veľmi staré a nefungovalo správne. Doktori sa snažili, ale už to nešlo opraviť.

Zomrieš? Zomriem? Dieťa si možno začne uvedomovať, že ľudia, ktorých miluje, môžu zomrieť. Je dobré dať svojmu dieťaťu najavo, že väčšina ľudí zomiera, až keď sú naozaj starí a veľmi chorí. Pokiaľ zomrel mladý človek, je žiaduce, aby dieťa vedelo, že sa to nestáva príliš často. Môžete tiež poukázať na to, koľko ďalších ľudí rovnakého veku vaše dieťa pozná, ktorí sú živí a zdraví. Medzi veľmi častú otázku patrí Čo sa stane, keď zomrieme? To, ako na túto otázku odpoviete, závisí od vášho osobného alebo duchovného presvedčenia. Babička odišla do neba a jedna z hviezd je ona. Môžeš sa na ňu pozerať a vždy si spomenúť. Nech už svojmu dieťaťu poviete čokoľvek, malo by to upokojovať aj vás. To si dieťa všimne a lepšie sa so situáciou vysporiada.

Ako dieťa vníma smrť?

„Že smrť je koncom života, začínajú deti chápať zhruba od piatich rokov. Ešte v priebehu mladšieho školského veku sa však u nich môžu objavovať magické predstavy a fantázie, že sa zosnulý prebudí alebo vráti. Poňatie smrti ale nezáleží len na veku dieťaťa, ale aj na jeho osobnej skúsenosti so smrťou, jeho kognitívnom a emocionálnom vývoji a ďalších faktoroch,“ vysvetľuje rôzne vnímanie smrti dieťaťom psychologička.

„Je vhodné sa s dieťaťom nielen rozprávať, ale aj hrať, objímať ho, venovať mu svoju pozornosť. Pozor ale na preháňanie. Prehaňaním pozornosti môžeme dieťa nechcene zúzkostňovať a udržovať ho v pocite, že je niečo zle. V prvých dňoch po úmrtí blízkeho je v poriadku byť veľmi spolu, postupne sa ale snažte vracať svoju pozornosť venovanú dieťaťu do normálu,“ odporúča Veronika Sedlecká.

Máte vziať dieťa na pohreb?

Možnosť sa rozlúčiť by mali mať aj malé, dokonca už trojročné deti. Je vhodné, aby dieťa na pohreb sprevádzal niekto, kto sa oň môže postarať so všetkým. Pokiaľ sa dieťa pohrebu zúčastniť nechce, je to v poriadku a nemali by sme ho nútiť. „Ak pohreb nemôže prebehnúť alebo sa ho nemôžeme zúčastniť, je vhodné spoločne doma vytvoriť nejaký rituál rozlúčky – pozrieť si fotky zosnulého, rozprávať sa o ňom, zapáliť sviečku. A pokiaľ je možnosť zúčastniť sa pohrebu na diaľku, online, je vhodné sa sviatočne obliecť a spoločne sa rozlúčiť. Každopádne by dieťa malo mať možnosť byť súčasťou rozlúčky, nech už sa jedná o akúkoľvek podobu. Dieťa sa tiež môže hrať na pohreb, na nemocnici, na umieranie. Môže to byť pre neho cesta, ako sa s danou situáciou vyrovnať a smrť prijať,“ hovorí psychologička Veronika Sedlecká.

Umožnite dieťaťu, aby si utvorilo tradíciu ako spomienku na blízku osobu. Ponechajte si na zosnulú osobu nejakú spomienku v podobe veci, vďaka ktorej potom môžete dieťaťu o zosnulom rozprávať. Pokiaľ o ňom dieťa nechce hovoriť, nenúťte ho, ale dajte mu možnosť, kedy sa o čomkoľvek bude chcieť znova rozprávať. Emócie môžu byť búrlivejšie a iné, ale vždy nechajte dieťaťu priestor, aby ich vyjadrilo. Je to súčasť procesu trúchlenia.

zdroj: mojezdravi.cz

7 dôvodov, prečo dávať svoje deti k babičke a dedovi

facebook

Prečo malé deti bolí bruško a ako im uľaviť

Sledujte nás a lajknite nás:

Prihlásenie k odberu noviniek

Úspešne ste sa prihlásili na odber noviniek.

Pri pokuse o odoslanie žiadosti sa vyskytla chyba. Prosím skúste to znova.