Než sa mi narodil syn, mala som jasno v množstve vecí a pred pôrodom presne nalinkované, čo a ako bude prebiehať. A hlavne – iste som vedela, čo rozhodne nikdy nebudem robiť! Ako rýchlo ale všetky predsavzatia odišli do minulosti…
Predstavy verzus realita, to bývajú obvykle dva úplne odlišné svety. Tiež ste si ako natešená tehuľka alebo čerstvá „prvomaminka“ (ktorá absolútne ani zďaleka netuší, do čoho ide) krásne naplánovala, ako budete za každých okolností upravená, milá a usmievavá, tolerantná a spravodlivá, dôsledná i prísne zásadová? Gratulujeme! Pravdepodobne ešte počas šestonedelia zistíte, ako ďaleko sa vaše predstavy môžu líšiť od každodennej reality.
Von vždy štýlovo
Vždy mi to pristane. Žiadne mastné vlasy a vyťahané svetre. Budem matka ako z reklamy. Aj na tú najobyčajnejšiu prechádzku vyrazím nalíčená, upravená, s načančaným bábätkom v kočíku, najlepšie v šatôčkach a topánkach na podpätku. Ani u nás v samoobsluhe ma nikto nikdy neuvidí s mastnými vlasmi a vo vyťahanom svetri! Tak určite. Naše výpravy von vyzerali tak, že som chytila najbližšie džínsy, vlasy prehrabla prstami a stiahla do copu, hlavne nezabudnúť obrúsky, cumlík, plienku, hrkálku a deku, prebaliť (už zase, ako naschvál tesne pred odchodom z domu), pokakané bábätko vziať a tri poschodia dole po svojich (výťah nemáme) pre kočík. Tam dať bábätko a hurá späť do bytu pre zvyšok vecí. Cesta domov bola väčšinou okorenená ešte o tašku s nákupom v zuboch. Je jasné, že šatôčky a podpätky sú iba utópiou.
Do našej postele nesmie!
Deti v posteli? To nikdy nedopustím! Počujem sama seba rezolútne hovoriť: „Vy ste si naučili bábätko do postele? To nikdy nedopustím. Chcem svoje súkromie aspoň tam a potrebujem sa poriadne vyspať. Takto si ho rozmaznať, neexistuje!“ Aby som to zhrnula, traja sme spali od synových dvoch mesiacov. Bolo to totiž tááák pohodlné a praktické! Nemusieť vstávať päťkrát za noc z postele, len sa pretočiť, nakŕmiť a spať ďalej. A navyše – odvtedy, čo spinkal medzi nami, budil sa už len raz, paráda! Nikto vám ale vopred nepovie, aké náročné je neskôr vyexpedovať ho do vlastnej izbičky! V lete bude synovi osem a občas sa nám tam s vervou vtlačí aj teraz. Neprotestujem 🙂
Množné číslo nikdy!
Je to trápne a robia to len tie „ostatné“ matky z pieskoviska. Mňa to predsa nepostihne, som moderná, vzdelaná a pracujúca žena, ktorej sa syndróm „mykaniu“ vyhne, na to si dám sakra pozor! Haha. Zakaždým, keď som sa pristihla, že mi (už zase!) prešlo „my sme dnes krásne spinkali“ alebo „my budeme dnes papať mrkvičku s mäskom“, musím sa len smiať a konštatovať, že sa tomu skrátka nedá utiecť. Vážne za to nemôžem. A rovnako tak som sa nevyhla, napriek všetkým predsavzatiam, láskyplnému rozprávaniu o pokrokoch a „úspechoch“ nášho malého génia všetkým bezdetným kamarátkam a každému na stretnutie, či už na pošte, v lekárni alebo električke.
Žiadne sladkosti!
Sú veci, ktoré som ochotná prehliadnuť, som voľná nad nimi mávnuť rukou, pokiaľ ide ale o stravu, chcela som byť prísna a dbať na to, aby si moje dieťa nevytvorilo nezdravé návyky, ktoré by mu do budúcnosti komplikovali život. Takže žiadna čokoláda, cukríky, lízanky a podobne, minimálne do troch rokov. Lenže vysvetlite to príbuzným! Tuto „tajne“ kúsok sušienky, tu čokoládová figúrka z vianočnej kolekcie… Vzdala som urputnú snahu, ako syna držať od sladkého čo najďalej, a doteraz len dohliadam, prípadne schovávam, v krajnom prípade bez ľútosti rovno vyhadzujem. Mám radosť, že sa mi darí aj v jeho siedmich rokoch to, že pije len vodu alebo nesladené čaje, nevyžaduje „dobrôtky“ typu párkov a údenín, a za svoj najväčší úspech považujem, ako veľmi zbožňuje zeleninu, ovocie, biele jogurty aj strukoviny. Snáď mu to vydrží.
Nebudem kričať! Nikdy!
Zapovedala som sa, že nebudem kričať. Nikdy! Aha? Malo mi byť jasné, že s mojím temperamentom to je úloha skutočne nadľudská. A nesplniteľná. Je milión vecí, ktoré vás pri výchove zaskočia, prekvapia, vykoľaja a rovnako tak milión situácií, ktoré vás v prípade spurného dieťaťa (narodeného v znamení Leva, čo hovorí za mnohých) paralyzujú, šokujú, zdvihnú vám mandle alebo vás priamo vydesia. Vbehne bez varovania do cesty, v sekunde roztrhá vašu najmilovanejšiu knihu, nechá zašpuntované umývadlo, vodu pustí naplno, zavrie kúpeľňu a tvári sa ako anjelik, po piatej výzve na upratanie hračiek rozhádzaných po obývačke vás začne kopať… Alternatívne výchovné smery by zo mňa nemali radosť, ale aj ja jednoducho občas jačím. A čo vám budem rozprávať, teraz, keď máme doma prváka, udržať sa „v zenovom“ pokoji vo chvíli, keď čmára halabala do písanky alebo číta jedno krátke slovo dvanásť krát a zase zle, skrátka, ja jednoducho neviem. Aspoň už ale myslím na to, aby som pred zasadnutím k domácim úlohám zavrela okná.
zdroj: maminka.cz
Prečo malé deti bolí bruško a ako im uľaviť
