Vedia sa vaše deti pochváliť? Alebo sú k sebe od útleho veku kritické a vidia a hovoria skôr o tom, čo sa im nepodarilo? (Ostatne, ako ste na tom vy sami?)
„Len kto sám dokáže oceňovať vlastný výkon, rozvíja nezávislý pocit vlastnej hodnoty,“ tvrdí nemecký psychoterapeut Heinz-Peter Röhr. Názor terapeuta a autora niekoľkých zaujímavých kníh ľahko kontrastuje s tuzemskými zvyklosťami a vnímaním sebaocenenia. Ostatne veď predsa „samochvála smrdí!“ hovorieva sa s obľubou. Lenže vedieť sa pochváliť a oceniť to, čo sa nám podarilo, je pre budúcu životnú spokojnosť, vyrovnanosť i vnútorný pokoj veľmi dôležité. Bohužiaľ máme v našich končinách stále tak nejako zaužívané, že ak hovoríme o sebe, zmieňujeme skôr veci, ktoré sa nám nevydarili a vyzdvihujeme všetko negatívne. Lenže pozor, ako hovoríme a myslíme, tak aj cítime! Ak zmýšľame negatívne, iste sa budeme aj negatívne cítiť.
Malý čertík-našepkávač na ramene
Nezdary, trapasy, drobné katastrofy aj nehody na seba dokážu strhnúť pozornosť bez ohľadu na to, že je vždy blízko aj celý rad vecí a situácií, ktoré sa podarili. Dokonca aj my rodičia často sústreďujeme pozornosť skôr na to, čo naši potomkovia pokazia a deťom niekoľkokrát za deň úplne automaticky povieme: „Ty si tomu zase dal! Ja sa z teba zbláznim, ty to nevieš urobiť poriadne? Si vôbec normálny? „A podobné nelichotivé hodnotenia. Tými potom veľakrát zahŕňame nielen svojich potomkov a okolie ale aj sami seba. Deťom tak nevedomky už v ranom detstve usadíme na rameno malého čertíka, „vnútorného kritika“, ktorý im neustále našepkáva do ucha negatívnu spätnú väzbu. Nemal by však na druhom ramene sedieť anjelik, ktorý chváli? Anjelik, ktorý dáva dieťaťu cennú pozitívnu spätnú väzbu: „To som ale nakreslil veľmi pekne! To sa mi naozaj podarilo! V tej sukničke vyzerám báječne!“ Veď práve rovnováha vnáša do života pokoj a vyrovnanosť, ako teda deti smerovať k tomu, aby sa vedeli pochváliť?
Čo by ste povedali na nový večerný rituál?
Rituály sú pre deti dôležité, pomáhajú im orientovať sa vo svete, prijímať nové aj opúšťať staré. Každá rodina má svoje uspávacie, ale napríklad aj jedálenské rituály či narodeninové zvyklosti, za rituál možno považovať aj rozlúčku so škôlkou alebo naopak oslavu vstupu do škôlky a pokojne aj obradné odovzdanie cumlíka inému bábätku. Veľmi pekným večerným rituálom sa môže stať aj akési krátke a pozitívne zhodnotenie dňa. Môžete si s deťmi povedať, čo sa im aj vám podarilo, aj keby to bola len maličkosť. Pôjde nielen o pekný zvyk, ale aj dobrý príklad: Mama aj otec o sebe samých vedia hovoriť pekne a majú sami seba radi.
Ostatne vedieť sa pochváliť a mať schopnosť pozitívnej spätnej väzby buduje pocit vlastnej hodnoty a dostatočnosti, a tým aj umenie vyrovnávať sa s všadeprítomnou kritikou. Len ten, kto pozná svoju hodnotu, sa pod ťarchou kritiky nezrúti alebo neprejde okamžite do útoku. Veď kritiku možno úplne jednoducho prijať ako vecnú informáciu o chybe – o chybe, ktorá sa dá opraviť a niečo nové sa tak naučiť.
zdroj: maminka.cz/
Bezdetné ženy sú vnímané ako nenormálne.
