Je starnutie nevyhnutné? Prečo niektorí z nás starnú pomalšie ako ostatní? Máme v sebe limit, ako dlho budeme žiť, alebo je to iba náhoda a osud? Akú úlohu v dĺžke života hrá náš životný štýl a diéta?
Naše telo, neskutočne dokonalé v celej svojej komplexnosti, nie je nič iné ako geniálne vymyslený biologický stroj. A ako každý stroj, tak aj naše súčiastky sa môžu pokaziť. Niektoré sa opraviť dajú, iné nie. Tiež náš krásny trblietavý lak sa na povrchu časom zbledne… Porozumieť procesu, ktorý prebieha vo vnútri nášho tela, ako fungujú naše malé súčiastky – bunky, čo im prospieva a čo ich ničí, aký má tento dej vplyv na tkanivá a celý ľudský organizmus, je začiatkom pochopenia procesu starnutia a perspektívne tiež objavu ako tento proces spomaliť, zastaviť alebo aj zvrátiť.
Anti-aging medicína vznikla v roku 1992 v USA. Pri zrode stáli lekári najrôznejších odborov. Cieľom bolo vytvoriť takú preventívnu medicínu, ktorá by udržala čo najlepšiu možnú kvalitu života pri dlhovekosti. Zdravým starnutím sa vedci zaoberajú neustále. Anti-aging je nový preventívny lekársky odbor. Ide o medicínsky smer 21. storočia. Cieľom tejto novo vzniknutej medicínskej špecializácie je dosiahnuť čo najlepší možný zdravotný stav človeka a zároveň zvrátiť proces starnutia organizmu. Táto medicína sa zaoberá omladením ľudského organizmu zvnútra aj navonok.
Dva druhy veku
Starnutie je fyziologický – prirodzený proces, ktorý sa odohráva na úrovni našich tkanív, buniek a DNA. Existujú pomerne veľké individuálne rozdiely v rýchlosti starnutia. Vedci študujú mnoho teórií starnutia. V súčasnej dobe máme dve hlavné skupiny teórií:
1. štrukturálne poškodenie organizmu
2. genetické vlohy, ktoré predurčujú náš osud.
Ale aj proti genetike je možné bojovať a aj v pokročilom veku môžeme vyzerať skvele, byť zdraví, plní energie a cítiť sa skvele. Všeobecne naše telo začína starnúť okolo 25. roku života, ale pretože starnutie je individuálne, rozlišujeme dva druhy veku. Chronologický – kalendárny, ktorý bohužiaľ nemôžeme ovplyvniť, a biologický, ktorý ukazuje náš skutočný vek a dnes ho už môžeme zmerať aj na úrovni našich končekov chromozómov – dĺžky telomér.
Starnutie aj životná dĺžka sú ovplyvňované našimi biologickými hodinami, ktoré sú naprogramované na určitý počet tikov. V prípade človeka je to okolo 50, čo zodpovedá predpokladanej dĺžke ľudského života okolo 120 rokov. Leonard Hayflick na bunkových kultúrach vypozoroval, že keď ľudské bunky dosiahnu 50 delení, začínajú sa deliť menej často, vzniká väčšie množstvo chýb a potom nastáva apoptóza – bunková smrť.
Biologické hodiny môžu byť ukryté na konci chromozómov. Každý z našich 23 párov chromozómov má čiapočku, ktorá sa nazýva telomera. Zakaždým, keď sa bunky delia, sa telomera o niečo skracuje. Po 50 deleniach je už čiapočka len nepatrná. Vedci v súčasnosti veria, že práve teloméry sú vnútornými biologickými hodinami a ich zánik signálom na ukončenie ľudského života. V súčasnej dobe existuje viac ako 300 teórií starnutia a venovať sa aspoň niektorým z nich bude určite pre čitateľov zaujímavé.
1 človek z 10 je teraz starší ako 60 rokov.
V roku 2050 to bude 1 človek z 5 starší ako 60 rokov.
V roku 2150 bude 1 človek z 3 starších ako 60 rokov.
zdroj: mojezdravi.cz