Toto je nočná mora každého rodiča: chvíľku nedáte pozor a zrazu tu drobec nie je. Voláte, beháte, zúfalo sa pýtate ľudí okolo. Šaliete od strachu! Racionálne uvažovanie potom často nefunguje. Preto si dopredu naplánujte, čo v takom prípade robiť a poučte aj potomka.
Infarktová situácia, v ktorej sa vám najskôr srdce zastaví a potom začne zbesilo búšiť. V hlave vám beží scenár, že dieťa niekto uniesol. Lenže veľmi pravdepodobne skôr niečo upútalo jeho pozornosť. Alebo tú vašu. A tak ste sa navzájom stratili. Aj preto sa tieto veci odohrávajú väčšinou na miestach, kde je veľa podnetov a veľká koncentrácia ľudí – na rušnej ulici, v zoo, obchodných centrách, zábavných parkoch, na staniciach, letiskách, v hromadnej doprave.
Viete vlastne, ako v takýchto prípadoch postupovať? A vie to váš potomok?
Čím menšie dieťa, tým rýchlejšie konajte
Poďme najprv k nám, rodičom. Takže ste práve zistili, že vaše dieťa nie je nikde okolo ani v najbližšom okolí. Čo ďalej? Uvedomte si, kedy a kde ste sa videli naposledy. Vráťte sa tam a prehľadajte miesta, kde by sa dieťa mohlo hrať. Pýtajte sa po okolí, či dieťa nevideli – popíšte, aké je staré, ako vyzerá, čo má na sebe alebo pri sebe, ideálne ukážte aktuálnu fotografiu napríklad v mobile. Môžete sa prípadne obrátiť na organizátorov podujatia, informačnú službu obchodného centra a podobne. Pokiaľ je tá možnosť, nechajte dieťa vyvolať rozhlasom. Najhoršie je zmätene pobehovať medzi regálmi v obchodnom centre a nikoho nepožiadať o pomoc.
Ak sa vám dieťa aj tak nepodarí nájsť, okamžite volajte políciu – rozhodujú minúty! Rizikové je hlavne mestské prostredie, alebo naopak voľná príroda. Ak sa teda dieťa stratí na rušnej ulici, na rozľahlom detskom ihrisku alebo v hromadnej doprave – ale pozor, aj v lese – ihneď to oznámte policajtom. A čím menšie dieťa, tým rýchlejšie! Jeho popis tak dostanú všetky policajné hliadky v teréne a začnú lokalitu systematicky hľadať.
Vy informujte príbuzných, za ktorými by dieťa mohlo prísť alebo ktoré by mohlo kontaktovať. A niekto by mal určite byť v mieste bydliska, keby dieťa samo dorazilo.
Preberte krízový plán
Zďaleka najdôležitejšia je samozrejme prevencia. Základné informácie o bezpečnom správaní dieťa získava odmala od nás, od rodičov. Ďalšie sa potom dozvedá v škôlke, v škole a z médií. Mestské polície k týmto témam spravidla realizujú zadarmo prednášky a programy – či už na rôznych akciách alebo priamo v školských inštitúciách. Na nich deťom vysvetľujú, ako sa majú správať, keď sú samy doma, ako vonku, pri kontakte s cudzím človekom, na internete, sociálnych sieťach…
U detí, ktoré chodia do škôlky, veľmi pekne fungujú príbehy s ilustračnými obrázkami. Deti potom príbeh rozoberajú, čím sa samé učia rozpoznávať bezpečné správanie. Tieto zásady a rady sú však určené nielen deťom, ale aj rodičom. Tí by mali predovšetkým komunikovať so svojim potomkom, zaujímať sa o jeho problémy. A v závislosti od jeho veku primeraným spôsobom upozorňovať, aké nebezpečenstvá ho môžu stretnúť, čo robiť a na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc.
Pokiaľ teda s potomkom niekam vyrážate, napríklad do zoo, prejdite si spolu vopred rôzne varianty, čo robiť, keby ste sa navzájom stratili. Treba o tom hovoriť jasne, zrozumiteľne a prebrať krízový plán. Napríklad:
„Zostaneš na zastávke, nikam neodchádzaj, počkaj, vrátim sa pre teba.“
„Stratíš sa vo vlaku, požiadaj o pomoc sprievodcu, v autobuse vodiča, v obchode pani predavačku, na ulici policajta.“
„V zoologickej záhrade sa vráť k pokladni.“
Ide o to, aby dieťa vedelo, ako rozpoznať pre ne bezpečnú osobu. Že nie je bezpečné žiadať o pomoc úplne cudzieho človeka. A keď už musí, že je lepšie napríklad pani s kočíkom či s dieťaťom.
HLAVNE SA DIEŤATI V TÝCH NERVÁCH NESNAŽTE STÁLE DOKOLA DOVOLAŤ. AKURÁT TÝM CHYTRÉ HODINKY ČI TELEFÓN VYBÍJATE.
Mamička sa volá Mamička
„Dieťa by malo poznať svoju adresu a mobilné telefónne číslo aspoň na jedného z rodičov. Školáci majú vedieť ovládať aj linky tiesňového volania a vedieť bezpečne reagovať pri kontakte s cudzím človekom, teda zachovať si od neho bezpečný odstup a dodržať základné pravidlá: nebav sa, nechoď, neber, neprezrádzaj svoje osobné údaje a zver sa doma či pani učiteľke v prípade, že ťa osloví cudzí človek. Toto sú úplne najzákladnejšie zásady, ktoré by si mali deti predškolského a mladšieho školského veku osvojiť.
To tak nejako vieme, takže s malými deťmi doma trénujeme, ako sa volajú, kde bývajú, ako sa volá mamička… Lenže keď sa drobček stratí, plače a je vystresovaný, tieto veci mu z hlavičky môžu vypadnúť. Klasika je, že si spomenie na svoje krstné meno, ale priezvisko už nedá a mamička sa volá Mamička. Takže trénovať adresu a mobilné číslo je určite fajn, pre istotu ich ale potomkovi dajte na papieriku do vrecka alebo do batôžka. Malé deti vybavte identifikačným náramkom s kontaktmi. A extra číslo na vás pred nejakou náročnejšou výpravou pokojne napíšte perom alebo liehovou fixkou na ruku.
Budem ťa hľadať…
Pri preberaní krízových scenárov dieťa určite nestrašte, udalosti nedramatizujte. Cieľom je upozorniť ich, čo sa môže stať a ako sa má v takýchto prípadoch zachovať. Na druhú stranu by malo vedieť, že nejde o banalitu. Aby sa nenechalo nikým prehovoriť napríklad na opustenie obchodu, aj keby dotyčný hovoril: „Poď, ideme hľadať mamičku.“
A hlavne potomka uistite, že ho budete vždy a za všetkých okolností hľadať! Že sa pre neho vrátite. Aj keď nervy asi budete mať – úplne v…
Deťom, ktoré dochádzajú do školy samostatne, prípadne chodia na krúžky, pomôžu zvýšiť pocit bezpečia GPS lokátory, ktoré majú podobu šikovných detských hodiniek. SIM karta sa vkladá do príslušného slotu a po jej aktivácii je možné zadať do nej kontakty na rodičov. Možno ich používať aj ako telefón alebo na video hovory. Pritom nemusíte mať strach, že potomok prevolá majland, pretože naozaj môže kontaktovať a byť kontaktovaný iba číslami, ktoré mu do hodiniek uložíte. Vy si do svojho telefónu stiahnete aplikáciu, v ktorej môžete on-line sledovať na mape pohyb dieťaťa s hodinkami. Aplikácia zaznamenáva aj históriu jeho pohybu, čo môže byť vodítko v prípade nezvestnosti. A keď v aplikácii nastavíte bezpečnú zónu, pri jej prekročení vás hodinky automaticky upozornia. Len postrážte, aby boli vždy nabité. Ich batéria je totiž celkom malá a veľmi dlho nevydrží.
Ostatne na batériu je potrebné myslieť aj v prípade mobilného telefónu u väčších detí. Hlavne sa v tých nervoch – „kde je a čo sa mu stalo?“ – nesnažte dieťaťu stále dookola dovolať. Akurát tým prístroj vybíjate. Dieťa ho potrebuje, aby si prípadne privolalo pomoc. Alebo aby polícia mohla v prípade nezvestnosti (nedajbože!) mobilné zariadenie lokalizovať.
zdroj: maminka.cz
Počuli ste už o všímavom rodičovstve? Znamená to spomaliť, ovládať svoje emócie a mať k deťom bližšie
