Škoda rany, ktorá padne vedľa. K tomu nejaké to domáce väzenie, zákaz televízie na dobu neurčitú, možno odpojenie od domácej wi-fi. To sú tresty, ktoré používa kadejaký rodič. Je to vážne generáciami osvedčená metóda, alebo to možno robiť inak a lepšie?
Helena Růžičková, ktorá v sérii filmov Slnko, seno… uštedruje svojmu malému synovi aj dospelej dcére bez rozdielu jednu facku za druhou, je úsmevná klasika. V mnohých rodinách to nie je filmové zveličenie, ale realita, v ktorej deti skutočne vyrastajú. Ako by to malo s detskými trestami vyzerať, a za čo by nejaký tú facku zaslúžili skôr rodičia?
Tresty nefungujú
Tresty väčšinou uľavia rodičom, ale dieťaťu výchovne neprospejú. Väčšina trestov len dieťa privedie do vzdoru alebo do prílišnej ľútostivosti, a neskôr v dospelosti sa prejaví napríklad zvýšenou agresivitou alebo nízkym sebavedomím. Nejde ani tak o to, čím dieťa trestáte. Podstatné je, či chápe, čím si trest vyslúžilo. Už od malička je preto nutné mu vždy všetko vysvetliť a jasne definovať, čo je pre vás neprípustné správanie. A potom ho dopredu varovať, čo bude nasledovať, keď sa nebude správať podľa dohodnutých pravidiel. Mimochodom, viete, prečo dieťa doma neposlúcha a inde nie?
A takto sa to líši podľa veku detí.
Deti do dvoch rokov
V tomto veku si deti ešte nevedia spojiť svoje správanie s následným trestom. Vašou úlohou je držať ich z dosahu nebezpečných vecí, pretože zvedavosť a túžba objavovať ich pre nich základnú prirodzenosť.
Keď sa k niečomu takému predsa len dostane, musíte dôrazne povedať „nie“, a premiestniť ho. Keď sa začne hnevať či inak odporovať, na dve minúty ho dajte na pokojové miesto (do jedálenskej stoličky, do ohrádky) a vysvetlite, prečo ste mu danú vec nedovolili. A choďte mu príkladom, pretože od vás sa najviac učia. Napríklad pri jedle nepozerajte do mobilu, pretože dieťa nepochopí, prečo vy môžete a ono nie.
Deti 3 až 5 rokov
Tu už deti začínajú chápať spojitosť medzi svojim správaním, a tým, čo po ňom nasleduje. Takže je čas začať jasne stanovovať hranice a pravidlá. Skôr než prikročíte k akýmkoľvek trestom, vysvetlite dieťaťu, čo bude za určité prehrešky nasledovať.
Pokreslilo vaše trojročné dieťa nábytok pastelkami? Netrestajte ho, ale vysvetlite mu, prečo vám to vadí. A zapojte ho do likvidácie následkov. Malo by vám pomôcť nábytok umyť, zvyšok dňa stráviť s handrou v ruke, nie s pastelkami.
Pokiaľ aj tak stále prekračuje medze, môžete pristúpiť k trestom. Dopredu ale dieťaťu stanovte, koľkokrát za deň mu budete prehrešok tolerovať. Pomôže dať na chladničku či nástenku akýsi graf, kam budete dávať napríklad čierne bodky, ktoré značia varovanie. Malé deti totiž žijú okamihom, takže im to uľahčíte, keď svoje prehrešky uvidia čierne na bielom.
Ideálne pre tento vek je poslať dieťa na vopred určené miesto, kde bude samo (nie vo svojej izbičke, kde má hračky), bez záujmu okolia. Môže to byť napríklad stolička v rohu. A na ako dlho? Na každý rok vášho dieťaťa jedna minúta. Takže trojročné dieťa by takto osamote malo stráviť tri minúty, päťročné päť minút.
Deti 6 až 8 rokov
V tomto veku je dôležité predovšetkým hovoriť pravdu a dôslednosť (najčastejšie klamstvá rodičov). Deti musia vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte skutočne vážne. Ak sa vyhrážate, že otočíte auto a vrátite sa domov, ak sa vaše deti neprestanú hádať, musíte si byť istí, že to naozaj urobíte. Vaša autorita je v tejto chvíli dôležitejšia ako zmarený výlet.
Deti v tomto veku potrebujú predovšetkým motivovať. Lepšie je im zakázať televíziu na jeden deň, nie na mesiac. Potrebujú mať vidinu toho, že keď sa polepšia, ich výsady sa vrátia. A to v dohľadnej dobe. Mesiac je pre prváčika ako rok pre dospelého, tak to nepreháňajte.
Deti 9 až 12 rokov
Deti v tomto veku začínajú vyžadovať väčšiu voľnosť a slobodu. Doprajte im ju, ale so všetkým, čo k tomu patrí. Musia sa naučiť niesť následky za svoje rozhodnutia, ktoré mohli vďaka väčšej voľnosti urobiť. Už piatykrát nemá pred spaním hotové úlohy do školy? Nepripomínajte mu ich, neťahajte ho z postele, rozhodne mu s nimi nepomáhajte. Nechajte ho byť, na druhý deň v škole jasne pocíti dôsledok svojej nezodpovednosti.
Až keď toto nezafunguje, môžete prikročiť k trestom typu zákaz mobilu, žiadna sobota strávená u kamaráta a podobne.
Deti 13 rokov a viac
Aj naďalej musíte stanovovať (upravovať) pravidlá – kedy je večierka, aké sú jeho povinnosti doma, kedy má prísť domov od kamaráta a podobne. Skôr než tresty je ale dobré dovoliť dieťaťu sa do stanovovania týchto pravidiel zapojiť. Prejavte mu dôveru a nechajte ho do vecí, ktoré sa ho týkajú, hovoriť. Doprajte mu aspoň čiastočnú kontrolu nad vlastným životom, pocit, že o sebe môže rozhodovať. Chcete, aby sa domov vracalo najneskôr o šiestej večer, ale dieťa si presadzuje ôsmu hodinu? Vytvorte kompromis, siedma večer je znesiteľná pre obe strany, nie?
Pravidlá, na ktorých tvorbe sa dieťa podieľa, sa mu potom lepšie dodržiavajú. Ale samozrejme platí, že ak ich opakovane porušuje, prichádza vopred dohodnutý trest.
zdroj: prozeny.cz
Nočný des u detí?
