Všetkého veľa škodí, vrátane odpočinku. Niekomu zdravotný stav nedovolí nič iné ako polohu ležmo. Iný ju vyhľadáva zámerne a dobrovoľne. Viete, čo vášmu telu aj psychike prevedie dlhé ležanie a ničnerobenie? Ležať v posteli, sledovať televíziu alebo pospávať je občas príjemné. Uplynulé týždne, ktoré sme väčšinou prežívali doma, priniesli mnohým z nás poriadnu porciu takého odpočinku. Niektorým sa to zapáčilo natoľko, že v tom pokračujú pri každej možnej príležitosti. Zďaleka netušia, akú veľkú medvediu službu tým svojmu organizmu preukazujú.
Predstava je to lákavá …
Ten pocit iste pozná takmer každý. Po rannom zazvonení budíka si často prajete, aby ste mohli zostať v posteli nastálo. Alebo aspoň pár dní či týždňov. Aj keď to môže znieť ako neskutočne pohodový program, v skutočnosti je to jedna z najhorších vecí, ktorú by ste sami sebe mohli urobiť. Už po niekoľkých dňoch v posteli vaše telo začne prechádzať zmenami, o ktoré rozhodne nestojíte, a po mesiaci už by ste mohli byť veľmi nemilo prekvapení.
70 dní v posteli: dobre platené a draho vykúpené
Existuje celý rad zdravotných problémov, ktoré pochádzajú z trávenia dlhých dní v ľahu, čo je ťažká realita pre ľudí, ktorí sú na lôžko pripútaní zo zdravotných dôvodov. NASA dokonca zaplatila dobrovoľníkom celých 18 000 dolárov za to, aby zostali v posteli sedemdesiat dní kvôli výskumu vplyvu, ktorý to bude mať na ich telá. Experiment sa odohrával v rámci štúdie, ktorá mala ukázať, aký dopad má pobyt vo vesmíre a vystavenie účinkom mikrogravitácii na kosti a svaly astronautov.
Vyzerá to ako práca snov, ale opak je pravdou. Už z vysokej mzdy, ktorú za svoju „prácu“ dobrovoľníci dostali, je poznať, že následky takéhoto experimentu pre nich neboli vôbec príjemné.
Za všetko hovorí fakt, že keď sa telo posledného z dobrovoľníkov prvýkrát po skončení výskumu dostalo do vertikálnej polohy, jeho srdcová frekvencia okamžite vyskočila na 150 tepov za minútu a mal čo robiť, aby neskolaboval. „Niet divu, že moje telo takto reagovalo. Potom, čo som strávil viac ako mesiac v posteli, som stratil asi dvadsať percent celkového objemu krvi, „opísal Andrew Iwanicki. A nebola to jediná zmena k horšiemu.
Nepriaznivý vplyv na telo má už prvý týždeň v posteli
Odpočinok s ležaním v posteli je spojený s liečením akútnych i chronických ochorení. Ako primárna liečba mnohých podobných stavov bol zdôrazňovaný najmä v 19. storočí, avšak už v storočí nasledujúcom si lekári a vedci začali uvedomovať, že má aj svoje tienisté stránky.
Štúdie vykonávané po 2. svetovej vojne dokumentujú rýchlu stratu telesnej kondície a dôkazov o fyzickej nečinnosti na ľudský organizmus potom začne rýchlo pribúdať. Dlhodobý pobyt na lôžku má negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém, svaly aj kosti a svoju zápornú úlohu hrá tiež znížený energetický výdaj.
Prvé náznaky zmien sa objavujú už v prvom týždni ležania. Svaly a kosti, ktoré nemajú dostatok práce, začínajú pomerne rýchlo strácať svoj objem. Nehybnosť môže tiež viesť k obmedzenému pohybu kĺbov, dochádza k zmenám na chrupavkách i spojivovom tkanive. Svaly, ktoré nepoužívate, strácajú až 12% svojej sily týždenne a po troch až piatich týždňoch na lôžku je to už 30 až 50%! Za bežných okolností by využívali k svojej činnosti prijaté cukry, ale počas fyzickej neaktivity sa tento proces spomaľuje, čo môže postupne viesť k vzniku cukrovky 2. typu.
Únava prichádza napriek odpočinku
Kosti sa stávajú krehkými a sú náchylnejšie k zlomeninám. Ako príklad môžeme uviesť, že u chrbtice je úbytok asi 1% kostnej hmoty za týždeň. Všetko odnáša tiež kardiovaskulárny systém. Po mesiaci v posteli srdce pracuje oveľa menej efektívne. Objem prečerpanej krvi je nižšia, v tele cirkuluje menej kyslíka, prichádza únava, a to hoci odpočívame viac, než potrebujeme. Počas ďalších mesiacov tento proces pokračuje. Objem krvnej plazmy je menší, klesá počet erytrocytov. Pri pobyte na lôžku sa ďalej znižuje peristaltika a často sa vyskytuje zápcha a neúplné vyprázdnenie čriev. To isté platí o močovom mechúri.
Leňošenie v posteli so sebou obvykle prináša aj zmenu stravovacích návykov, a ak nie je venovaná pozornosť pravidelnému a správnemu stravovaniu, môže dôjsť k podvýžive (a to aj napriek rastu telesnej hmotnosti, pretože konzumácia nesprávnych potravín, ako sú napríklad oblátky či chipsy alebo jedlá z fastfoodu , nedodáva telu potrebné živiny) i dehydratácii.
Ležať nie je výhra, odnáša to aj psychika
Ani psychika nezostáva bez úhony. Odtrhnutie od okolitého prostredia a ďalších ľudí rozhodne neprospieva duševnému zdraviu. Prichádza pocit izolácie, problémy s komunikáciou, zhorší sa sebahodnotenie a klesá sebaúcta.
U dlhodobo ležiacich pacientov potom často dochádza aj k vzniku preležanín a trpia u nich tiež pľúca. Tie sa nenachádzajú v „normálnej“ polohe a môže dôjsť ku hromadeniu hlienu, zmenám na pľúcnom tkanive aj vzniku pneumónie. Rovnako dýchanie je plytšie, čo vedie k menej kvalitné výmene kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcach. Nezriedka sa pridajú aj zmeny v rovnováhe hormónov, zhoršuje sa imunita, telo sa stáva náchylnejšie na infekcie.
Keď vezmeme do úvahy všetky tieto informácie, potom rozhodne ani mesiac (nieto napr. rok) neprerušovaného odpočinku nie je raj, o ktorom by ste snívali. Preto sa lekári snažia prinútiť pacientov, u ktorých je to možné, aby čo najskôr vstali z postele a začali sa pohybovať. Na občasnom leňošenie nie je nič zlé, ale vyhýbať sa kvôli pohodliu fyzickej aktivite je cesta do pekiel. A aj keď sa nám niekedy naozaj nechce vyliezť z postele, mali by sme si pripomínať, že možnosť to urobiť je vlastne privilégium. Nie každý má také šťastie.
zdroj: vitalia.cz
Ako získať muža?
