Ako sa naučiť správne sa hádať

Pohádali sme sa s manželom. Povedala som mu, nech si zoberie, čo mu patrí a vypadne. Priniesol si kufor a začal doňho pchať mňa so synom… Tak sme sa zmierili.

Konflikty sú nevyhnutné aj v tých najviac harmonických vzťahoch. Ako sa však ukazuje, hádať sa je možné rôznym spôsobom. Môžeme vŕšiť ďalšie vyslovené aj nevypovedané urážky, alebo urobiť krok smerom k vzájomnému porozumeniu.

Akých chýb sa pri hádkach najčastejšie dopúšťame a ako sa naučiť hádať sa produktívne a bez následkov? Obvykle sa má za to, že dôvodom na rozpad vzťahu bývajú časté hádky, rôznosť pováh, neporozumenia. Neplatí to tak celkom. Najčastejšie nevedú ku krachu samotné konflikty, ale naše nesprávne a stereotypné správanie v nich.

Známy odborník na rodinné vzťahy, profesor univerzity vo Washingtone John Gottman odhalil „štyroch jazdcov z Apokalypsy“. Stanovil štyri modely správania, podrývajúce pocit bezpečia a dôvery vo dvojici.

1. Kritické poznámky

„Už ma nebaví, ako na všetko kašleš!“, „Koľkokrát ti to mám hovoriť!“, „Večne len…“, „Nikdy nie…“, „Prečo už zase…?“.

2. Pohŕdanie

Zatváranie očí v reakcii na nejaké partnerove slová alebo správanie, odfrkávanie, posmešky, podpichovanie, jedovaté a zlé vtipy a vety typu „Máš ty vôbec na to?“

3. Sebaobrana

„Hlupák si iba ty“, „Pozri sa na seba…“, „To je tvoja vina…“, „Problém je v tebe, nie vo mne!“ a iné. Patrí sem popieranie vlastnej zodpovednosti, prianie poprieť omyly a neuznať chyby, neochota žiadať o odpustenie.

4. Studený múr

Odpudzujúce ľadové mlčanie ako spôsob potrestania partnera, ako snaha ohradiť sa a odísť s prásknutím dverí.

Tam, kde sú podobné modely správania praktizované deň po dni, láska dlho neprežije. V priateľskom, šťastnom vzťahu žijú iba dvojice, ktoré sa vedia správne hádať. Nasledujúcich sedem pravidiel vás naučí hádať sa bez hystérie a dôjsť k výsledku aj v tých najvypätejších emocionálnych okamihoch.

Nevyužívate ako spôsob riešenia konfliktu útek (to znamená neodchádzajte s prásknutím dverí, neuzatvárajte sa do seba). Zároveň by mal každý z vás vedieť, že si môže dať prestávku, pokiaľ si potrebuje usporiadať myšlienky, trochu vychladnúť a zbaviť sa napätia.
Váš partner by sa k tomu mal stavať s porozumením, aj keby sám takú chvíľu nepotreboval, pretože má plno argumentov a je pripravený opäť „sa dať do boja“.
Nehromadíte nedopovedané vety, podráždenie a nespokojnosť. Preto vaše hádky nekypia zbytočnou emocionalitou (nepliesť si s búrlivým ujasňovaním vzťahov ako možnosťou milostnej predohry). Keď sa vám v správaní milovaného partnera niečo nepáči, nemlčíte a netrápite sa v nádeji, že to prejde samo o sebe, alebo že si na to zvyknete, ale hneď (to jest okamžite) poskytujete pokojnú spätnú väzbu: „To je mi nepríjemné, nerob to prosím!“
Hádate sa v podmienkach dôvery a bezpečia. Vo vašom živote nemajú miesto výroky typu „Buď ticho, ženská, pokiaľ viem, váš deň je len 8. marca!“ alebo „Prosím ťa, čomu ty vôbec rozumieš, radšej sklapni!“ Aj napriek rôznosti názorov každý z vás vie, že má právo na svoj názor, ktorý bude vypočutý a vzatý do úvahy.
Zameriavate sa na vyriešenie problému, nie na vzájomné obviňovanie, vyčítanie a výhrady. Nezhadzujete a nekritizujete jeden druhého, nenálepkujete a neprenášate negatívne osobné súdy, nekladiete vinu len na jedného. Ak ste s niečím nespokojní, hovoríte o sebe, o svojich pocitoch. „Nepáči sa mi (uráža ma, je mi smutno z, bolí ma, dráždi ma, je mi veľmi ľúto a pod.), že (keď) …“ a nasleduje konkrétny (!) a nehodnotiaci (!) popis toho, čo sa vám nepáči. „Navrhujem (prosím, veľmi chcem)“ – a tu uvádzate, ako vyzerá pre vás ideálna možnosť vývoja situácie alebo podobných situácií nabudúce.
Vždy dávate partnerovi najavo, že je milovaný, aj keď urobil chybu, pošmykol alebo sa zle zachoval. V spoločnosti, pred širšou rodinou aj vlastnými deťmi vystupujete ako jeden tím.
Jedinou možnou cestou k riešeniu konfliktných situácií je spolupráca. To znamená, že každý z vás vysloví svoje stanovisko, svoj nesúhlas so stanoviskom partnerovým, každý z vás sformuluje svoje potreby, prehovorí o svojich záujmoch a svojom videní situácie. A hľadáte riešenie, ktoré uspokojí vás oboch. Vždy.
Ak z nejakého dôvodu spolupráca možno nie je, je možné nájsť kompromis. Dobre funguje systém kompenzácií: „Príliš pracuješ a si málo doma. Vadí mi to, ale bolo by to pre mňa jednoduchšie, keby si: a) raz týždenne prišiel včas a šli sme spolu niekam do spoločnosti, b) ma jeden víkend pustil s kamarátkami, po nákupoch atď.“ Nezabúdajte, že až na vzácne výnimky nestačí pristúpiť na malé ústupky. Vedie to iba k hromadeniu vnútornej nespokojnosti a nepohody.

Treba osobitne zdôrazniť, že týmto spôsobom sa hádajú dvojice, ktoré nemajú problémy s komunikáciou a kde zostala zachovaná intimita (dôvera, otvorenosť, podpora).

Ak sa vaše hádky zatiaľ podobajú skôr výtržnostiam, než rozhovoru civilizovaných ľudí, nezúfajte. Teraz už viete, ako sa hádať správne.

zdroj: pronaladu.cz