Máte malé bábätko a zdá sa vám, že občas zle vidia? Kedy by malo prestať škúliť a kedy už začína plne vnímať predmety v zornom poli? A ako mu môžete pomôcť, ak má problémy?
Dôležitosť zrakovej stimulácie u slabozrakých detí zdôrazňoval oftalmológ. „U detí je vždy nádej na zlepšenie,“ pripomenul. Podporiť zrakové schopnosti potomka môžete aj v domácich podmienkach.
Medzi najčastejšie príčiny poškodenia detského zraku patria vrodené chyby oka (napríklad anomálie sklovca, zrakového nervu, rohovky, degeneratívne ochorenie sietnice), postihnutie zrakových centier v mozgu, retinopatia (poškodenie sietnice) u nedonosených detí, vrodený zelený zákal (glaukóm) , nádory oka alebo úrazy. Včasná diagnóza je zásadná pre stanovenie ďalších postupov a stabilizáciu, alebo dokonca zlepšenie stavu.
Dieťa sa nerodí s plne vyvinutým zrakom, vývoj videnia pokračuje až do šiestich rokov veku. Hneď po pôrode sa u dieťaťa začína objavovať svetlocit alebo schopnosť vnímať zrakom rozdiel medzi svetlom a tmou. Dieťa obracia hlavu za zdrojom svetla, upúta ho napríklad žiarivka či okno. Najprv sa pozerá prevažne periférne (do strán) a až asi od druhého týždňa aj centrálne (pred seba). Fixovať (zamerať pohľadom) ľudskú tvár dokáže len veľmi krátko a pohyb vníma skôr vo vodorovnej rovine (zo strany na stranu).
Okolo jedného mesiaca dokáže fixovať predmety striedavo vždy jedným okom, okolo dvoch mesiacov veku už vie fixovať oboma očami, nadväzuje očný kontakt a prejavuje záujem o pohyby pier človeka, ktorý k nemu hovorí. Sleduje hračky zavesené nad postieľkou a vníma pohyb aj vo zvislej rovine. V troch mesiacoch už intenzívne reaguje na pohyb, začína pozorovať pohyb vlastných rúk. Predlžuje sa vzdialenosť, na ktorú vidí, zlepšuje sa ostrosť videnia.
V pol roku už dieťa využíva zorné pole v celom rozsahu a to, čo vidí každým okom zvlášť, spája do jedného vnímaného obrazu. Do jedného roka sa zrakom bezpečne orientuje v domácom prostredí, poznáva známe osoby a pozerá sa z okna. Okolo troch rokov veku sa upevní schopnosť vidieť oboma očami a vývoj ostrosti videnia je takmer na konci. Definitívne je ukončený v piatich až šiestich rokoch.
Prírode sa musí pomôcť
Čím menej zraku majú nevidiaci, tým lepší sluch, hmat, pamäť im príroda nadelila. To je veľký mýtus. Že nevidiaci napríklad vďaka absolútnemu sluchu často vynikajú v hudbe, je síce pravda, ale dôvodom je nutnosť čo najviac využiť zvyšné zmysly a schopnosti a tým ich neustály tréning v každodennom živote.
Nielen zrakom, ale aj hmatom možno pri predmetoch vnímať tvar, veľkosť, smer, vzdialenosť, trojrozmernosť, pokoj a pohyb, ale bohužiaľ len v okruhu obmedzenom dĺžkou paží. Zatiaľ čo zrak postupuje od celku k podrobnostiam, hmat od podrobností k celku.
Zrakové vnímanie je výrazne ovplyvnené skúsenosťou a tendenciou prispôsobovať videné tomu, čo poznáme, naproti tomu hmat nikdy neskresľuje. Niektoré deti sa však vecou okolo seba dotýkajú nerady alebo sa vyhýbajú niektorým materiálom. Povzbudzujte deti k hmataniu, nechajte ich ohmatať všetko: lyžičku aj jogurt pri kŕmení, plastovú drôtenku na riad, kefku, sitko, hubku, skrutku, plastovú sponu vo vlasoch, kôru borovice, pierko na ceste …
Mnoho hračiek pre najmenších je zámerne vyrobených z dotykovo kontrastných materiálov, a keď navyše šuštia, stávajú sa veľmi atraktívnymi. Napríklad taká multifunkčná pestrofarebná svetluška na zavesenie na kočík alebo nad postieľku má telo a šuštiace krídla z látok s rôznou štruktúrou (ľan, menčester, pletenina, hodváb, zamat atď.), na krídlach je umiestnené dotykové pískatko. Väčším deťom kúpte napríklad hmatové pexeso.
Zvuky prinášajú významné informácie o priestore, dianí a našom mieste v ňom. Deti so zrakovým postihnutím často odmietajú čiapky, kapucne a cyklistické helmy, pretože chcú mať voľné uši. V rozvoji sluchu pomáha spojiť zvukové vnemy s ďalšími: hmatovými, chuťovými, čuchovými. Napríklad: „Takto znie fén preto, že z neho fúka horúci vzduch. Tu sa fén drží a týmto tlačidlom zapína.“ „Takto znie, keď sa do hrnčeka nalieva pitie.“ Ponúkajte dieťaťu čo najviac zvukov, ale nie v neprehľadnej zmesi. Agresívna hlasná hudba alebo zvuková kulisa z rádia či televízie sú nielen nevhodné, ale priam rušivé a prinášajú negatívne emocionálne zážitky. Okrem toho dieťa kvôli nim napríklad nepočuje otočenie kľúča v zámku, ktoré signalizuje, že otecko už prišiel domov…
TIP: S väčšími deťmi sa na prechádzke do prírody zamerajte na zvuky okolo: spev jednotlivých vtákov, klepanie datľa, praskanie vetvičiek, keď sa krovím prediera nejaké zviera, štekot psa, zurčenie potôčika, šum obilia vo vetre, ťukanie dažďových kvapiek do asfaltu , hrom za búrky, zvuk krokov na rôznych povrchoch… Buďte úplne ticho a pokúste sa tieto zvuky stvárniť pohybom celého tela.
zdroj: mojezdravi.cz
7 dôvodov, prečo dávať svoje deti k babičke a dedovi
