Psychoterapeut natáča hádajúce sa páry. Zisťuje, ako funguje ľudský mozog a ako pri hádke s partnerom reaguje. A tvrdí, že hádkam sa dá vyhnúť
Stan Tatkin, psychológ, terapeut, výskumník a autor knihy s trochu kostrbatým názvom We Do: Saying Yes to a Relationship of Depth, True Connection and Enduring Love (Urobme to: Povedzme áno na hlboký vzťah, pravé spojenie a trvajúce lásku), vedie terapiu naozaj svojráznym spôsobom. Svojich klientov pri hádkach natáča na videá, na ktorých potom vykonáva mikroanalýzu partnerských súbojov. Vďaka tomuto výskumu zistil, že ľudský mozog priamo inklinuje k tomu, aby sme sa so svojimi najbližšími hádali. Vo svojej knihe tiež hovorí, že pri argumentácii kvôli týmto funkciám mozgu nemáme často pravdu. Čo teda robíme pri hádkach (či už vedome alebo nevedome) zle?
Spoliehame sa na pamäť
Rozčúlenie, ktoré vedie k hádke, zatemňuje myseľ. Tatkin tvrdí, že aj keď sme si stopercentne istí, čo partner urobil zle, nemáme v takej chvíli stopercentnú pravdu. Prečo? Pretože to, ako zaznamenávate skúsenosť, závisí od momentálneho stavu vašej mysle. A ak ste vo chvíli, kedy sa daný incident prihodil, boli nervózni, unavení a podráždení, je viac než pravdepodobné, že ste urobili z komára somára, a niečo, čo by ste bežne prehliadli, ste nafúkli do gigantických rozmerov.
Keď sú ľudia rozrušení, veľa energie sa vyčerpá na rýchle pohyby, rozprávanie, gestikuláciu. Mozog potom nie je dostatočne zásobený kyslíkom a glukózou.
Z toho dôvodu Tatkin radí, aby sme sa nesnažili spomínať v rozčúlení a nepreťahovali sa o pravdu, ktorá najskôr nebude ani na jednej strane. Najlepšie je zakopať vojnovú sekeru a ísť ďalej.
Očakávania objektivity
Pri strese mozog nefunguje v
plnej kapacite a normálnej rýchlosti, čo skresľuje vnímanie, ktoré potom nie je
a ani nemôže byť objektívne. Podľa Tatkina v mozgu existuje sieť štruktúr,
ktoré spolu komunikujú, aby napravili rôzne „chyby v systéme“. K
tomu, aby sa to podarilo, treba dostatok času a energie. Keď sú ľudia
rozrušení, veľa energie sa vyčerpá na rýchle pohyby, rozprávanie, gestikuláciu.
Mozog potom nie je dostatočne zásobený kyslíkom a
glukózou, čo sa prejaví momentálnej neschopnosťou racionálneho uvažovania.
Preto je lepšie vypäté situácie najprv upokojiť, teda dať mozgu čas na
zotavenie, a potom všetko riešiť s pokojnou a chladnou hlavou.
Preceňujú svoju rétoriku
Mozog rád skracuje. Ľudia premýšľajú, ale neuvedomujú si, že druhí ľudia nevidia ich myšlienkové pochody. A tak často nehovorí tak jasne, ako si myslia. Hovorí v skratkách. Tým ale okolie nemusí rozumieť. Aj to môže byť príčinou hádok a nedorozumení, ktoré teda nemusí byť znamením toho, že partner nepočúva (za čo sa na neho treba neprávom rozčúlite). Podľa Tatkina je bežná verbálna komunikácia väčšinou zlá, aj keď ste v pokoji.
Dôležité záležitosti preberajte z očí do očí. Nie z displeja do displeja.
Je skrátka ťažké druhému doslovne vysvetliť, čo máte práve na mysli. Podľa psychológa to vypovedá o nedokonalosti ľudskej komunikácie. Riešenie? Keď si nie ste istí, opýtajte sa, čo tým chcel básnik povedať. To je to najjednoduchšie a tiež najefektívnejšie riešenie.
Hádame sa po sieti
Večný problém súčasnosti. Hovoríme spolu, píšeme si spolu, ale nevidíme na seba. Nepozeráme sa navzájom do očí. To je podľa Tatkina často zdrojom dezinterpretácie toho, čo chce partner oznámiť. Zámery a frázy môžu byť nesprávne pochopené, významy a tóny hlasu nepresne odvodené. Čo z toho vyplýva? Dôležité záležitosti preberajte z očí do očí. Nie z displeja do displeja.
Nenachádzame kompromis
Existujú samozrejme tiež hádky, ktoré nie sú spôsobené chybou v komunikácii, ale nesúladom v názoroch. Kúpiť byt, alebo dom? Na akú školu poslať dieťa? HBO, alebo Netflix? V hádkach tohto druhu podľa Tatkina mozog pracuje produktívne. Možno teda ľahko zariadiť, aby sa konverzácia nezvrhla v divokú a nenávistnú slovnú prestrelku. Stačí si na začiatku ujasniť, že vám ide vlastne o to isté, hoci máte iné predstavy, ako to dosiahnuť.
A tie predstavy práve chcete prediskutovať. Sľúbte si, že na tvrdenia toho druhého budete pristupovať s otvorenou mysľou. Zapojíte sa tak obaja do spoločného úsilia a nevstúpite do zápasu o najlepší argument. Potom sa nejedná o hľadanie kompromisu, ale o spoločné rokovanie. S jeho výsledkom sú potom spokojné obe strany.
zdroj: flowee