Ponúkame Vám dva pohľady na pôvod nového koronavírusu. Na jednej strane je tu video, ako záznam toho, čo vysielala talianska Televízia Rai3 16.11.2015 a na druhej strane je tu pohľad odbornej verejnosti.
zdroj: facebook.com
Analýza genómov SARS-CoV-2 a príbuzných koronavírusov nepriniesla žiadny dôkaz, že by bol vírus vyrobený v laboratóriu alebo bol inak umelo upravený.
Nový koronavírus SARS-CoV-2, ktorý sa objavil v čínskom meste Wuhan v minulom roku a odvtedy spôsobil rozsiahlu epidémiu ochorení COVID-19 vo viac ako 192 krajinách po celom svete, je podľa vedeckých výsledkov produktom prirodzenej evolúcie. Tieto výsledky boli zverejnené 17. marca 2020 tímom vedcov z USA, Veľkej Británie a Austrálie v časopise Nature Medicine. „Porovnaním genomových sekvencií rôznych dostupných kmeňov koronavírusov sme zistili, že SARS-CoV-2 je výsledkom prirodzených evolučných procesov,“ uviedol docent Kristian Andersen, imunológ a mikrobiológ z inštitútu Scripps Research z USA a takisto hlavný autor publikácie.
Koronavírusy sú veľká rodina obalených RNA vírusov, ktoré môžu spôsobovať závažné ochorenia človeka. Prvým nebezpečným ochorením spôsobeným koronavírusu bol SARS (z angl. Severe Acute Respiratory Syndrome), ktorý sa objavil v roku 2002 v Číne. Druhým ochorením bol MERS (odborne MERS-CoV – Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus), ktorý sa objavil v roku 2012 v Saudskej Arábii. 31. decembra 2019 čínske úrady upozornili Svetovú zdravotnícku organizáciu na prepuknutie novej epidémie spôsobenej koronavírusom. Jednalo sa o vážne ochorenie dýchacích ciest, ktoré bolo následne pomenované COVID-19 a ktorého pôvodcom bol nový koronavírus pomenovaný SARS-CoV-2. Ku dňu 28. marca 2020 bolo zdokumentované takmer 619 891 prípadov ochorenia COVID-19, hoci mnoho ďalších miernych prípadov pravdepodobne nebolo diagnostikovaných. Vírus doteraz zabil vyše 28 290 ľudí.
Vedci vedenia doc. Andersenom analyzovali tieto dáta, aby zistili pôvod a evolúciu SARS-CoV-2. V analýzach sa vedci zamerali predovšetkým na dve špecifické miesta vo vírusovom S proteínu, ktorý umožňuje úspešný prienik do hostiteľskej bunky. Po prvé išlo o receptor vážiaci doménu (RBD) zodpovednú za väzbu vírusu na receptor cieľových buniek. Za druhé potom o „miesto štiepenia“, ktoré musi byť rozpoznané a štiepené enzýmami hostiteľa, čím je vírusový proteín aktivovaný k vstupu do buniek.
Dôkazy o prirodzenej evolúcii
Na základe analýz genomových sekvencií doteraz známych koronavírusov je zrejmé, že nový koronavírus je najviac príbuzný s koronavírusom z netopierov (CoV RaTG13). Aj napriek príbuznosti k vírusu netopiera sa RBD nového koronavírusu veľmi účinne viaže na ľudskú formu receptora ACE2, ktorý sa nachádza na vonkajšej strane pľúcnych buniek. Oproti tomu ostatné doteraz známe patogénne koronavirusy pre človeka, využívajú k väzbe na ľudský ACE2 odlišnú RBD. „Nová“ RDB SARS-CoV-2 je zjavne unikátnym výsledkom prirodzenej selekcie, ku ktorej došlo u pôvodne netopierieho vírusu, a to buď v ľudskom hostiteľovi alebo v zvieracom hostiteľovi s ACE2 receptorom podobným tomu ľudskému. Podobné znaky vykazuje tiež druhá skúmaná štruktúra – miesto štiepenia. Očividne teda SARS-CoV-2 nie je produktom genetického inžinierstva, ale výsledkom spontánnych evolučných procesov. Vedci ďalej argumentujú, že ak by bol SARS-CoV-2 zámerne vytvorený, bol by odvodený od dobre charakterizovaných a v laboratóriách bežne pestovaných koronavírusov (tj. vykazoval by celogenomovú príbuznosť napr. K ľudskému SARS-CoV). K účinnému vstupu do ľudskej bunky by potom bolo použité známe funkčné riešenie (napr. RBD koronavírusy patogénnych pre človeka s príp. jednoduchými zásahmi pre zvýšenie účinnosti).
„Tieto dva rysy vírusu, teda špecifické mutácie v RBD časti bielkoviny a odlišná molekulárna štruktúra, vylučujú laboratórnu manipuláciu ako potenciálny pôvod ochorenia COVID-19,“ dodáva Andersen.
Možný pôvod vírusu
Na základe genomových analýz dospel Andersen a jeho spolupracovníci k záveru, že na stole ležia dva pravdepodobné scenáre o pôvode vírusu …
V prvom scenári sa vírus vyvinul do svojho súčasného patogénneho stavu prirodzenou selekciou vo zvieracom hostiteľovi a potom „preskočil“ na človeka. Takto sa objavili predchádzajúce ohniská koronavírusov, kedy sa ľudia nakazili po priamej expozícii pravdepodobne od cibetiek (ochorenie SARS) a ťiav (MERS). Vedci ako najpravdepodobnejší rezervoár SARS-CoV-2 označili netopiere, pretože genóm týchto koronavírusov je mu najpodobnejší. Avšak neexistujú žiadne zdokumentované prípady priameho prenosu z netopierov na človeka, čo naznačuje, že medzi netopiermi a ľuďmi bol pravdepodobne ďalší medzihostiteľ. V tomto scenári by sa oba charakteristické rysy SARS-CoV-2 (teda RBD, ktorá sa viaže na bunky a miesto štiepenia, prostredníctvom ktorého je vírus aktivovaný), vyvinuli do svojho súčasného stavu pred prekonaním medzidruhovej bariéry, tj. pred vstupom do človeka. V tomto prípade by sa súčasná epidémia pravdepodobne objavila veľmi rýchlo, akonáhle by sa vírus dostal k ľuďom, pretože vírus by už mal hotový kľúč, vďaka ktorému je patogénny a môže sa rýchlo medzi ľuďmi šíriť.
V ďalšom navrhovanom scenári
nepatogénnej verzie vírusu najprv „preskočil“ zo zvieracieho
hostiteľa na človeka a až potom sa prispôsobila do jeho súčasného patogénneho
stavu v ľudskej populácii. Napríklad niektoré koronavírusy zo šupinavcov a
iných cicavcov z Ázii a Afriky, majú štruktúru RBD veľmi podobnú štruktúre
SARS-CoV-2. Koronavírus by tak zo šupinavca mohol byť pravdepodobne prenesený
na človeka, buď priamo, alebo prostredníctvom medzihostiteľa, ako sú cibetky
alebo fretky. Potom by sa ďalšie špecifické štruktúry pre SARS-CoV-2, vyvinuli
priamo v ľuďoch, pravdepodobne počas obmedzeného nedetekovaného obehu v ľudskej
populácii tesne pred začiatkom epidémie. Vedci tiež zistili, že miesto
štiepenie SARS-CoV-2 sa zdá byť podobné miestam štiepenia kmeňov vtáčej
chrípky, u ktorých bolo preukázané, že sa ľahko prenášajú medzi ľuďmi. COVID-19
sa tak mohol vyvinúť v ľudských bunkách a potom sa mohol začať rýchlo šíriť a
začať tak súčasnú pandémiu.
Spoluautor štúdie Andrew Rambaut z Univerzity v
Edinburghu vysvetľuje, že je ťažké, ak nie nemožné zistiť, ktorý z dvoch
scenárov je pravdepodobnejší. Upozorňuje však, že ak by SARS-CoV-2 vstúpil do
človeka v jeho súčasnej patogénnej forme zo zvieracieho zdroja, zvyšuje sa
pravdepodobnosť budúcich ohnísk, pretože kmeň vírusu spôsobujúci chorobu by
stále mohol cirkulovať v populácii zvierat a mohol by znova „preskočiť“
na ľudí . Šanca na to, že nepatogénne koronavírus znovu vstúpi do ľudskej
populácie, kde sa vyvinú vlastnosti podobné SARS-CoV-2, sú nižšie.
zdroj: ivb.cz/
Svetlá stránka Covid-19: Sedem príležitostí súčasnej pandémie
