Tiež vám pripadá, že sú niektoré deti snáď „gumové“? A zvádza vás to vyvádzať s nimi kadejaké blbosti? Pozor na to. Aj keď vám to pripadá všetkým ako veľká zábava, nezabúdajte, že kĺby je potrebné šetriť už od detstva. Obzvlášť tie hypermobilné!
Obdivujem baletky, s akou ľahkosťou si dajú nohu za krk, ani nemrknú. A tiež malé deti, ktoré sedia medzi kolenami, s nohami smerujúcemu dozadu a ešte tvrdia, že je im to pohodlné. Dodnes si pamätám, že som ako dieťa tiež tak sedávala. A takzvaná hypermobilita kĺbov mi (bohužiaľ) zostala dodnes. Aj keď sa taká ohybnosť môže zdať na prvý pohľad ako obrovská výhoda, môže to v neskoršom veku znamenať aj celkom nepríjemné komplikácie.
A čo si pod pojmom hypermobilita vlastne predstaviť? Ide v podstate o nadmerný rozsah pohyblivosti kĺbov. Väzivo hypermobilných jedincov je teda voľnejšie a pružnejšie. Výskyt hypermobility pritom úzko súvisí s vekom, najčastejšie je práve u detí. „Všeobecne čím menšie je dieťa, tým má kĺby voľnejšie, jedná sa o fyziologický vývoj kostí a chrupaviek – od úplne voľných kĺbov u novorodenca a dojčaťa až po dospelý stav. Nejde ani tak o chorobu, ide skôr o vlastnosť kĺbov. Tá sa z veľkej časti dedí po predkoch, rovnako ako kvalita kože, farba očí alebo postava, „vysvetľuje MUDr. Andrej Zahornadský z reumatologickej ambulancie detského oddelenia s tým, že hypermobilita kĺbov môže byť samozrejme aj príznakom niektorých zriedkavých chorôb. Najznámejším z nich je podľa jeho slov Marfanov syndróm, čo je ale ochorenie pomerne zriedkavé.
Hypermobilita úzko súvisí s vekom
Faktom je, že hypermobilita je úzko prepojená s vekom. Nie je to ale jediné, čo jej výskyt ovplyvňuje. „Závisí to okrem veku aj na pohlaví alebo etnickom pôvode. Dievčatá sú všeobecne hypermobilnejšie ako chlapci a deti z ázijského prostredia sú hypermobilnejšie všeobecne vzaté. V detstve sa hypermobilita kĺbov vyskytuje u 8 až 39% detí v školskom veku, „hovorí fyzioterapeutka Ingrid Palaščáková Špringrová. U malých detí ide tak o úplne bežný, prirodzený stav. „Všetky dojčatá a batoľatá sú hypermobilné a podľa toho sa s nimi má zaobchádzať – čiže nežnejšie než u dospelých. Nesprávna hrubá manipulácia s malým dieťaťom mu môže spôsobiť poranenie nielen kĺbov, ale aj periférnych nervov, niektoré zranenia dokonca môžu vyvolať podozrenie na týranie dieťaťa, „vysvetľuje MUDr. Andrej Zahornadský. Aj keď sa nám deti od určitého veku zdajú „nerozbitné“, treba myslieť na to, že neopatrnou manipuláciou im môžeme spôsobiť ťažkosti hlavne do budúcnosti.
Neťahajte ich za ruky!
Otázkou teda zostáva, čo všetko môžeme zaradiť pod „hrubú manipuláciu“. Je to obľúbené ťahanie za ruky pri vyberaní z ohrádky? Lietadielko, pri ktorom dieťa chytíme za jednu ruku a jednu nohu a točíte s ním dookola?
Alebo hojdanie za ruky medzi dvoma rodičmi počas prechádzky? Toto všetko sú totiž rodičmi (a tiež samotnými deťmi) obľúbené činnosti. „Pri vyberaní dieťaťa z ohrádky dochádza k naťahovaniu kĺbových puzdier a dieťa si potom môže sťažovať, keď už hovorí, že ho bolia ruky alebo iné kĺby na horných končatinách. Keď nehovorí, tak sa rodič nedozvie, že mu niečo vadí, môže sa napríklad mračiť a podľa emócií si môžeme myslieť, že sa zle vyspal, nie že ho ťaháme za ruky a to ho bolí. Rodičia by sa mali naučiť manipulovať s dieťaťom nie toľko cez končatiny, ale vyberať ho napríklad z ohrádky za trup v oblasti podpazušia, „podotýka fyzioterapeutka.
Stavte na pohyb
Okrem nesprávnej manipulácie však vadí hypermobilným deťom tiež nedostatok pohybu. „Hypermobilné deti majú väčší sklon k úrazom, ako sú podvrtnutie a výrony kĺbov, napríklad päty, luxácia čiže vykĺbenie ramien, zápästia, môžu sa sťažovať aj na nočné bolesti kĺbov. Mávajú tiež funkčne ploché nohy a sťažujú sa na ich bolesť počas alebo po fyzickej aktivite. Pretože hypermobilita je spojená so zníženým svalovým tonusom, je potrebné sa s deťmi často fyzicky hýbať aby, voľné hypermobilné kĺby boli chránené v priebehu každodenných činností, ktoré vyžadujú určitú fyzickú zdatnosť a kĺbové pevnosť,“ podotýka odborníčka.
Deti s hypermobilitou majú horšiu kontrolu nad pohybom, čo im môže spôsobovať problémy napríklad pri držaní ceruzky v škole a tvarovaní písmen. „Všeobecne môžem odporučiť rozvíjať u hypermobilných detí pravidelnú fyzickú aktivitu zameranú na koordináciu, stabilizáciu a vytrvalosť,“ dodáva.
Ako spoznám, že som hypermobilný?
K tomu, aby človek zistil, či je hypermobilný, slúžia okrem vlastného pozorovania aj jednoduché testy. Tu uvádzame príklady niektorých z nich:
- Predklon s natiahnutými nohami: Pri normálnej pohyblivosti by sa mali špičky prstov dotknúť podlahy, hypermobilný človek bez problémov položí na zem celé dlane.
- Napnutie kolenných a lakťových kĺbov: Ak pri napnutí dôjdeme do mínusového postavenia (ohnutie na opačnú stranu), ide o hypermobilitu v daných kĺboch.
- Ohnutie palca ruky: Ak sa palec za pomoci druhej ruky ohne až k zápästiu, je kĺb hypermobilný.
Zdroj: fyzioklinika.cz
Problémy sa objavia až neskôr
Problémy spojené s hypermobilitou sa nemusia prejaviť nutne hneď, ozvať sa môžu až v neskoršom veku. „Výraznejšie vyjadrená hypermobilita u adolescentov môže vyvolať opakované bolesti kĺbov, najmä na dolných končatinách, prípadne i chronickú únavu. Príznaky bývajú horšie navečer, ich potiaže sú však veľa individuálne, „potvrdzuje MUDr. Andrej Zahornadský. Dôsledkom býva aj skolióza alebo bolesti chrbta.
Prevencia podľa jeho slov opäť spočíva v pravidelnom a správne vykonávanom pohybu, posilňovanie stabilizačnej funkcie svalstva a všeobecne sa vyhýbanie pohybovým aktivitám, v dôsledku ktorých ťažkosti vznikajú. „Typicky je to trampolína, skoky, dlhšieí behanie na tvrdom podklade, parketové športy a podobne,“ vymenúva lekár. Pre hypermobilného jedinca je nevhodný balet, tanec alebo gymnastika, hoci by sa mohlo zdať, že by tu naopak voľnejšie kĺby mohli byť výhodou. Spočiatku im tieto športy väčšinou idú bez väčšej námahy, časom sa ale kĺby môžu o to viac „ozvať“. Vhodná je naopak jazda na bicykli alebo plávanie. „Ak sa ťažkosti nezhoršujú, dá sa nájsť taký pohybový režim, ktorý nevadí a pri ktorom nie sú ďalšie komplikácie, napríklad vykĺbenie, silná únava, opakované úrazy – potom lekárske vyšetrenie nie je nutné,“ doplňuje MUDr. Andrej Zahornadský.
Najmä u malých detí je potrebné odstrániť prípadné zlé návyky pri chôdzi a držanie tela, s čím pomôžu pravidelné návštevy fyzioterapeuta, ktorý poradí ako a na čo sa zamerať. Dôležitý je aj zdravý spánok na kvalitnom matraci a správna výška vankúša, v neposlednom rade tiež vhodná obuv, ktorá podporuje pozdĺžnu a priečnu klenbu nohy. A samozrejme tiež zásady správnej výživy a kontrola hmotnosti, ktorá má na kostrový systém veľký vplyv.
Kedy zamieriť k lekárovi?
Hypermobilitu možno poznať klinickým vyšetrením u lekára či fyzioterapeuta. U detí to vzhľadom na vek väčšinou s lekárom nie je potreba riešiť, samozrejme ak nemajú nejaké problémy, len myslite na to, že šetrnou manipuláciou šetríte aj ich kĺby. Ako sme už spomenuli, hypermobilita je vlastne stav kĺbov. Pokiaľ však svojmu „nositeľovi“ prináša každodennú bolesť, stáva sa z neho takzvaný hypermobilný syndróm, ktorý už je potrebné riešiť ako s lekárom, tak aj s fyzioterapeutom.
zdroj: maminka.cz
Ako odstrániť hlboké vrásky na tvári
