Aj keď sa milujete, môže sa stať, že poviete alebo urobíte niečo, čo tomu druhému ublíži. Zraní ho alebo naštve. V takej chvíli je na mieste ospravedlnenie. Lenže niekedy sa ľudia ospravedlňujú zle.
Aj tie najzamilovanejšie dvojice sa občas pohádajú alebo si povedia niečo, čo toho druhého zabolí. Koniec koncov hádky môžu byť aj ozdravné. Ale potom prichádza čas na „prepáč“, na ospravedlnenie, bez ktorej sa žiadny vzťah nezaobíde. Vedieť priznať chybu, ospravedlniť sa za ňu a poučiť sa z nej, to je základ spokojného spolužitia. Ako by ale ospravedlnenie vyzerať rozhodne nemalo?
1. Len tak medzi rečou
Pokiaľ urobíte niečo, čo viete, že ten druhý ťažko nesie, mali by ste náprave venovať dostatok času a energie. Len tak prehodiť „no tak prepáč“, a navyše to utrúsiť medzi dverami než zmiznete na celý deň do práce, jednoducho nestačí.
Správne ospravedlnenie by sa malo odohrať, keď máte obaja čas, keď vás nič neruší, máte obaja možnosť sa vypočuť. Pretože po „prepáč“ by malo niečo nasledovať – mrzí ma, že som ti ublížil, bolí ma vidieť ťa smutnú, mohol(a) by si mi odpustiť?
2. Z povinnosti
Ospravedlnenie by samozrejme malo byť úprimné, nie vyslovené len preto, že viete, že to ten druhý chce počuť. Takže ak si myslíte, že nemáte za čo sa ospravedlňovať, nerobte to. Ten druhý rovnako spozná, že to nemyslíte vážne a len jednoducho chcete mať pokoj.
Ak máte pocit, že vina nie je len na vašej strane, namiesto ospravedlnenia skúste diskusiu. Hovorte o tom, prečo sa daná vec stala, čo vás k takémuto správaniu viedlo a možno zistíte, v čom je problém. A čo viac, nabudúce sa budete môcť podobného konfliktu vyvarovať.
3. S dodatkom ale
Keď sa rozhodnete ospravedlniť, zabudnite na dodatky typu „keď ty si ale“ a podobne. Žiadne „prepáč, že som prišiel neskoro, ale ty tiež neoplývaš dochvíľnosťou“ a podobné vety, v ktorých sa vlastne zbavujete svojej viny a hádžete ju na toho druhého. Opäť platí, že pokiaľ necítite potrebu sa ospravedlňovať, nerobte to a debatujte. Ale keď už ospravedlnenie, tak bez obviňovania a kritizovania náprotivku.
4. Z vypočítavosti
Pri ospravedlnení je veľmi dôležitá motivácia. Ak jej je ľútosť nad tým, že ste sa nesprávali dobre a láska k druhému, je to v poriadku. Ten druhý to spozná a oveľa ľahšie a ochotnejšie ju prijme.
Ak je ale vašou motiváciou nejaká osobná výhoda či potreba (keď sa ospravedlním, pustí ma s kamarátmi na pivo; keď sa ospravedlním, začne so mnou zase hovoriť; keď sa ospravedlním, bude zmierovací sex), nemá to význam. Ide o milostný, nie obchodný vzťah, tak k nemu tak nepristupujte.
5. Stále dookola za to isté
Toto je posledný, ale možno najdôležitejší bod. Ospravedlniť sa je jedna vec, ale tak nejako sa predpokladá, že sa z danej chyby poučíte. Jednoducho povedané, nebudete ju opakovať.
Takže ak sa každú sobotu svojmu náprotivku ospravedlňujete, že ste sa v piatok opili, alebo ak sa každý mesiac kajáte za to, že ste zabudli zaplatiť zloženku za plyn, jednoducho je to stále to isté dookola, ste na ceste do pekla. Pretože skôr alebo neskôr dôjdu nervy a sily každému, a každé takto zopakované ospravedlnenie bude len klinček do rakvy vášho vzťahu. Základom úspechu je totiž vzájomná dôvera. A ako môžete veriť niekomu, kto vás stále dookola trápi tým istým?!
zdroj: prozeny.cz
Liek na zlomené srdce? Odpustenie. Chce to ale čas, neponáhľajte sa
