Mýtus prvý: Dojčenie je ľahké a dojčiť môže každá žena
Dojčenie rozhodne nie je ľahké. Obzvlášť začiatky môžu byť náročné a aj ženy, ktoré dojčia mnoho mesiacov či niekoľko rokov, sa dostávajú do ťažkých situácií, v ktorých potrebujú pomoc. Z fyziologického hľadiska nemôže dojčiť asi päť percent žien. U zvyšnej väčšiny viac ako na tom, či majú skutočnú fyzickú možnosť dojčiť, záleží na tom, aké majú na dojčenie podmienky. Už pred pôrodom sa preto odporúča kontaktovať pôrodnú asistentku alebo laktačnú poradkyňu a prebrať s ňou všetko, čo s dojčením súvisí. Mala by vás podporovať vo vašom prístupe k materstvu a dojčeniu a byť vám láskavou oporou a radkyňou v prípade ťažkostí. Nebojte sa kontaktovať ich aj viac, aby ste našli tú, s ktorou sa cítite sebavedome. Pôrodná asistentka či laktačná poradkyňa je tu aj preto, aby vás podporila aj v situácii, keď sa rozhodnete s dojčením nepokračovať. Či už je to po pár dňoch, mesiacoch alebo rokoch.
Mýtus druhý: Keď dieťa spí, je nutné ho na dojčenie budiť
Záleží na veku dieťaťa, jeho prospievaní a mieste, kde spia. Keď v noci spí bábätko v tesnej blízkosti s mamičkou, nie je nezvyčajné, že sa dojčí aj niekoľkokrát za noc, často o tom ani žena nemusí vedieť. Čím viac má mamička dieťa na dosah, tým lepšie dokáže reagovať na jeho potreby a neverbálne signály. Pokiaľ je od dieťaťa vo väčšej vzdialenosti, nemusí signály zaznamenať a dieťa môže samo znovu zaspať. To sa môže opakovať aj viackrát, kým ho zobudí hlad, kedy už nezaspí. Dôležité je, či bábätko prospieva a či spôsob dojčenia vyhovuje žene aj rodine. Tiež zavinovačky utlmujú neverbálne prejavy detí, sťažujú im „hlásenie sa“ o dojčení a môžu viesť k ich prehriatiu. Vo výnimočných prípadoch môže byť budenie novorodenca odporučené (napríklad ak dostatočne nepriberá). Opäť ale platí, že prevenciou je tesný kontakt s mamičkou, ktorý dieťa stimuluje na dojčenie a žene umožňuje dobre reagovať na jeho signály. U novorodenca by nemala nočná prestávka medzi dojčením presiahnuť 5-6 hodín, opakujúce sa dlhé cykly nočného nedojčenia vedú k zníženiu tvorby prolaktínu, a tým aj tvorby materského mlieka.
Mýtus tretí: Dojčené dieťa nepotrebuje žiadne príkrmy, stačí mu materské mlieko
Dojčené dieťa do 6 mesiacov veku naozaj nepotrebuje príkrmy ani ďalšie tekutiny. Ak prospieva, nie je potrebné mať obavy. Všeobecne platí, že dieťa môže prijímať vybrané potraviny už od 4. mesiaca, táto možnosť sa využíva predovšetkým vtedy, keď je dieťa nedojčené a dostáva umelé mlieko. Od 6. mesiaca ale aj dojčené dieťa začína skúšať veci, ktoré vidia okolo seba, a to všetkými zmyslami. Príkrmy sú teda prirodzenou súčasťou jeho vývoja, ale nemali by nahradiť dojčenie, skôr ho dopĺňať. Všeobecne sa odporúča začínať jednodruhovou zeleninou a postupne pridávať ďalšie druhy potravín, pričom podľa najnovších štúdií sa nemusíte vyhýbať ani živočíšnym produktom (napr. jogurtom) či lepku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča s dojčením pokračovať až do dvoch rokov veku dieťaťa.
zdroj: maminka.cz
Kde je?! Teraz tu predsa bol! Ako postupovať, keď sa vám stratí dieťa?
